Demokracia?

Joseph Grim Feinberg

Bol som hlasovať v Chicagu v štáte Illinois, kde bolo na kandidátke mnoho rôznych uchádzačov o mnoho rôznych úradov. Kandidátov bolo veľa – ale strán málo. Ba vlastne iba dve, ktoré sa navzájom sotva niečím líšia. V prezidentských voľbách a voľbách do senátu kandidovala ešte aj pravicová Libertariánska strana. Ani jedinému kandidátovi naľavo od Demokratickej strany však účasť na voľbách neumožnili. (Kampaň Ralpha Nadera zozbierala takmer dvakrát viac podpisov, než bol predpísaný počet – ktorý bol okolo 25 000 alebo 30 000, pokiaľ viem – no štát ich odmietol uznať za platné.) A samozrejme, všetci pravdepodobne niečo viete o našom skvelom volebnom systéme, ktorý ma len jedno kolo a v ktorom vyhráva kandidát, ktorý dostane najviac hlasov, aj keby dostal menej ako 50%. A možno ste už čosi počuli aj procese samotného výberu kandidátov, ktorý si vyžaduje (povedané zjednodušene, ale pravdivo) aby bol kandidát prinajmenšom milionár, ktorý podporuje a je podporovaný miliardárskymi korporáciami. Potom sa očakáva, že si voliči vyberú toho milionára a tie korporácie, ktoré sa im páčia viac. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že niektorých milionárov je ľahšie zvrhnúť, ako iných, a preto by sme za nich mali hlasovať. Nebudem sa teraz zaoberať týmito argumentami. Chcel som len trocha objasniť pozadie príbehu, ktorý vám porozprávam.

(04. 11. 2004)

Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.