 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
24. 09. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuWTO vykoľajená
|
Linka na dnes
Paradigma
"Knihy, ktoré pomáhajú meniť svet." Košické vydavateľstvo, ktoré sa kriticky vyslovuje ku korporačnej globalizácii, k peniazom a ich úlohe v ekonomike - a zároveň hľadá z prírodného hľadiska udržateľné a z ľudského hľadiska akceptovateľné alternatívy. Okrem ponuky kníh nájdete na stránke aj rôzne články na spomínané témy. Vďaka za existenciu vydavateľstva patrí najmä Mikulášovi Hučkovi, ktorý ho upriadol z vlastného nadšenia a energie.glosa>>>
Akú špinu vyplavila špina
Gabriela Rothmayerová
vydané 30. 11. 2005 • prečítané 11835xformát na tlač
Agent provokatér Rusko zneužil svoju kamarátku. V dôvernom, tajne nahrávanom rozhovore jej cieľavedome kládol otázky. Nič netušiaca mladá pani svojmu milému svadobnému svedkovi odpovedala. Keďže asi naozaj nič netušila, odpovedala celkom otvorene. Ako za ňou boli. Ako prišli nie naši, lebo by to bolo príliš okaté, ale rozumieš, od našich. Ako jej sľubovali hory-doly. Ako sa ona nedala. Ako by peniaze nevzala. Ako jej sľúbili podporiť projekty... Videli sme ju a počuli. Keď sme si amatérsky film pozreli, pani povedala, že sme nevideli a nepočuli to, čo sme videli a počuli. Dá sa to pochopiť: tá pani zle znáša tlaky. Nuž, v jej koži by som byť nechcela.
Ale pani nie je zaujímavá – nebyť Ruska, po skončení volebného obdobia by sme ani nevedeli, že taká v parlamente bola. Vlastne nebyť Ruska, neboli by sme vôbec vedeli, že taká je.
Zaujímavé sú iné okolnosti. Keď Ruska vypudzovala koalícia zo svojho stredu na okraj, zahnaný do kúta vypustil i indíciu, že predsa nie je jediný, kto v tejto vláde podniká. Vzápätí sa spamätal a na otázku novinárov, kto sú tí ďalší, už odpovedal: zistite si! Novinári nezistili, ale po zverejnení Ruskovej nahrávky s kamarátkou by som nechcela byť v koži tých, čo tiež berú vysoký úrad ako svoju trafiku. Ale nechcela by som byť ani v koži Ruska – mnohí vedia, že vie, a on vie, že to vedia.
Škoda, že agent provokatér Rusko nespolupracoval s políciou. Mohol byť agentom provokatérom oficiálnym a možno by sme sa kadečo dozvedeli všetci. Asi by sa nič nedotiahlo do konca (viď prípad Karlin). No boli by sme ušetrení trápnych vykrúcačiek najvyšších štátnych byrokratov, či možno nahrávku brať ako dôkaz, keď nie je nahraná zákonne, či je pravá a či sa vôbec treba takouto ničomnosťou zaoberať. Nemuseli by sme sa za nich hanbiť pri výrokoch, že možno Rusko nahrával aj iných a inde. Dokonca aj na koaličnej rade!
Človeku totiž napadne: A čo také tajné sa pečie v kabinetoch koalície a poslaneckých klubov, ak o tom verejnosť nesmie vedieť? No a ak sa pečie politika inde, nie na očiach verejnosti v parlamente, nie je ten parlament príliš drahý špás?
Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka.
Vaše komentáre:
Peter Zajac-Vanka (30.11.2005 22:04:45)
Obnovené heslo Novembra 1989
Gebika, k tvojmu článku Akú špinu vyplavila špina sa dá presne citovať výrok Johna Maynarda Keynesa o kapitalizme, ktorý tu v motte dnešného "hejrup"u bol.
Ale rád by som pridal obnovené heslo, ktoré znelo v novembri 1989: "Nie sme ako oni". Dnes sa toto heslo vrátilo do spoločnosti ako hodený bumerang a nielen politológovia, ale aj sociológovia a psychológovia by mali vážne skúmať a vyjadriť sa, kam sme to v slovenskej spoločnosti dotiahli.
Každopádne mi nedá prakticky vyjadriť svoj pocit:
Masky padli a ide o život. Koniec hry na pravdu a lásku a koniec morálnemu kreditu demokracie tak, ako bola budovaná v postkomunistickom Slovensku.
Reagovať
Miro (03.12.2005 03:04:47)
Zhrozený politici
Je povšimnutiahodné, že slovenská politická smotánka je skôr zhrozená z utajených nahrávok ako z toho, že existujú skupiny kupujúce poslancov. Nemôžem sa zbaviť pocit, že oni o kupčení vedia a ticho ho tolerujú. Akoby sami boli do toho zapletení, alebo to majú v pláne do budúcnosti, ak by im nešli veci bez kupovania. Spoločnosť už ani nie je zhrozená, je skôr ľahostajná. Dôsledky sa dostavia rýchlo, za chvíľu sa nebude nikomu chcieť robiť, všetci budú chcieť kradnúť a podvádzať, lebo na slovensku je to tak. Heslo z doby nedávno minulej o tom, že kto nekradne okráda svoju rodinu je aktuálne aj dnes. Politici žijúci vo svojom luxuse zabúdajú na obyčajných ľudí. Už sa cítia ako v dome "Veľkého brata" alebo skôr "vyvolených". Vedia, že ich sledujú kamery aj keď nie nonstop, ale im to už je jedno. Robia si aj tak čo chcú. Strach však majú zo skrytých kamier, lebo nevedia kde sú namontované a čo všetko môžu zachytiť. Oblieva ich pot, keď si predstavia ako jednoducho sa môže dôverná informácia dostať do éteru. A z toho už zhrozený sú.
Reagovať
Pridať nový komentár
Vaše komentáre:
|
Peter Zajac-Vanka (30.11.2005 22:04:45)
Obnovené heslo Novembra 1989 Gebika, k tvojmu článku Akú špinu vyplavila špina sa dá presne citovať výrok Johna Maynarda Keynesa o kapitalizme, ktorý tu v motte dnešného "hejrup"u bol. Ale rád by som pridal obnovené heslo, ktoré znelo v novembri 1989: "Nie sme ako oni". Dnes sa toto heslo vrátilo do spoločnosti ako hodený bumerang a nielen politológovia, ale aj sociológovia a psychológovia by mali vážne skúmať a vyjadriť sa, kam sme to v slovenskej spoločnosti dotiahli. Každopádne mi nedá prakticky vyjadriť svoj pocit: Masky padli a ide o život. Koniec hry na pravdu a lásku a koniec morálnemu kreditu demokracie tak, ako bola budovaná v postkomunistickom Slovensku. Reagovať |
|
Miro (03.12.2005 03:04:47)
Zhrozený politici Je povšimnutiahodné, že slovenská politická smotánka je skôr zhrozená z utajených nahrávok ako z toho, že existujú skupiny kupujúce poslancov. Nemôžem sa zbaviť pocit, že oni o kupčení vedia a ticho ho tolerujú. Akoby sami boli do toho zapletení, alebo to majú v pláne do budúcnosti, ak by im nešli veci bez kupovania. Spoločnosť už ani nie je zhrozená, je skôr ľahostajná. Dôsledky sa dostavia rýchlo, za chvíľu sa nebude nikomu chcieť robiť, všetci budú chcieť kradnúť a podvádzať, lebo na slovensku je to tak. Heslo z doby nedávno minulej o tom, že kto nekradne okráda svoju rodinu je aktuálne aj dnes. Politici žijúci vo svojom luxuse zabúdajú na obyčajných ľudí. Už sa cítia ako v dome "Veľkého brata" alebo skôr "vyvolených". Vedia, že ich sledujú kamery aj keď nie nonstop, ale im to už je jedno. Robia si aj tak čo chcú. Strach však majú zo skrytých kamier, lebo nevedia kde sú namontované a čo všetko môžu zachytiť. Oblieva ich pot, keď si predstavia ako jednoducho sa môže dôverná informácia dostať do éteru. A z toho už zhrozený sú. Reagovať |
Pridať nový komentár
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.