 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
19. 05. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuČeské přijetí frankfurtské školyPavel SiostrzonekTématem tohoto článku či malé studie by měla být česká recepce děl myslitelů, jež jsou spjati s frankfurtskou školou kritické teorie. Konkrétně mám na mysli autory jako Max Horkheimer, Theodor W. Adorno, Herbert Marcuse, Erich Fromm a Jürgen Habermas 1) a soustředit se budu především na období šedesátých let, kdy jejich vliv na české myšlení byl největší. Sporá recepce na konci let třicátých představovala jen jakýsi prolog, na nějž nebylo přímo navázáno a sedmdesátá léta přinesla v podstatě jen dosti hrubou kritiku frankfurtské školy jako jednoho ze zdrojů tzv. marxistického revizionismu. Nechci uvádět jen výčty studií a článků o kritické teorii či kritickou teorií inspirovaných, ale pokusím se i odpovědět na otázku, proč se v daných obdobích u nás projevil zájem o myšlenky výše zmíněných autorů, tj. na otázku, jaká společenská a intelektuální konstelace vedla k tomu, že byli překládáni, že se o nich mluvilo a psalo a že případně ovlivnili teoretiky české. (04. 02. 2005)Linka na dnesMladí sociálni demokratiNa to, že pôvodné materské strany MSD sa ponevierajú na okraji mediálneho záujmu, ďaleko od pribuchnutých vrát parlamentu, je mladá umiernená ľavica pozoruhodne optimistická a činorodá. Že sa pritom zároveň opatrnícky pridŕža chvosta západného sociálnodemokratického dinosaura je fakt; ale čo robí, nerobí zle. |
Na konci leta si asi každý pozorný Bratislavčan, alebo návštevník Bratislavy všimol, že mesto sa postupne mení na púšť. A to aj bez toho, aby zažilo tropické horúčavy, okrem tých pár nadmieru slnečných dní. Bratislava sa mení na púšť nie svojvôľou prírody, ale vďaka krátkozrakosti myslenia človeka.V Bratislave mizne tieň, miznú oázy príjemného chládku pod korunami starých stromov. V celom meste miznú postupne ďalšie stromy. Príčinou tejto katastrofy nie je len vek stromov. Mnohé z už mŕtvych stromov prežili obe svetové vojny, povodne aj totalitný režim. Taktiež príčinou nie sú len choroby, ktoré stromy napádajú. Za tohtoročnou likvidáciou neobyčajne veľkého množstva stromov z ulíc, parkov a nábreží v Bratislave stojí človek. Presnejšie, sú to konkrétni a neanonymní investori, ktorým v ich plánoch využiť každý kúsok ešte nezastavaného priestranstva na ďalšiu výstavbu, stromy zavadzali. Zodpovednosť tiež nesú všetci tí, ktorí dopustili zanedbávanie starostlivosti o zeleň, o jej kultiváciu, najmä v prípade tých najstarších a najchúlostivejších stromov. Spoluzodpovednosť nesú aj tí, ktorí bez povšimnutia prechádzali okolo spílených stromov, na odstránenie ktorých častkorát neexistovalo žiadne povolenie. Premena na púšť je dielom ľudskej agresivity kombinovanej s tou banálne obyčajnou ľahostajnosťou. Bolo by nezodpovedné nechať túto spúšť sa ďalej rozširovať. 11. septembra, v deň, ktorý bol neoficiálne označený za dátum zásadného obratu v dejinách ľudstva, preto upozornime na menej viditeľnú, ale určite v svojich dôsledkoch prinajmenšom rovnako nebezpečnú samovražednú činnosť človeka. Pokúsme sa uvedomiť si, nám nemôže byť ľahostajné, že tieň pod ktorým sa chceme skryť pred neznesiteľnou horúčavou, rastie desiatky rokov. Možno práve tým, že položíme zapálenú sviečku alebo kahanček 11. septembra 2005 o 20.00 na peň už mŕtveho stromu alebo miesto kde predtým stával v svojom najbližšom okolí, alebo na mieste kam radi chodíme upozorníme na chýbajúci strom. Možno aspoň takto prejavíme svojmu okoliu, že sú medzi nami ľudia, ktorým po zmiznutí košatého stromu zostáva vo vnútri prázdne miesto. Že je nám cenný tieň zo živých košatých stromov. Možno podľa blikajúcich svetielok po celej Bratislave, počas večera mŕtvych stromov uvidíme, kde všade už budúce leto tieň nenájdeme. A kam ho budeme musieť, ak budeme chcieť mať pôžitok z mesta, s dlhoročným úsilím začať znova vracať.
Smútiaci pozostalí s rodinami a priateľmi:
Miroslav Tížik – sociológ Miroslav Tížik je sociológ. Vaše komentáre:
  |
|||||||||||||||||
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.