hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

11. 12. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



WTO vykoľajená
z dráhy na druhom
Seattli

Peter Rosset

Práve sme sa vrátili z veľmi dojímavého obradu za Li Kjung Chaeho, kórejského roľníka, ktorý v utorok na protest proti WTO spáchal samovraždu. Obrad sa konal v Liho tábore (Camp Lee), mieste, ktoré sa predtým volalo Kilometer nula – začiatku bezpečnostného pásma. Li sa obetoval tu a na tomto mieste odvtedy stanovali Kórejčana a s nimi spolucítiaci z celého sveta. Na dnešnom obrade bol aj jeho brat a jedna z jeho dcér (jeho žena zahynula pred desiatimi rokmi pri autonehode). Rečníci jeden za druhým vystupovali s tou istou myšlienkou: „Obeť compañera Liho nebola zbytočná – dodala nám energiu, aby sme rozhovory WTO v Cancúne vykoľajili z dráhy. Jeho odhodlaný duch bude ďalej žiť v našich srdciach, keď budeme bojovať za svet, ktorý je možný – za lepší svet.“

(29. 09. 2003)



Linka na dnes



Britské listy

Pravepodobne najlepší český internetový denník, s výrečným podtitulom „o všem, o čem se v České republice příliš nemluví". Pôvodný autor projektu Jan Čulík žije dlhé roky v Británii (odtiaľ názov) a denník dôsledne uplatňuje isté „britské" hodnoty, najmä čo sa týka tolerancie, plurality názorov a podpory tým, ktorí sú na tom horšie ako ostatní. Vrelo odporúčané.



Naše reality show

(alebo tak si tu žijeme)


Gabriela Rothmayerová

vydané 29. 04. 2005 • prečítané 9974x
formát na tlač



Študenti nám opäť štrajkujú.
To sa im štrajkuje, keď už môžu! Prečo robia z vecného problému problém politický?
Takéto otázky (okrem mnohých iných) som zaznamenala v rozličných médiách.
Študenti však na svoje počínanie nepotrebovali radu propagandistov.


Na pobabraných maturitách prepadli z chápania demokracie premnohí politici, premnohí známkujúci propagandisti a iní humoristi. Zato zmaturovali s vyznamenaním štrajkujúci stredoškoláci. Pretože zvíťazila ich dôstojnosť. Nebolo ich treba usmerňovať spoza rečníckych pultíkov, ba ani spred kamier, zastali sa - vedomí si svojich práv - sami seba. Škoda, že to nepochopil ich najvyšší úradník.

Minister školstva pôsobí ako dobrý a slušný človek. Aj preto bolo skľučujúce vidieť, ako mu z celej bytosti sála vedomie viny. Aká to bola (pýcha?) vyššia moc, ktorá mu nedovolila zbaviť sa trápenia a čestne odstúpiť? Smutné bolo sledovať, ako odkazuje študentom, že je ochotný diskutovať, ale iba solídne, nie aby do neho hádzali vajcia a kričali na neho. A ešte tristnejšie bolo, keď tak trochu vrchnostensky zhodnotil, že študenti majú právo štrajkovať a zhromažďovať sa. Toto právo predsa neudeľuje minister, ale zákon, dokonca ten najvyšší!

Často sa v našich končinách opakuje odkaz pápeža Jána Pavla II.: Nebojte sa! Ale ako keby sa to prekonávanie strachu a výzva k odvahe týkalo iba vecí, ktoré sú už vyhrané.

Nebát se a nekrást, odkazoval dávno pred pápežom aj Tomáš Garrigue Masaryk.

Také jednoduché. Ktovie, prečo aktuálne dodnes...


*       *        *

Nedávno navštívil Bratislavu jeden z najväčších žijúcich židovských spisovateľov Arnošt Lustig. Zažil koncentračné tábory, pri útekoch sa niekoľkokrát ocitol na hranici smrti. Niekoho takáto skúsenosť zlomí, už navždy sa obáva, čo sa môže stať, a preto radšej uhýba a ,,spolupracuje", alebo sa pre zdanlivý prospech nechá zlomiť. A z niekoho urobí už navždy rovného človeka. Čo rozhodne, či sa staneme gumenými panákmi, alebo skalou, o ktorú sa aj v nepohode dá oprieť?

Arnošt Lustig mi porozprával príhodu zo svojho detstva: osemročný sa pobil s najväčším bitkárom Heydukovekj ulice nafúkaným Otom Kubrom. Mladší, slabší, údery schytávajúci ale o spravodlivosti svojho boja presvedčený Arnošt sa s ním raz pustil za pasy - a zvíťazil. ,,Tá šupa rozhodla. Kubr bol na nejaký čas v ulici vyradený," spomína spisovateľ. A zároveň hovorí, že vtedy sa dotkol záhady boja: Porazení si ctia víťaza, ak bojoval čestne. Pohŕdajú zbabelcami.


*       *        *

Rovno pred nemocnicou zomrel človek. Umieral celý deň. Pred očami spoluobčanov.

,,Ale veď to bol voľajaký bezdomovec," počula som z naleštených úst neznámej dámy, keď sa o prípade rozprávala s priateľkou. A tá druhá dodala: ,,Veď mu je takto lepšie."

Koľko statočných, bohabojných, serióznych občanov si aspoň v duchu nepovedalo - a veď mu je takto lepšie...


*       *        *

Na sídlisku, kde žijú Rómovia, odpojili vodu.

,,Ale veď to sú Cigáni," zaznamenala som v jednej debate. ,,Ani Cigáni nemôžu žiť bez vody," protestovala som. ,,Majú platiť!" znela odpoveď, napriek tomu, že bez vody ide o život.

Spomenula som si na Hemingwaya. A na motto jeho románu Komu zvonia do hrobu (pochádzajúce od Johna Donnea): ,,Smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe."


*       *        *

Niekto umiera a niekomu sa žije. Ako v rozprávke. Napríklad tejto:

Žila-bola jedna obyčajná žena. Neveľká-nemalá, netučná-nechudá, nehlúpa-nemúdra, taká, akých si žijú stovky, tisíce, milióny na tomto našom hrbatom svete.

Čo sa však nestalo. Obyčajná žena vykopala v blate poprevratového Klondiku - hrudu zlata! Naša obyčajná žena zostala aká bola - neveľká-nemalá, netučná-nechudá, nehlúpa-nemúdra, no odrazu s množstvom núl. Na konte, pravdaže. Čo však s nulami, keď ich niet komu ukázať? Nuž sa pokúsila vyrobiť si z tých núl káričku, ktorou by sa priviezla cez politickú stranu na hradný vŕšok. Ktovie, kto hodil pod káričku poleno a sľubný rozjazd divožienke zastavil. Dnes nám mohla už i inak vládnuť!

No naštartovaná kárička s nulami, hoci to chvíľu vyzeralo, že sa vezie z kopca, predsa len našla cieľ. Mladý, dobre vyzerajúci, spievajúci, nespútaný, originálny. Nuž si ho do káričky posadila, pohrala sa, ako sa už dievčatká vedia pohrať so svojimi bábikami - vyparádila do nových šatočiek, posadila do domčeka, povozila na autíčkach.

Ale čo z toho mala? Načo jej bola bábika, s ktorou sa nemožno ísť pochváliť kamarátkam? Načo je taký domček a nábytoček v ňom, keď ho nikto nevidí? A tak naša obyčajná žena so svojou bábikou predstúpila pred kameru.

I zrodila sa z našej obyčajnej ženy hviezda. Dnes už vraj medzinárodná. O nájdenej hrude zlata a páchnucom blate sa nehovorí - veď je to hviezda!

Naša obyčajná žena so svojím nakúpeným manželom sa dobre bavia. Zdá sa, že sa dobre bavíme s nimi. Aj vtedy, keď pred našimi očami donaha vyzliekajú dušu človeka. No a čo, veď vyzliekajú dušu iba chudákom a chuderám. Mali si rozmyslieť, do čoho idú!

Pravdaže - do hry, v ktorej možno získať milióny, vždy pôjdu najmä tí, ktorí nič nemajú. O nich súdny človek nepochybuje.

O čom však pochybuje je zdravý rozum osnovateľov tejto reality show: Ktovie, prečo dopustili, aby boli šance také nevyrovnané? Reklama, ktorú obyčajnej žene poskytli, vysoko prevyšuje ponúknuté milióny, ktoré sú vraj v hre. Tak prečo je neúprosná skrytá kamera namierená iba na úbohé obete krutej hry na pravdu? Keby tak v každej sekunde dňa i noci, v každej miestnosti a každom miestečku na svete, sledovala skrytá kamera našu obyčajnú ženu - to by sme sa nasmiali!

A azda by sme sa dozvedeli, o čo je život tejto obyčajnej ženy cennejší, ako život nášho bezdomovca.

Alebo ako život Rómov, ktorí nemajú ani na tú povestnú slanú vodu.


*       *        *

Medzi nemenné veličiny patria prírodné zákony. Zákon zachovania hmoty hovorí, že na svete sa nič nestratí a nič nepribudne.

Niekde hruda zlata zmizla, a niekde inde sa objavila.



Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.