hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

16. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Listy z vojnovej zóny

Michael Moore

Denník Guardian priniesol úryvky z najnovšej knihy Michaela Moora "Uveria nám ešte niekedy? Listy z vojnovej zóny," ktorá vyjde vo štvrtok. Kniha je výberom zo záplavy listov a e-mailov, ktorú po uvedení filmu Fahrenheit 9/11 do kín dokumentarista dostal od amerických vojakov slúžiacich v Iraku. Tón mnohých z nich vystihuje vojak, ktorý o svojom vstupe do armády napísal: "Neviem, ako dopadne zvyšok môjho života, ale hlboko ľutujem, že som bol šestnásťročný chalan, ktorý chcel získať nejaké dodatočné vreckové a spôsob, ako sa dostať na výšku."

(08. 10. 2004)



Linka na dnes



Socialistický kruh (SOK)

Skupinka ľudí v ČR, ktorí sa veľmi hlboko zaoberajú štúdiom kapitalizmu, bývalého režimu a najmä potrebou socialistickej alternatívy k obom. Práca SOKu je na nesmierne vysokej teoretickej úrovni a je zjavné, že jeho členovia znalosťami i schopnosťami ďaleko presahujú úroveň bežnú medzi stredoeurópskymi intelektuálmi.



Je aj rodovo spravodlivá Európa možná?


Ľuba Kobová

vydané 10. 04. 2006 • prečítané 10582x
formát na tlač



Európske sociálne fóra, niekoľkodňové stretnutia najrôznejších aktivistiek a aktivistov, sú od roku 2002, kedy sa vo Florencii uskutočnilo prvé z nich, dôležitým miestom výmeny názorov, deľby skúseností, plánovania stratégií a predstavovania vízií pre globalizované hnutie odporu proti útlaku ľudí na celom svete. V januári 2002 vznikol na Svetovom sociálnom fóre v Porto Alegre nápad organizovať možno logisticky menej náročnejšie kontinentálne fóra, medzi nimi aj ESF, ktoré by boli prístupné viacerým aktivistkám a aktivistom. Ak mali byť sociálne fóra skutočne miestom vytvárania nových spojenectiev medzi aktérkami a aktérmi toho, čo možno veľmi zovšeobecňujúco a nepresne nazvať alterglobalistické hnutie, bolo nevyhnutné zmenšiť aj geografické vzdialenosti medzi nimi. Jednoducho: aby boli sociálne fóra laboratóriom či inkubátorom novej teórie a praxe, je potrebné, aby sa ich zúčastňovali nie vybraní reprezentanti a reprezentantky mimovládnych organizácií aj neformálnych skupín, ale tie a tí, ktorí sú aktívni v živote svojich komunít, alebo ktoré a ktorí vyjednávajú podobu vzťahov medzi oficiálnymi politikami štátu a ich subjektmi.


Ženské aktivistky a feministky na európskych sociálnych fórach rôznym spôsobom participovali vo Florencii, Paríži (2003) i Londýne (2004). V prípade týchto stretnutí, ktorých program, zhromaždenia, semináre, workshopy, demonštrácie, tvoria „za pochodu“ prípravné výbory, ktoré by mali zohľadňovať rôzne návrhy podané lokálnymi, národnými alebo aj transnacionálnymi zoskupeniami, je problematické namietať, ako sa to často deje na oficializovaných a formálnych stretnutiach mnohých mimovládnych organizácií, že požiadavky niektorých skupín neboli zohľadnené, a témy a problémy boli marginalizované. Sociálne fóra majú byť otvorené, inkluzívne, ich cieľom je prekonávať delenia tradičnej politiky a budovať transverzálne vzťahy. Znamená to teda, že jedným z rozdielov, ktorý sa problematizuje, je aj rodová či pohlavná odlišnosť – substrát rodových vzťahov, mocensky nerovných vzťahov medzi ženami a mužmi, ale aj medzi ľuďmi s dominantnou heterosexuálnou identitou a ľuďmi s „inými“ identitami - - lesbami, gejmi, transgendermi, alebo jednoducho „teplými“/queers. O akom tematizovaní rodových vzťahov nás môžu poučiť predchádzajúce sociálne fóra? A čo môže očakávať feministická účastníčka či účastník od tohtoročného ESF 4. – 7. mája v Aténach?

Vo Florencii v roku 2002 zorganizovala virtuálna sieť, mailing-list so skupinami žien a dievčat fungujúcimi v niektorých európskych mestách NextGENDERation Network workshop „Chýbajúce články: feminizmus a globalizovaný odpor“. Ako sa ukázalo, rasové a rodové dimenzie neoliberalizmu, problémov demokracie, občianstva či vojnových konfliktov, boli na diskusiách fóra skutočne často obchádzané. Z tohto workshopu vyplynulo rozhodnutie „budovať“ chýbajúce články takého alterglobalistického aktivizmu, ktorý by zohľadňoval rod a sexuálnu identitu ako miesta, kde sa nielen prejavujú účinky globálnych mechanizmov neskorého kapitalizmu, ale ktoré súčasné ekonomické, politické a sociálne procesy významne spoluformujú. Riziká hierarchizácie a centralizovania rozhodovania sa však nevyhýbajú ani ženským a feministickým hnutiam (ako o tom vynikajúco v 70. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických písala Joreen v dnes už klasickom texte Tyrania bezštruktúrnosti). Podľa Sarah Bracke z NextGENDERation Network Európske zhromaždenie za práva žien na ESF v Paríži v roku 2003 pred návrhmi autonómnych skupín ženských aktivistiek uprednostnilo snahu po začlenení do oficiálnych aktivít ESF, a premeškalo tak príležitosť budovať dôležité spojenectvá medzi ženskými a feministickými skupinami. Okrem iných feministický aspekt do podujatí ESF vniesli aj tri workshopy spomínanej transnacionálnej siete študentiek, výskumníčok, akademičiek i aktivistiek na témy vodcovstva a politiky reprezentácie v politických a sociálnych hnutiach, premien bezpečnostného diskurzu v Európe a problémov žien-migrantiek. Zo „ženského infoservisu“, ktorý na londýnskom ESF v roku 2004 zabezpečovala sieť Les Pénelopés, sa možno dozvedieť o opakujúcom sa napätí medzi formalizovanými stretnutiami Ženského zhromaždenia, ktoré bolo fakticky sledom panelových diskusií, a aktivistkami, ktoré sa (neúspešne) zasadzovali za zorganizovanie tzv. Otvoreného dňa žien, ktorý by okrem diskusií s vopred oznámenými účastníčkami zahŕňal aj rôzne divadelné, výstavné a vzdelávacie aktivity. Možno však aktívnu participáciu žien a dievčat na doterajších ESF (z pozície dočasnej pozorovateľky zo Slovenska) nazvať neúspechom? Infoservis Les Pénelopés poskytuje o ženských aktivitách v Londýne veľmi rozmanitý obraz – mnoho debát bolo viac akademických, no boli tu i diskusie týkajúce sa politiky reprodukčných práv vo východnej a strednej Európe, mediálnych projektov afrických a európskych feministiek, počas tzv. Ženského dňa svoje pozície a názory artikulovali ženy-azylantky, sexuálne pracovníčky, prostitútky, bývalé väzenkyne, alebo celkom jednoducho aj matky. Niektoré z príspevkov panelu organizovaného časopisom Feminist Review, ktorý sa snaží preklenúť priepasť medzi akadémiou a aktivizmom, poukazovali na časté zdroje nepochopenia medzi aktivistkami z bohatého Severu a Západu a ich deprivilegovanými „sestrami“ napr. z robotníckych enkláv v Bangladéši.

Rozmanitosť ženských, rodových, feministických tém a samotný akt vypovedania o nich nie sú zárukou ich plného zohľadňovania v tvorbe a práci „hnutia hnutí“, no každej a každému, kto sa tohtoročného ESF chce zúčastniť, oznamujú, že rod a sexualita sú významnými témami. A hoci sa aj tie najzaujímavejšie diskusie o nich možno budú odohrávať v autonómnych priestoroch sociálneho fóra, podstatné je, že ľudia, ženy aj muži, so záujmom o ne sa stretnú a budú spolu hovoriť, jesť, tancovať, kráčať ulicami, budú zdieľať svoje skúsenosti a posunú sa smerom k presvedčeniu, že kolektívne konanie a iný, aj rodovo spravodlivý, svet i Európa sú možné.



Ľuba Kobová je spolupracovníčka feministického projektu Aspekt. Článok zároveň vychádza v týždenníku Slovo.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.