hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 07. 2018 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pod dlažobnými kockami sa skrýva pláž...

Daniel Singer

18. mája 1968

Počasie sa na víťazov usmievalo. V pondelok večer bolo príjemne a veselo. V novodobytej Latinskej štvrti riadili študenti dopravu. Sorbonna, odkiaľ sa vyparila polícia, otvorila dvere všetkým. Čoskoro všetci začnú hovoriť o francúzskej „kultúrnej revolúcii“, ale v tejto chvíli atmosféra pripomínala skôr ľudovú veselicu Kermesse Heroique, s nádychom prvých dní kubánskej revolúcie. Na nádvorí Sorbonny hrala kapela jazz. Vo vstupnej hale univerzity, pokrytej plagátmi, hlásal jeden z nápisov, že „je zakázané zakazovať“. Zapálení mladíci, vyčerpaní i povznesení, debatovali v prednáškových sálach až do svitania o vzťahu medzi študentmi a robotníkmi, o mieste univerzity v spoločnosti, o kultúre a kapitalizme.

(21. 08. 2003)



Linka na dnes



ZNet

Americké „spoločenstvo ľudí usilujúcich sa o spoločenskú zmenu". Sesterská stránka ZMagazine - obe spoluzakladal ekonomický teoretik a politický aktivista Michael Albert. Obrovské zhromaždisko najrôznejšieho alternatívneho materiálu - zvlášť silnými stránkami sú zahraničná politika USA a alternatívna ekonomická vízia. ZNet spolupracuje s veľkým množstvom významných osobností svetovej „alternatívnej scény", od Rusa Borisa Kagarlického cez Američana Noama Chomského až po Indku Arundhati Royovú. Ak by ste zo všetkých zahraničných stránok mali kliknúť len na jednu-jedinú linku, mal by to byť ZNet.



Nálepkovať je jednoduché


Patrik Kamenský

vydané 18. 01. 2006 • prečítané 9272x
formát na tlač



V Správe o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v SR, ktorú utorok a v stredu preberali poslanci výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, ako aj poslanci Výboru pre ľudské práva , národnosti a postavenie žien, je pár zarážajúcich faktov. Tým prvým je mimoriadne vágna definícia ľavicovo orientovaného extrémizmu, ktorý je podľa správy, mimo iných charakteristík, prezentovaný antiglobalistickými ideami.


Bohužiaľ nechápem, ktoré to sú. V prípade, že pod túto definíciu spadajú aj ľudia kritizujúci ekonomickú globalizáciu, štrukturálne politiky Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, rozširovanie voľného obchodu pod vedením Svetovej obchodnej organizácie, alebo súčasnú neoliberálnu politiku obmedzejúcu úlohu štátu vo verejnom sektore, tak ide o úplné nepochopenie podstaty demokracie. Sloboda jednotlivca a jeho kritického nazerania na usporiadanie spoločnosti (v prípade, že svojim konaním nenarušuje slobody ostatných) je predsa hybnou silou v dejinách ľudstva, ako aj jadrom súčasného chápania ľudských práv, ako ich poznáme. Na debatách v rámci tohto názorového spektra našej spoločnosti sa v súčasnosti zúčasňujú napríklad aj Bono Vox z U2, alebo Bob Gedolf a nikto ich neoznačuje za extrémistov, naopak štátnici sa s nimi stretávajú a diskutujú (Tony Blair). Apropos, o následkoch štrukturálnych politík MMF, ktoré odporcovia ekonomickej globalizácie kritizujú, by možno vedeli s trpkosťou v hlase porozprávať aj obyvatelia Argentíny, Mexika, či Haiti.

Ďalšou problematickou oblasťou správy sú spomínané prejavy násilia ako spôsob vyjadrovania nesúhlasu. Existuje tu bohužiaľ opodstatnená obava, že kvôli pár zakomplexovaným jedincom nachádzajúcim odvahu v dave povedzme na rozbitie výkladu, sa budú postihovať aj pokojní občania dožadujúci sa svojich občianskych práv, ako je sloboda slova a zhromažďovania. A to, že sa verejné protesty, alebo demonštrácie konajú pred štátnymi budovami, alebo veľvyslanectvami má predsa aj symbolický význam. Skupina občanov obetujúca svoj voľný čas, ktorého hodnota má v súčasnej ultrarýchlej spoločnosti cenu peňazí, sa logicky dostaví pred inštitúciu, od ktorej očakáva riešenie daného problému resp. kde sa daný problém začal, končí atď. Príkladom môžu byť demonštrácie proti trestu smrti pred väznicami alebo súdmi v USA, alebo zhromaždenia Amnesty International pred bieloruským veľvyslanectvom. Skutočne je ťažké pochopiť, prečo sa tieto nevyhnutné nástroje vyjadrenia občianskeho postoja v správe vôbec spomínajú.

A že sa počas takýchto stretnutí podpisujú petície a rozdávajú propagačné materiály? Ale veď sú to častokrát jediné prostriedky občianskych združení ako osloviť verejnosť a vytvoriť tak tlak na politikov, vzhľadom na fakt, že nemajú dostatok finančných zdrojov na nákladnejšiu informačnú kampaň alebo zaplatenie si drahej lobingovej agentúry, ako to robia mnohé zahraničné firmy. Opäť je v správe badať nízku rozlišovaciu schopnosť medzi medzi narušovaním verejného poriadku a snahou o aktívnu participáciu obyvateľstva na verejnom živote. Takýto paušálny prístup voči zhromaždeniam a tým, čo sa na nich deje je veľmi nebezpečný.

V odseku venujúcemu sa ľavicovému extrémizmi sa ďalej konštatuje zvýšený výskyt demonštrácií napr. proti operáciám v Iraku. Aký súvis má názor , že vojna založená na vykonštruovaných obvineniach, snahe o ovládnutie prírodných zdrojov cudzej krajiny a kompletnej ignorácii medzinárodného spoločenstva, s ľavicovým extrémizmom? Podľa tejto logiky máme opäť desiatky miliónov ľavicových extrémistov v Bruseli, Londýne, Paríži, Melbourne, New Yorku, San Franciscu atď.

Je mimoriadne jednoduché dať nálepky skupine ľudí, kategorizovať ich a označiť za nebezpečných extrémistov. Je to oveľa jednoduchšie ako poctivá diskusia o otázkach, ktoré ich trápia. Celý tento článok má z môjho pohľadu za cieľ jediné: presnejšiu a detailnejšiu definíciu ľavicového extrémizmu. Ak si totiž rovnakú pozornosť bezpečnostných zložiek zasluhuje človek, ktorý má výhrady k privatizácii vodných zdrojov v Bolívii (čo následne vedie k neúmernému zdražovaniu vody pre tých najchudobnejších), a človek, ktorý má výhrady k existencii Rómov, alebo Židov na tejto planéte, svedčí to o nulovej rozlišovacej schopnosti predkladateľa správy. Štát samozrejme má právo vydávať a vykonávať svoje vlastné nariadenia. Ak však vydáva pokyny tam, kde by vôbec nemal zasahovať, tak bráni formovaniu akejkoľvek individuality, obmedzuje kreatívny vývoj a preniká oveľa hlbšie do detailov života, ako je nevyhnutné. Toto si dúfajme v utorok a stredu uvedomili aj poslanci obidvoch dvoch výborov, keď o správe o extrémizme v SR rokovali.









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.