Večer mŕtvych stromov

Miroslav Tížik

Na konci leta si asi každý pozorný Bratislavčan, alebo návštevník Bratislavy všimol, že mesto sa postupne mení na púšť. A to aj bez toho, aby zažilo tropické horúčavy, okrem tých pár nadmieru slnečných dní. Bratislava sa mení na púšť nie svojvôľou prírody, ale vďaka krátkozrakosti myslenia človeka.

V Bratislave mizne tieň, miznú oázy príjemného chládku pod korunami starých stromov. V celom meste miznú postupne ďalšie stromy. Príčinou tejto katastrofy nie je len vek stromov. Mnohé z už mŕtvych stromov prežili obe svetové vojny, povodne aj totalitný režim. Taktiež príčinou nie sú len choroby, ktoré stromy napádajú. Za tohtoročnou likvidáciou neobyčajne veľkého množstva stromov z ulíc, parkov a nábreží v Bratislave stojí človek. Presnejšie, sú to konkrétni a neanonymní investori, ktorým v ich plánoch využiť každý kúsok ešte nezastavaného priestranstva na ďalšiu výstavbu, stromy zavadzali. Zodpovednosť tiež nesú všetci tí, ktorí dopustili zanedbávanie starostlivosti o zeleň, o jej kultiváciu, najmä v prípade tých najstarších a najchúlostivejších stromov. Spoluzodpovednosť nesú aj tí, ktorí bez povšimnutia prechádzali okolo spílených stromov, na odstránenie ktorých častkorát neexistovalo žiadne povolenie. Premena na púšť je dielom ľudskej agresivity kombinovanej s tou banálne obyčajnou ľahostajnosťou. Bolo by nezodpovedné nechať túto spúšť sa ďalej rozširovať. 11. septembra, v deň, ktorý bol neoficiálne označený za dátum zásadného obratu v dejinách ľudstva, preto upozornime na menej viditeľnú, ale určite v svojich dôsledkoch prinajmenšom rovnako nebezpečnú samovražednú činnosť človeka. Pokúsme sa uvedomiť si, nám nemôže byť ľahostajné, že tieň pod ktorým sa chceme skryť pred neznesiteľnou horúčavou, rastie desiatky rokov. Možno práve tým, že položíme zapálenú sviečku alebo kahanček 11. septembra 2005 o 20.00 na peň už mŕtveho stromu alebo miesto kde predtým stával v svojom najbližšom okolí, alebo na mieste kam radi chodíme upozorníme na chýbajúci strom. Možno aspoň takto prejavíme svojmu okoliu, že sú medzi nami ľudia, ktorým po zmiznutí košatého stromu zostáva vo vnútri prázdne miesto. Že je nám cenný tieň zo živých košatých stromov. Možno podľa blikajúcich svetielok po celej Bratislave, počas večera mŕtvych stromov uvidíme, kde všade už budúce leto tieň nenájdeme. A kam ho budeme musieť, ak budeme chcieť mať pôžitok z mesta, s dlhoročným úsilím začať znova vracať.

Smútiaci pozostalí s rodinami a priateľmi:

Miroslav Tížik – sociológ
Barbora Černušáková – politologička
Roman Džambazovič – sociológ
Ivana Bezecná - tlmočníčka
Michal Polák – ekonóm
Zuzana Černáková – kultúrna manažérka
Leo Singer – komunitný pracovník

Miroslav Tížik je sociológ.

---

Vaše komentáre:

uznie  (10.09.2005 23:09:50)      Spýtajte sa Budaja S tými sviečkami je to dobrý nápad, stredoškoláčky ho budú určite radi realizovať. Čo sa dospelých týka, asi by sme si mali pripomenúť, že najviac horlil proti odstraňovaniu stromov napríklad na Staromestskom nám. (pri soche Rolanda) Jano Budaj, ale iba dovtedy, kým to symbolizovalo odpor voči komunizmu. Potom, keď boli stromy z námestia okolo Rolanda vyťaté po roku 1990, už ani nepípol- no veď je tam taká pekná "historická" kockatá dlažba, na ktorej si ideš nohy zabiť a v lete ti páli na plešinu slnko. Takže ak by som mal ako dospelý protestovať proti dnešnej zlovôli mestských radných, asi by som tú sviečku položil k soche Rolanda, na symbolický cintorín všetkých vyťatých bratislavských stromov. Reagovať
	Miro Tizik  (10.09.2005 23:39:31)      Re: Spýtajte sa Budaja Dakujem za inspirativny podnet. Ak by som o tom vedel skor, mozno sme mohli urobit pochod zo symbolickeho cintorina pri Rolandovi cez Safarikovo az k PKO. A odtial kazdy k svojmu "oblubenemu" pniku. Ale to by si vyzadovala asi ovela vacsiu koordinaciu a aj nahlasenie ako pochodu. Ale mozno aj ako individualna hromadna akcia kladenia sviecok by to bolo pekne. No ale snad na buduci rok.... Reagovať
vdaka za odpoved  (14.09.2005 11:28:46)      Naivné? Aha, ako rýchlo pôsobí naše slovo - pri soche Rolanda je už zas rozkopané námestie - nie Staromestské,opravujem, je to Hlavné, predtým 4.apríla a ako by niekto čítal našu debatu. Odpustite moju naivitu, že by aj zopár stromčekov vrátili na námestie? Alebo sa iba pani starostová dopotkýňala na "historických" dlaždiciach a prikázala "starému" zmeniť povrch námestia? Reagovať
kage  (23.09.2005 19:40:04)      a co takto vybrat sa do kvetinarstva a kupit zopar semien a niekde ich zasadit namiesto kecania a stylizovania od? Reagovať
(02.03.2006 12:09:35)      mas pravdu ,suhlasim s tebou Reagovať

Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):
E-mail:
Titulok (nadpis komentára):

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]