hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

18. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Podporte pripomienky k dopravnej politike Slovenska!

Priatelia Zeme-CEPA

Priateľov Zeme znepokojuje, že z dopravnej stratégie, ktorú pripravilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, úplne vypadli princípy solidarity a rovných podmienok prístupu k verejným službám, ktoré boli v minulosti zakotvené v dopravných koncepciách a schválené vládou. Vážnym ohrozením princípu solidarity je zmena platná od začiatku tohto roku, kedy bola zodpovednosť za financovanie sociálnych zliav v regionálnych spojoch prenesená zo štátu na VÚC a obce.

(08. 03. 2005)



Linka na dnes



flag. blackened. net

...alebo „Pamätný počítač Pierra J. Proudhona". Ako už tento podtitul napovedá, ide o server ponúkajúci prístup k všakovakej anarchistickej literatúre - a to jeden z najlepších takýchto serverov. Ak o anarchizme viete len toľko, že jeho stúpenci si s obľubou nasadzujú čierne kukly a rozbíjajú výklady, oplatí sa trocha si rozšíriť obzory...



glosa>>>



Koho má bolieť hlava?

Gabriela Rothmayerová

vydané 03. 03. 2006 • prečítané 9599x
formát na tlač



Kto sa po päťdesiatke zobudí a nič ho nebolí, je vlastne mŕtvy. Náš človek je šťastlivec, ráno sa zobudil. Len s takou maličkosťou: ukrutne ho bolí hlava. Asi to bude vysoký tlak. Alebo žeby chrípka? No čo ak je to iný parom? Na určenie diagnózy je lekár. Lenže náš človek má zdravotnú starostlivosť predplatenú vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a tá sa s jeho ošetrujúcim lekárom nedohodla. Naťahujú sa, a ten, kto pri preťahovaní napnutým lanom padol na zadok, je náš človek: má u doktora cálovať. Čo na tom, že si svoju dávku od neho už vzala poisťovňa?


Potvrdenie o príspevku na ošetrenie nemá. Jeho doktor má vraj na dverách vyvesený cenník výkonov, lenže náš človek je práve nezamestnaný a dávku v nezamestnanosti má na korunu rozdelenú v mesačnom rozpočte. Kde uberie? Náš človek by rád uvažoval, či v tomto štáte ešte platí ústava, ktorá mu zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale hlava mu treští a má už trochu triašku. Je to akútny stav? To by posúdil až doktor, ktorý si rieši svoj spor s poisťovňou. Náš človek nevie, kto vyrieši jeho drobný spor. Takú hlúposť: štiepe mu v hlave, pokašliava, smrká, ba už ním riadne lomcuje zimnica.

Azda by mu mohli pomôcť politici. Ale tí, žiaľ, nestíhajú všímať si smiešne bolesti nášho človeka. Chystajú sa na voľby. Asi si vyberajú kostýmy, v ktorých sa budú fotiť na bilboardy. Alebo si píšu prejavy na tlačovky, kde budú jedni druhým nadávať a upodozrievať sa navzájom: jedni povedia, že za všetko môže zbabraná reforma, tí druhí im odpovedia, že sú populisti a nevedia iné, iba kritizovať. Nášho človeka však bolí skutočná hlava na skutočnom krku a on nemá peniaze, aby dvakrát platil za ošetrenie. Pomôže mu súčasný minister, ktorý zahadzuje novinárom mikrofóny a nemá rád malých, chudých a hlúpych? Alebo tí budúci ministri zdravotníctva, ktorí stoja kdesi v tieni? Či zdravotnícki odborári, bojujúci za svoje práva s bielymi stužkami na klope?

A možno ho zajtra ráno už nič bolieť nebude. Má už viac ako päťdesiat, a kto sa po päťdesiatke zobudí a nič ho nebolí...



Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka.





Vaše komentáre:

Peter Zajac-Vanka  (16.03.2006 13:45:34)     
Nemocný biznis v našom absudristane
Keď som bol mládežníkom, horlili sme za POKROK a on niekedy znamenal porušenie starých tradícií a zavedenie novátorstva, voči ktorému starí hromžili.
Napríklad tranzistorové rádiá do rúk pustené naplno namiesto drevených veľkých skriní rozhlasu po drôte.
Alebo džínsy namiesto tvrdých octom nažehlených nohavíc.
Ale nik nefrfľal na to, že sa bolo treba očkovať. Alebo že bolo treba ísť na prehliadku chrupu. Alebo povinná prehliadka u pľúciara a potom prípadný pobyt v ozdravovni v Tatrách.
Ešte ako mladý odborár som rozdával pred chrípkovým obdobím celaskony a pokrokový šumivý multivitamín.
Ale to bola tá totalita.

Dnes mám už tiež päťdesiat a žijem, teda všeličo ma začína omínať. Snažím sa dodržiavať životosprávu a som si vedomý, že si iba sám môžem za stav svojho tela a za svoje zdravie, tak ako nám POKROKOVO tieto poučky denne vysielajú z TV a odkazujú vládni činitelia.
Ale akosi nechápem význam slova ZDRAVOTNÍCTVO podľa nových pokrokových noriem. Skôr by sa to malo volať po vzore "showbiznis" ( = zábavná kultúra) pojmom "nemocný biznis" (= obchod so zdravím a nemocami).
Pretože ak si sám zodpovedám za svoje zdravie, potom by som mal právo chrániť sa proti cudziemu ohrozeniu tak ako v prípade cudzieho napadnutia, alebo hrozby odcudzenia vecí.

Napríklad ak cestujem hromadnou prepravou, mal by som mať právo v prípade kýchanca, sopliaceho a kašľajúceho útočníka vyhodiť hoci aj za jazdy-prečo? Nuž, ak ma nakazí, je to len môj problém, že nie som odolný a liečba ma bude stáť povedzme iba päťstovku. Vy ste ochotní vyhodiť len tak päťsto korún? Ja nie.

Ak mi minister nemocného biznisu bude tvrdiť, že vtáčia chrípka je veterinárny problém a vedľa v krajine so socialistickým premiérom už majú pripravené vakcíny pre ochranu obyvateľstva, mám plné právo vyhlásiť, že sa ten náš minister ako človek dopúšťa trestného činu všeobecného ohrozenia a dať ho zatknúť.

Ak ma ale trafí, porážka či infarkt, mal by som mať po ruke asi pištoľ a prinútiť prvé auto na ulici, aby ma odviezlo do nemocnice a tam prinútiť personál konať pod hrozbou zbrane. Inak by sa mi mohlo stať, že sanitka nevyštartuje kvôli konkurenčnému boju o úrazový monopol, nemocnica ma neprijme lebo už splnila voči zdravotníckym poisťovniam svoju mesačnú kvótu a službokonajúci lekár sa práve pokúsil spáchať samovraždu pri prečítaní exekučného príkazu na uhradenie ročnej dlžoby za ordináciu miestnemu poskytovateľovi úverov.

No, ostáva nám vycestovať na staré kolená do Bangladéša, tam lekári OSN aspoň ordinujú pod stanmi a ošetria každého. Prípadne sa presťahovať do niektorej z afrických krajín - šamanom tam stačí ako honorár aj dobre živená sliepka, alebo pekná farebná šatka.

Týmto potvrdzujem, že o tento POKROK v našej spoločnosti, keď sa ústavou Slovenskej republiky deklarovaná bezplatná zdravotnícka starostlivosť pretransformovala na NEMOCNÝ BIZNIS, nestojím.




Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.