 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
12. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuČeští Zelení ve volbách do Evropského parlamentuMarkéta VorlováVoleb do Evropského parlamentu se v České republice zúčastnily dva subjekty s enviromentální orientací – Strana zelených s volebním lídrem Jakubem Patočkou a Strana pro otevřenou společnost (SOS) vedená na kandidátce Evou Tylovou (Nachmanová 2004). V obou případech s jedná o tzv. alternativně – ekologické strany. Popularita podobných subjektů se v okolních evropských zemích zvyšuje či je dlouhodobě na relativně vysoké úrovni. Zelení mají své zástupce v národních parlamentech v řadě zemí, např. v Rakousku, v Belgii, Finsku, Francii, Irsku, Itálii, Portugalsku, Španělsku, Švédsku. Německým zeleným „Die Grünen“ stále roste voličská podpora, druhé volební období se podílejí na Schröderově vládě a značným úspěchem pro ně skončily i volby do Evropského parlamentu – posílili o šest křesel a mají 13 poslanců (Nachtmanová 2004). Lze se domnívat, že i v Česku mají „zelené“ strany razící podobné hodnoty, šanci na úspěch. Vzhledem k rostoucímu významu tohoto proudu chci svoji práci věnovat jednomu ze zástupců v České republice – Straně zelených.(23. 02. 2005)Linka na dnesLeft Business ObserverV podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede. |
správa::: Svetové sociálne fórum: občiansky pohľad na globalizáciuPriatelia Zeme-CEPA
vydané 02. 02. 2005 • prečítané 11385xformát na tlač V pondelok sa skončilo najväčšie stretnutie ľudí a organizácií z celého sveta, ktorí sú presvedčení, že ekonomická globalizácia prehlbuje chudobu a vedie k čoraz väčšej nespravodlivosti. Svetové sociálne fórum v brazílskom Porto Alegre tento rok navštívilo stotisíc ľudí. Účastníci fóra nevystupujú proti globalizácii ako takej. V oblasti výmeny informácií, ochrany prírody, medzinárodnej bezpečnosti či zabezpečenia ľudských a občianskych práv ju naopak vítajú.Kritizujú však globálne ekonomické procesy a upozorňujú, že dnešná podoba svetového obchodu prehlbuje chudobu a vedie k ekologickým škodám. Fórum opakovane vyzýva na odpustenie dlhov rozvojovým krajinám, na ktorom budujú svoj ekonomický úspech takzvané rozvinuté krajiny. Nnimmo Bassey z Priateľov Zeme – Nigéria upozorňuje na úžernícky charakter dlhu. Aj keď tretí svet vo všeobecnosti za každý dolár požičaný v roku 1980 dodnes splatil veriteľom 7, 5 dolára, vďaka nespravodlivým úverovým podmienkam im dlhujú ďalších päť dolárov. Priatelia Zeme počas jedného zo seminárov prezentovali novú publikáciu „Voda nie je tovar“ o negatívnych dôsledkoch privatizácie vodárenských služieb. Obsahuje aj kapitolu o Slovensku, ktorej autorom je Roman Havlíček z organizácie Priatelia Zeme - CEPA. „Čoraz viac ľudí nemá to, aby zaplatilo za služby sprivatizovaných vodární. Kvalita vody ani dodávateľské služby sa pritom výrazne nezlepšili,“ hovorí Tatiana Roaová z kolumbijskej pobočky Priateľov Zeme. Silný tlak na privatizáciu vodární vytvárajú predovšetkým nadnárodné spoločnosti podporované medzinárodnými finančnými inštitúciami a obchodnými dohodami. Riešením problému nízkej efektivity štátnych vodární pritom nie je privatizácia, ale skôr reforma, ktorá zdemokratizuje a zefektívni riadenie vodárenských služieb. Prvé sociálne fórum sa uskutočnilo v Porto Alegre pred štyrmi rokmi. Počet jeho účastníkov odvtedy postupne narastal. Na seminároch, diskusiách a workshopoch zazneli tento rok okrem iného obavy z postupného rozkladania systému medzinárodného práva. Mnohí účastníci upozornili, že sila nadnárodných spoločností neustále rastie a to na úkor kompetencií demokratických inštitúcií. Fórum v Porto Alegre je preto hlasom protestu proti privatizácii prírodných zdrojov a proti posilňovaniu vplyvu prostredníctvom liberalizácie medzinárodného obchodu. |
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.