hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 10. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



K reálnému odkazu 17. listopadu 1989

Petr Kužvart

Ten převrat jsme tehdy moc nečekali, spíše než s rychlým zhroucením režimu jsme počítali – v té příznivější variantě – s postupnou “finlandizací”, kdy budeme dále ve sféře sovětského velmocenského vlivu, ale bude nám dána jistá volnost zejména ve vnitřním vývoji, v liberalizaci hospodářství, politiky a kultury. To jsme ještě netušili, že v roce 1985 Gorbačov oznámil představitelům bratrských stran, že se budou muset spolehnout sami na sebe, že SSSR již nebude hrát úlohu Velkého Bratra. Tím byly odstartovány přípravy zásadní změny, jež byla otázkou času. Pro nás bylo tehdy naprosto nepředstavitelné, že by mohlo dojít k převratu v Praze – a Střední skupina sovětských vojsk by zůstala v klidu ve svých garnizonách. Ještě v druhé půli listopadu 1989 jsme s násilným zásahem počítali (poučeni polskou moderní historií) a připravovali na to stávkově struktury. Ale vše bylo nakonec jinak. Naštěstí! Vzpomínání pamětníků je jistě po tolika letech zábavné. Ale já se chci soustředit na něco jiného. Jde mi o to, kam došel vývoj, zahájený poněkud chaoticky ve dnech, jež následovaly po pátku 17. listopadu 1989. Jde – ve zkratce – o to, že na listopadových shromážděních lidé nedemonstrovali ani za vytunelování bank, ani ve prospěch troufalých nároků pohrobků sudeťácké šlechty, ani za vznik bezcitného prostředí, kde prachy a kariéra jsou jedinými hodnotami, jež se akceptují. Předestřít tohle tehdy demonstrujícím, nepochybně by mluvčího hnali jako provokatéra StB. A přece je tomu tak! Proč? Pokusme se to alespoň letmo naznačit.

(18. 11. 2004)



Linka na dnes



NEnoviny

„Není pravda, že se nedá nic dělat. Myslet se dá vždycky." Malý český internetový server vychádzajúci z názorov jedného z reformátorov roka ´68 Jana Smíška.



O gazdoch, dlhoch a lektoroch večerných univerzít


Gabriela Rothmayerová

vydané 27. 01. 2005 • prečítané 8304x
formát na tlač



Keď gazdovi uhynulo zviera, bola to škoda nenávratná. Mohol si hlavu búchať, mohol hromžiť a viniť paholkov, nepomohlo mu nič iné, iba peniaze na novú kravu. A keďže peniaze sa nerodia na poli, niekto si musel utiahnuť opasok.


Gazdov Slovenskej republiky od jej vzniku bolo už niekoľko, a tak teraz, keď im ,,uhynulo zviera“ v ČSOB, tiež si predhadzujú, kto je vinný. Jano alebo Jožo? Tento dramatický kus je nestráviteľný a dlho sa na scéne iste neohreje. Vec je jednoduchá - treba cálovať. Sekera zaťatá hlboko, zaplatiť treba niekoľko desiatok miliárd. Koľko to vlastne je? Pre babičku, roky odkladajúcu korunky z penzie, sa končia čísla niekde pri desiatkach tisíc. Aby mala na pohreb. Miliarda je číslo z Marsu. A keď jej ešte lektori z večerných univerzít televízií povedia, že ten dlh, ktorý štát musí akejsi banke zaplatiť, ona vlastne ani nepocíti, tak je všetko v najlepšom poriadku. (Lebo čo je podľa lektorov pre takú babičku päť tisíc, ktorými bude aj jej peňaženka zaťažená?) To sa urobí podľa nich šikovne, na to sú múdri ľudia, ktorí dokážu tak čarovať, aby stratu nikto ani nezbadal. Ale urobiť sa to musí! Dlh je dlh, a azda nechceme žiť nečestne, v zadĺžení?

Nechcem pátrať, ako dlh vznikol (aj to by niekto mal!), iba si hovorím, že nie nadarmo sa hovorí: nebezpečné je ukradnúť malú čiastku – tie veľké sú nepostihnuteľné.

Chcem však o inom. Zakaždým, keď sledujem konškolákov, ktorí sa z vysokých škôl rozišli do rozličných významných inštitúcií a médií, a teraz pred televíznymi kamerami ako experti ,,vzdelávajú“ celý národ, spomeniem si na svojho kolegu poslanca Federálneho zhromaždenia Jiřího Rumla. Stretli sme sa v roku 1990, bol to už svetaskúsený muž, ktorý v tom čase bojoval za novú demokraciu. No býval to bojovník aj v iných šíkoch. V budove parlamentu som si vtedy kúpila jeho knižku Daň z blbosti. A dočítala som sa, ako v päťdesiatych rokoch, súc redaktorom Československého rozhlasu, sledoval hrdelné procesy. Bol to vtedy mladý talentovaný a o svojej pravde presvedčený človek. Dôrazne žiadal smrť obesením pre všetkých, ktorí boli obžalovaní v zinscenovaných procesoch. Myslel si, že žiada spravodlivosť. Kde sa vzalo v tom mladom talentovanom človeku takéto hlboké presvedčenie? Iný v päťdesiatych rokoch pomýlený - Zdeněk Mlynář vo svojej knihe Mráz přichází z Kremlu poctivo píše: ideológia dáva človeku, ktorý v skutočnosti vie veľmi málo alebo nič, sebavedomie človeka, ktorý spoznal zákonitosti vývoja ľudstva a sveta. Vyžaduje za to jediné – aby sa jej verilo. Jeho vnútorný svet sa zmení, získa orientáciu – síce naďalej nič nevie, ale už vie všetko hodnotiť. Vie, čo je dobré a čo zlé pre perspektívu ľudstva. A vie, čo je vedecké a čo nevedecké bez toho, aby sa zaťažoval konkrétnym, vedeckým skúmaním.

Premýšľam - keď umrela ideológia marx-leninizmu, je azda tá iná – neoliberálna, konzervatívna – už vedecká? Veď kto má oči a uši, vidí a počuje - áno, aj ozvenu nezmeniteľných klimatických zmien, aj tieň chudobných sveta, ktorí sú ,,nadbytoční“. Nie sú vykorisťovaní, ,,iba“ zabudnutí, napísal maďarský filozof Gábor Tamás.

Možno aj naši lektori vo svojom múdrom veku napíšu knihy, kde priznajú, aká bola daň z ich blbosti. A že niet takej straty, ktorú by zaplatil deus ex machina, lebo vždy to bude aj tá babička, čo si po korunke odkladá do kasičky, aby príbuzní mali na jej pohreb. Je možné, aby lektori televíznych večerných univerzít tú nespravodlivosť necítili?



Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka.





Vaše komentáre:

nahodny citatel  (01.02.2005 16:26:28)     
re
to je jasne ze tu nespravodlivost necitia, ved su
to ludia , ktorych neucily mysliet ,14rokov musely len
reprodukovat ako papagaj co niekto iny vymyslel,
14 rokov ich ucily ze obrad inych je ta
najspravnejsia strategia ,maju na to
dokonca aj papier a su na to pyšny.


Reagovať

PZV  (13.08.2005 00:52:32)     
Dve ideologie a čo to spôsobuje
Až TERAZ znova cez internet čítam a tak som sa vrátil i na stránku Hejrup-u. Gabika Rothmayerová to vystihla : nie je tu bezhraničné demokratické ovzdušie, akési občianske "prázdno", ktoré sa vypĺňa "ad hoc" skúsenosťami a novými precedensami: je tu tvrdý ideologický DIKTÁT - a na malom Slovensku sa bijú hneď dve ideologicky nezmieriteľné DIKTATÚRY - liberálna ( ano, aj sdku dS-kaník tam patria) a klerikálna ( ako kádehá tak i esemká). Oprávnene nepíšem o kresťanskej ale o klerikálnej ideológii - tá kresťanská je už azda iba v múzeách a občas v úprimných spovediach v spovedniciach kostolov.
Je to horor, ako sa či mladí, či starí, chytia viery v "libértum" alebo v "klérum" a sebavedomo kosia okolo seba ostatné myšlienky - žil som za socializmu už ako dospelý v Československu od šesťdesiatych rokov, ale až tak tupý prejav viery som už nezažil - ako keby tu taraz práškovali tie nezmysly z lietadiel.

Reagovať

Pokus  (31.05.2007 18:24:57)     
pokus
[img]http://hejrup.sk/image/hejrup/HlavickaStredna.gif[/img]

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.