hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Poslední slovo na zasedání ÚV KSČ 31. 5. 1969

František Kriegel

Soudružky a soudruzi,
dnešnímu zasedání ÚV se předkládá návrh, aby byli někteří soudruzi vyloučeni z pléna ÚV, mezi nimi i já s odůvodněním, že jsem hlasoval proti smlouvě o dočasném pobytu sovětských vojsk na území naší republiky. Tím jsem se dopustil přestupku proti stranické kázni. Rád bych předeslal několik poznámek a to: Návrh neříká, který orgán se usnesl na této smlouvě a pokud jsem byl informován, na schůzi členské skupiny parlamentní nedošlo k formálnímu usnesení. Chtěl bych, aby předsednictvo tuto stranu věci podrobně objasnilo.

(24. 08. 2004)



Linka na dnes



Sedmá generace

Mesačník českého Hnutí Duha. Časopis zachováva primeranú rovnováhu medzi praktickými, každodennými problémami a hlbšími teoretickými otázkami. Asi to najkvalitnejšie, čo sa v česko-slovenskom priestore v rámci environmentalizmu a sociálnej ekológie vydáva.



Štyri dôvody, prečo hľadať alternatívu ku globalizácii


Barbora Černušáková

(Vychádza s láskavým súhlasom pôvodného vydavateľa)

vydané 27. 09. 2005 • prečítané 13941x
formát na tlač



Analýza fungovania a významu marketingu pre súčasnú podobu kapitalizmu Naomi Kleinovej môže pre čitateľa na Slovensku znamenať šok. Vecný, argumentmi podložený text vedie k dvom typom rdakcií. Človek po jeho prečítaní buď precitne v tábore „antiglobalistov“, alebo sucho poznamená: „odkiaľ má pani Kleinová mandát hovoriť v mene rozvíjajúcich sa krajín a aké navrhuje alternatívy?“


Kľúčovou myšlienkou Bez loga je, že pre kapitalizmus v období globalizácie už nie je dôležitá výroba, ale marketing – tvorba a udržiavanie značky. Nejde o reklamu, ktorá je zvyčajne zameraná na konkrétny výrobok či službu, ale o ďaleko náročnejší, drahší a sofistikovanejší proces vytvorenie značky – loga. Kým kedysi boli značky iba zárukou kvality výrobku, logá sú dnes účelom samým o sebe, oveľa dôležitejším, ako produkty samotné. Levi Strauss, Starbucks, Pepsi, McDonalds, GAP či MTV spotrebiteľom neponúkajú textil, kávu, nápoje, rýchle občerstvenie či hudbu. Ponúkajú životný štýl, postoj, kultúrny priestor, teda nie čosi lacné ani jednoduché. Kleinová krok za krokom odhaľuje, ako nás dokonalé značky pripravili o priestor, výber a napokon aj prácu. Tvrdenia podopiera dátami a priamymi výpoveďami, takže jej nemilosrdný opis nemôžu odmietnuť ani krajní stúpenci voľného trhu. Označujú ho preto za mladícku kritiku, ktorá neprináša žiadne alternatívy. Bez loga, ktorého autorka mala v čase jeho dopísania 30 rokov, sa ale vďaka vynikajúcemu štýlu stalo bestsellerom, médiami pateticky označeným ako „Biblia alterglobalistického hnutia“ a pomohlo tak otvoreniu diskusie o alternatívach iného sveta.

Koniec priestoru

Predovšetkým – logo musí byť všade. Vyberte sa na športový zápas, letný hudobný festival, do kina, alebo dokonca do školy. Takmer nič sa nezaobíde bez korporátnej prítomnosti. Má podobu reklamných panelov, názvov zastávok MHD, hudobných pódií. Dôležitým krokom k takejto premene spoločnosti bola deregulácia a privatizácia. Počas vlád Reagana a Thatcherovej došlo k drastickému zníženiu daní, čo viedlo k výraznému obmedzeniu odvtedy živoriaceho verejného sektora. Školy, múzeá, športové kluby či organizátori kultúrnych podujatí museli rýchlo hľadať zdroje, z ktorých by vykryli vznikajúci deficit ich rozpočtov. Našli ho v sponzorských programoch. O hodnote a význame nekomerčného verejného priestoru sa začalo hovoriť až oveľa neskôr. Počas niekoľkých rokov sa značkám podarilo odstrániť hranicu medzi reklamou a vzdelávaním, reklamou a kultúrou aj reklamou a mestom.

Koniec výberu

Hnutie, ktoré v 90. rokoch kraľovalo na severoamerických univerzitách, sa usilovalo o politickú korektnosť a rešpektovanie pestrosti identít. Jeho cieľom bolo dosiahnuť rodovú rovnosť, zviditeľnenie rasových a sexuálnych menšín. Požiadaviek aktivistiek a aktivistov sa veľmi rýchlo chopili marketingoví pracovníci a ženy a gayovia sa stali dôležitým „materiálom“ pre médiá a popkultúru (stačí si spomenúť na ošiaľ Girl Power, vďaka ktorému britské Spice Girls zarobili slušné peniaze; alebo na Girls Rule, slogan,0 prostredníctvom ktorého Nike zvýšila predajnosť tenisiek). Zmenil sa imidž, nerovnosť ostala. Korporácie nás prostredníctvom značiek presviedčajú, že zažívame obdobie nebývalej diverzity. Pohľad na tínedžerov sledujúcich jednu hudobnú stanicu, obutých v teniskách jednej značky a tričkách a nohaviciach druhej, však vyvoláva skôr dojem, že ide o „armádu uniformovaných klonov“. Globalizácia trhu nechce diverzitu, naopak. Národné zvyky, regionálne špecifiká či nebodaj miestne značky nie sú spojenci, ale nepriatelia. Korporácie potrebujú vytvoriť logo, ktoré preklenie všetko – bude definovať spotrebu, umenie a dokonca aj verejný priestor. Takéto značky existujú vďaka trom trendom: neustálemu znižovaniu cien, vytláčaniu konkurentov prostredníctvom sieťových predajní a vytváraniu obrovských nákupných centier, ktoré pôsobia ako trojrozmerná reklama značky. Výsledkom je takmer absolútna kontrola spotreby, čo Kleiová dokumentuje v kapitole o korporátnej cenzúre.

Koniec práce

Tvorba a udržiavanie značky nie je jednoduchá vec. Šéfovia úspešných korporácií verejne hovoria, že prvým krokom je uvedomenie si rozdielu medzi výrobkom a značkou – výrobok je továrenský produkt; značka je to, čo si zákazník kupuje. A tak, kým náklady na marketing neustále rastú, náklady na výrobu treba stláčať na minimum. Ideálne je zbaviť sa výroby úplne – zatvoriť továrenské haly a subkontrahovať šitie tenisiek, tričiek, nohavíc, ale aj skladanie mobilov či obrazoviek počítačov do zón voľného obchodu vo východnej Ázii. Zón, v ktorých pracujú najmä mladé ženy vo veku od 19 do 25 rokov dvanásť a viac hodín denne za mzdu nižšiu ako dolár na hodinu a bez akýchkoľvek sociálnych práv. Opis fungovania novodobých otrokárskych dielní – sweatshopov Kleinová dopĺňa kapitolou o tzv. „študentských zamestnaniach“ (joke jobs), v ktorých absolventi severoamerických univerzít pracujú celé roky a postupne si uvedomujú, že nejde o prechodné riešenie, ako spočiatku dúfali. Sú flexibilnou pracovnou silou, s nízkym príjmom, nepravidelným pracovným časom, bez sociálnych výhod a s neurčitou budúcnosťou. Autorka tu upozorňuje na mýtus, že trh práce spasí sektor služieb. Na príklade Nemecka ilustruje, ako sa tento sektor mení na geto s nízkymi mzdami – korporácie začali v krajine otvárať nové centrá až potom, čo došlo k odstráneniu niektorých „nepružností! sociálneho štátu (privysoko stanovená minimálna mzda, dlhé dovolenky a vysoké odvody).

Koniec loga

Od druhej polovice 90. rokov sa sledovaním správania korporácií a ich prešľapov v oblasti sociálnych environmentálnych a ľudských práv zaoberá čoraz viac organizácií. Objavili sa nové formy aktivizmu od prodemokratických čínskych hackerov, po vrhačov koláčov. S lietajúcimi koláčmi má svoju skúsenosť nielen Bill Gates ale aj Robert Shapiro z firmy Monsanto či Ken Derr zo Chevronu. Protesty už zďaleka nie sú iba doménou odborov. Univerzitní študenti, príslušníci cirkví, intelektuáli, rodičia, ktorí s hrôzou pozorujú závislosť svojich ratolestí na vychytených značkách, píše Kleinová, dnes tvoria najväčšie sociálne hnutie, ktoré tvrdí, že iný svet je možný. Hoci sa alterglobalisti stali súčasťou politického diskurzu najmä po protestoch počas zasadnutia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Seattle novembri 1999, rôzne aktivistické prítoky tohto hnutia sa zbierali už roky predtým, ako to dokumentuje aj táto kniha, ktorá šla do tlače nedlho pred protestami. Naomi Kleinová nie je iba pozorovateľkou, ale aj aktívnou účastníčkou hnutia. Spolu s tisícmi ďalších – ekonómami, sociológmi, novinármi, ale aj celkom „obyčajnými“ účastníkmi sociálnych fór na celom svete sa snaží prísť na to, ako by mala vyzerať alternatíva voľného, ktorá by neskončila centralizáciou ekonomiky a politiky. Kniha Bez loga takúto alternatívu neprináša. Obsiahnutým množstvom faktov a ich analýzou je však pádnym argumentom za to, že ju hľadať treba.

Naomi Kleinová: Bez loga (No Logo), preklad Pavel Kaas, Argo/Dokořán 2005, 512 strán, 822 Sk



Barbora Černušáková je mediálna koordinátorka organizácie Priatelia Zeme Slovensko.





Vaše komentáre:

Peter Zajac-Vanka  (27.09.2005 16:22:17)     
Doplnenie o Ch.Handyho
Je to podnetná knižka a hneď ju idem preštudovať.
Zaujalo to členenie "štyroch dôvodov". pretože to presne definuje proces zvrhávania sa globalizácie z nositeľa celosvetového blaha na nikým a ničím nekontrolovateľné rakovinové bujnenie trhu pre trh, biznisu pre biznis.
Pekne tu v článku postupujeme od klasického "verného"ortodoxného kapitalizmu, ktorý vyrábal pre zisk a pre potreby zákazníka, ku globálnemu kapitalizmu, ktorý už nevyrába, ale produkuje značky, image a logo pre vopred nakonfigurované cieľové skupiny "zákazníkov", teda presne inšatlovaných konzumentov.
To sa už nepáči nielen socialistom a antiglobalistom, ale ani kresťanom a konzervatívcom, jednoducho všetkým normálnym ľuďom.
Dopĺňam k naštudovaniu dielo Charlesa Handyho: HLAD DUCHA,vyd.Management Press 1999, v ktorom sa šikovný bádateľ dokáže inšpirovať k tomu, aby definoval tie laternatívy globálneho vývoja, respektíve reformu globálnych procesov.
Pre inšpiráciu uvádzam Handyho, str.27, kapitola Chátrajíci kapitalismus: názov :Trh ignoruje vše, co je zdarma:
"Vše, co nemá stanovenou cenu, trh ignoruje... To, co nikdo nevlastní, nemá stanovenou cenu a nelze tudiž zahrnout do žádné kalkulace... Všechnu práci nemužeme dát na trh. I kdybych chtěl být za výchovu vlastních dětí placen, kto by mi za ní zaplatil? Mužeme však udělat to, že veřejně přiznáme, že neplacená práce je životně duležitým příspěním společnosti..."
odpustite diakritiku, išlo o inšpiráciu, toto dielo vhodne dopĺňa prácu Naomi Kleinovej v tom, že už ponúka inšpirácie pre riešenia a zároveň "nezabíja" globalizáciu ako proces.
Vďaka globalizácii si totiž predsa len dnes mnohí lepšie podávajú ruky ponad strikné kultúrne a triedne hranice sveta a pomocou globálneho cítenia začíname chápať, že žijeme "na jednej veľkej kozmickej lodi" (A.C.Clarke)

Reagovať

jakub jošt  (10.11.2005 22:14:02)     
No logo?
Neviem ci to tu bude este niekto citat, ale snad ano:). Kritika Naomi Klein, "prednasajucej" na LSE je velmi jednoducha.
Ano je to tak, firmy investuju vela do reklamy...ale pozor...to nie je nejaka cierna magia (i ked niekedy clovek fakt nevie), ale proces, ktory im samym v konecnom dosledku uskodi.

Brand marketing, marketing znacky je PRED krachom...a mnoho velkych spolocnosti na to doplaca...lebo su to spotrebitelia, ktori si svojou aktivitou/pasivitou volia pristup firiem k produktu.

Podobne su na tom cenove vojny, vid. lapsus s pokazenym masom.

Produkt VZDY NAKONIEC prevazi...trh vyrobil chybu, ale ju opravy, stat by ju NEOPRAVIl.

Hladat dnes alternativu ku globalizacii je velka strata casu:)...je to ako hladat alternativu ku kysliku...jednoducho tu je...a ak ho nechcete zruste dopravne prostriedky, internet, outsourcing, socialnu nerovnost..."under the spreaded chestnut tree..." ako napisal Orwell.


Reagovať

  
Peter Zajac-Vanka  (10.11.2005 23:11:29)     
Re: No logo- warum nicht?
Ale ano, Jakub, ešte to sem-tam niekto číta.
K tomu investovaniu do reklamy - doplním slovami liberálneho mysliteľa Petra F.Druckera, korý pripomenul, že keby sa iba zlomok finančných prostriedkov, ktoré sa celosvetovo použíjú na reklamu, venoval vzdelávaniu detí, zmizla by zo sveta negramotnosť.
A teraz asi budem hnevať : Iba organizácia, ktorá nie je zameraná na zisk a ktorá má poslanie zabezpečovať v danej krajine spoločenský poriadok, TEDA ŠTÁT, iba taká organizácia reálne dnes dokáže "odlomiť" ten zlomok z investícií na reklamu formou dane a z daňového výnosu rozvinúť financovanie vzdelávania negramotných plošne na celú krajinu. Ak neveríme, pozrime sa do histórie krajín, ktoré prešli po dekolonizácii procesom odstraňovania negramotnosti. A už Vás úplne naštvem - bola to práve Kuba, kde sa to podarilo a boli to práve severoamerické vtedy ešte nie globálne spoločnosti, ktoré "venovali" peniaze ( samozrejme im ich Kastro odobral) na školy pre negramotných.
História nie je antikomunistická, história jednoducho zaznamenáva fakty.
Takže aj s tým nenávidením štátu by som to nepreháňal. Aj liberál Drucker tvrdí, že nič lepšie sme zatiaľ v ľudskej histórii nevymysleli.

Reagovať

     
 (24.11.2005 19:48:46)     
Re: Re: No logo- warum nicht?
:).
.
argumentum ad verecundiam:)...Drucker nie je liberal, na ktoreho sa treba obracat:).
To co povedal, je sice fakt, ale nehovori nic o tom, ze reklama je potrebna.
Keby si jedol suchy chlieb, mohol by si prijmom zachanit mnoho deti v Afrike.
Dane sa neodlamuju z reklamy:), ale z vrecka ludi.
Iste, bol to Castro, a vsetci vidime ako na tom Kuba je:). Toto vobec nie je o state...to je o knihe No logo...jednoducho trh vyreguluje casom reklamu do rozumnych medzi, lebo zisti, ze ked zabalis konsky trus do trblietaveho papiera, casom to ludi prestane bavit:).

Reagovať

        
Peter Zajac-Vanka  (29.11.2005 13:38:08)     
Re: Re: Re: No logo- warum nicht?
Ozaj, a Vy tej naivite o jedení suchej kôrky a záchrane monhých detí v Afrike veríte? Tststs.

Reagovať

           
 (08.12.2005 11:55:02)     
Re: Re: Re: Re: No logo- warum nicht?
Ano naozaj verim, ze keby ste namiesto pisania na internet isli do Afriky zachranovat deti, boli by ste uzitocnejsi...ba co viac, nielenze tomu verim, ale to aj vyvracia ten pseudoargument o porovnania vzdelavania a reklamy.

Reagovať

              
Peter Zajac-Vanka  (20.12.2005 00:06:47)     
Re: Re: Re: Re: Re: No logo- warum nicht?
To ste dobrý, "pseudoargument porovnania vzdelávania a reklamy":
A čo poviete na rozhlasové relácie typu Rádio Expres :
na jednej strane reklama, ktorá živí redakciu, na druhej strane informácie o stave prejazdnosti ciest v zime, čo je cenné pre vodičov.
Nejde síce o vzdelávanie, ale o informácie, ktoré často zachraňujú materiálne hodnoty i životy.
Je to symbióza - prečo sa obdobnou cestou nepustia napríklad renomované televízne médiá?
A pritom existujú TV stanice, ktoré vzdelávajú a pritom nemajú toľko reklamy ako "jedničky na trhu" - Spektrum, Nautik...

Reagovať

Tomas  (20.05.2006 21:43:56)     
Blbost hladat alternativu
Naco hladate alternativu??? Nemate co robit? Ak ma zmena prist, tak pride sama, lebo spolocnost sa tiez vyvija. Myslite si, ze vymyslite "teplu vodu" alebo co... Nebudte naivni. Sak aj v tej knihe zatial ziadnu alternativu nenasla, a vsetko ostatne vedie iba k obmedzeniu slobody alebo navrat k centralizovanej ekonomike a totalite!!!!!!!!


Reagovať

  
tono  (23.06.2006 01:00:30)     
Re: Blbost hladat alternativu
"Ak ma zmena prist, tak pride sama, lebo spolocnost sa tiez vyvija." jasne sak aj velka francuzska revolucia zacala len tak, lebo akasi nejasna vec zvana spolocnost sa vyvinula... si uvedom svoje postavenie v ramci tej cudnej veci - spolocnosti, kamo...

Reagovať

Gyroskop  (17.10.2007 17:28:41)     
ZeitGeist
Hlasuj za odvysielanie zatajovaneho dokumentu:
http://www.gbook.cz/kniha.asp?id=22686

Reagovať

doris  (11.12.2009 12:04:38)     
toll
Ich finde den Aufbau der Seite sehr gut. Macht weiter so.
http://www.kostenlose-sex-filme-herunterladen.net

Reagovať

wang  (28.12.2016 09:45:16)     
dresy
Široký výběr produktů adidas pro fotbal a teamové sporty. Kopačky, <strong><a href="http://www.levnefotbalovedresy.com" title=" dresy "> dresy</a></strong>, fotbalové míče,

brankářské rukavice, kalhoty.

Reagovať

 (.. )     



Reagovať

 (.. )     



Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.