hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Budúci prezident Palestínskej republiky...
in memoriam

Michal Polák



Správu o smrti palestínsko-amerického literárneho vedca Edwarda Saida priniesli aj slovenské agentúry, no jeho meno asi u nás málokomu niečo hovorí. Už len nad samotným týmto faktom je vhodné sa pozastaviť. Dokladá totiž, ako ďaleko má svet k riešeniu palestínskej otázky. Nepoznáme možno najvýznamnejšieho palestínskeho intelektuála, ba hádam najdôležitejšieho Palestínčana mimo okupovaných území vôbec. Edward Said patril svojim vzdelaním, rozhľadom a názormi k špičke celého arabského sveta. Hoci nebol politik, jeho pôvod a medzinárodné okolnosti ho donútili politikou sa zaoberať. Dosiahol pritom také výsadné postavenie, že ho boli nútení rešpektovať aj jeho nepriatelia. Palestínsky štát je dnes fatamorgánou presne tak, ako bol pred desiatimi, dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi. No ak by bol vznikol, reprezentatívnu funkciu prezidenta by si bol Edward Said bezpochyby hlboko zaslúžil.

(29. 09. 2003)



Linka na dnes



Vysokoškoláci.sk

Stránka slovenského študentského hnutia. Informácie o pokusoch ministra Martina Fronca deformovať slovenské školstvo, argumenty proti zavedeniu školného, články z tlače, diskusia o pripravovaných akciách atď. Vrelo odporúčané.



Volebné gýče 2006


Barbora Černušáková

vydané 01. 06. 2006 • prečítané 8690x
formát na tlač



Symbolom šťavnatého lákadla je mrkva, ktorou prefíkaný roľník hompáľa pred hlavou somárika. Hoci sa zdá, že je už-už na dosah, zviera ju spravidla nedosiahne. A tak ho možno donekonečna manipulovať. Angličtina používa mrkvu v manažérskom pravidle, ktoré poznáme ako cukor a bič. Netreba však odpútavať pozornosť od somárika samotného - do akej miery sa naozaj dá nachytať na čosi lákavé a netuší, že ide len o fintu? Mohli by sme mu mrkvu napríklad len nakresliť, alebo namiesto nej zavesiť umelú atrapu?


Tieto otázky patria do výbavy moderného marketingu, vrátane toho politického. Počas predvolebných kampaní zaplavujú verejný priestor informácie, ktoré sa usilujeme vyhodnotiť, zaradiť a premýšľať nad nimi. Sú to informácie, ktoré nás provokujú, o ktorých diskutujeme. To však nie je cieľom politického marketingu. Podobne ako roľníkova mrkva, je jeho základným nástrojom gýč, ktorý má dosiahnuť očakávaný efekt. Politické strany hompáľajú s mrkvami viac alebo menej šikovne a rozhodne stojí za to, pozrieť sa, aspoň na niektoré typy gýčov tohtoročnej kampane.

Umberto Eco upozornil, že gýč človeku vnucuje myšlienku, že ak konzumuje ponúkané efekty, zdokonaľuje si svoju estetickú skúsenosť. Gýč má pôvod v malomeštiactve - publikum, ktoré ho prijíma, si nahovára, že ide originálne zobrazenie sveta. V skutočnosti ide len o klam či imitáciu. Politickými gýčmi sú teda obsahovo vyprázdnené symboly - rôzne nálepky a klišé, ktoré majú u občanov/voličov vyvolávať dojem spokojnosti, že sú na správnej strane barikády.


Progresívny gýč

Bez akejkoľvek irónie - príkladom vynikajúceho narábania s gýčom je spôsob, ako voličov láka SDKÚ. Obratne pracuje so symbolmi a rituálmi, ktoré majú vyvolať dojem, že svojou politikou zabezpečí kvalitu (vzdelania, sociálnych služieb), úspech (podnikateľov), sebavedomie (európske). Používa návštevy prominentných zahraničných politikov, odkazy na západné intelektuálne autority, billboardy pripomínajúce katalógy obchodných domov. Súčasťou tohto gýča je dojem modernosti a európskosti strany. Jej lídri odkazujú na zahraničných kolegov, podľa ktorých je delenie na ľavicu a pravicu prekonané. Progresívny gýč môže byť príťažlivý pre novú strednú vrstvu - dobre platených zamestnancov zahraničných firiem a ich dcérskych spoločností, podnikateľov, ktorí veria v sľúbený rast, ale aj lepšie platenej časti zamestnancov štátnej správy.

Tvrdeniam o vyprázdňovaní významu "pravica" a "ľavica" spoločnosť na Slovensku verí. Nevie totiž, že sa údajne "nová ľavicová politika" v Nemecku a ešte výraznejšie v Británii stala len mrkvou, ktorou Gerhard Schroeder a Tony Blair hompáľali pri zavádzaní pravicových reforiem. Ich predstava o modernej sociálnej demokracii obsahuje výrazy ako "individuálna zodpovednosť", "optimizmus novej ekonomiky". V praxi vedie k znižovaniu daní pre najvyššie zarábajúce skupiny, a k rastu daňového zaťaženia stredných vrstiev, obmedzovaniu výdavkov na verejné služby a "flexibilizácii" pracovnej sily.

Snaha o spochybňovanie konceptu pravice a ľavice má svoje dôvody. Ekonomické programy väčšiny súčasných veľkých západoeurópskych strán sú takmer rovnaké. Keďže rozlišovanie medzi ľavicou a pravicou sa týka práve ekonomických programov, priznanie, že sme dospeli do stavu, kedy sa ich počet zredukoval na jeden, by bolo pre väčšinu strán príliš bolestivé. V snahe prežiť, musia zmysluplnosť tohto delenia spochybňovať. Príkladom je tvrdenie súčasného slovenského premiéra, že neexistuje ľavicová či pravicová, ale len "zodpovedná politika".

Na malomeštikov zbierajúcich gýče, sa veľmi ponášajú ekonómovia a početní analytici. Slovo reforma zdobí ich prejavy rovnako ako sadroví trpaslíci záhradky malomeštiackych domčekov.

Robiť reformy je chic, sú prejavom osvietenej mysle a sú prezentované ako jediné riešenie. Kritický pohľad na reformy, či nebodaj spochybnenie ich potrebnosti je prejavom renegátstva, alebo poľutovaniahodného úletu.


Alternatívne gýče

Po formálnej stránke zrejme nie sú natoľko prepracované ako progresívny gýč, ale ani to nepotrebujú. Predstava alternatívy - dôslednej, alebo korektívnej - je silná sama o sebe. Slobodné fórum ponúka alternatívny gýč, ktorý sľubuje úpravy. Návrat k ľudskosti, slušnosti, otvorenosti voči občanom a ich iniciatívam. Definuje sa ako "pravý stred", no politický program strany naznačuje zbytočnosť tohto prívlastku. Program kladie dôraz na dostupnosť a kvalitu verejných služieb. Zároveň však hovorí o "ekonomicky nenáročnom" štáte a znižovaní verejných výdavkov. Riešenie tohto nesúladu v časti venovanej doprave môže byť varovaním. Hovorí totiž o postupnom znižovaní verejných výdavkov na osobnú dopravu, pričom nespomína potrebu stanoviť podmienky dopravnej obslužnosti.

Autori internetovej stránky Politický kompas upozorňujú, že pri hodnotení orientácie politikov a strán si dnes nevystačíme s tradičnou osou pravica - ľavica a potrebujeme k nej pripojiť os, na ktorej sa umiestnia podľa spoločenského programu. Extrém predstavuje na jednej strane autoritarizmus s neslobodnou spoločnosťou a na opačnom konci libertarianizmus, ktorý akékoľvek zásahy štátu do života spoločnosti odmieta. Obe krajné možnosti a ich miernejšie verzie môžu existovať v ľavicových aj pravicových podobách. Na takomto politickom kompase by sa Slobodné fórum umiestnilo zrejme v pravom dolnom kvadrante, čo by mohlo uspokojiť pravicovo liberálnych voličov. Vďaka gýčom, ktoré Slobodné fórum používa, by ho však mohla voliť aj časť ľavicových liberálov. Alternatíva, ktorú ponúka Smer, je totiž pre mnohých liberálov neprijateľná. Sociálno-alternatívny gýč Smeru sľubuje "návrat ľudskej dôstojnosti", spravodlivosť či solidaritu, v oblasti ľudských práv či slobody však naznačuje skôr prísnu, ak nie rovno tvrdú ruku.

Smer sa označuje ako ľavicová alternatíva a ohlasuje úpravy a zmeny v reformách, obnovu sociálneho štátu a presadzovanie sociálno-trhového modelu. Z hľadiska ekonomického programu by naozaj mohlo ísť o ľavicovú alternatívu voči súčasnej vláde. Postoje Smeru k právam a slobodám ho však zaraďujú medzi autoritárskych ľavičiarov. Charakterizuje ho príklon k represívnym riešeniam. Čitateľný je vo volebnom programe, v časti venovanej rómskej problematike, či boju proti extrémizmu (avizované sprísnenie). Vďaka použitiu dôsledne alternatívneho gýča budú Smer voliť zrejme mnohí ľavičiari. Rovnako dobre ho však môžu voliť spoločenskí autoritári, ktorí by radi videli Slovensko ako "štát, založený na "kresťanskom, národnom a sociálnom princípe". Mnohí ľavičiari môžu byť preto časom nepríjemne prekvapení, keď po prípadnom nástupe Smeru do vlády dôjde k legitimizácii autoritárskych postojov, ktoré zatiaľ verejne deklarujú len fašizoidné zoskupenia v uniformách.


Finále 2006

Účasť v parlamentných voľbách bývala doteraz na Slovensku vysoká - v roku 2002 dosiahla čosi nad 70%. V tých tohotoročných zrejme zaznamená pokles, ktorý síce podľa odhadov nebude dramatický, no zapríčiňuje ho viac dôvodov ako len absentujúca mobilizačná kampaň.

Manévrovací priestor vlád zužuje ekonomická globalizácia, ktorá sa prejavuje nebývalým zosilnením nadnárodných spoločností a tlakom na liberalizáciu väčšiny oblastí hospodárskeho života. Tento stav sa nemohol nepremietnuť do politiky a nezasiahnuť zastupiteľskú demokraciu. Formálne a vďaka rôznym gýčom dnes existuje možnosť výberu medzi politickými stranami s rôznymi programami. Bližší pohľad na ich prácu a pozadie však vyvoláva pochybnosti, či namiesto strán nevolíme záujmové lobistické skupiny, pre ktoré sú politické programy len mrkvou, ktorou hompáľajú pred našimi tvárami.



Barbora Černušáková je mediálna koordinátorka organizácie Priatelia Zeme Slovensko.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.