hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

11. 12. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vystřihněte to!

Matt Bivens

Zprávy očitých svědků z Fallúdži potvrzují jen to, co již je k neuvěření zjevné. Jde o těžké boje ve městě, které s sebou nesou všechny možné „vedlejší škody“ – zasažené mešity, nemocnice, sanitky, zabité ženy, děti. Jeden místní ředitel nemocnice tvrdil agentuře AP (Associated Press), že většina z dosud hlášených 600 mrtvých jsou civilisté. Avšak většina amerických sdělovacích prostředků tato sdělení jen letmo zmínila. Ostatně jako i jindy, když hrůzy války postihly civilisty. Jedna z mála zpravodajských sítí, které vysílají ze samotného centra násilností, je katarská Al-Džazíra.

(13. 05. 2004)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.



Konflikt v SCP Ružomberok

Sociálny dialóg v období stredoveku


Ivan Lesay

vydané 22. 12. 2004 • prečítané 9321x
formát na tlač



Zamestnanci ružomberských papierní Mondi Business Paper SCP stále čakajú na spravodlivosť. Manažment spoločnosti sa už viac ako dva mesiace stavia do polohy mŕtveho chrobáka a naťahuje čas. Novovzniknutá odborová organizácia Papier žiada o uznanie, vyzýva na dodržiavanie zákonov a chce bojovať za novú kultúru v sociálnom dialógu. Žeby nová etapa v dejinách slovenských odborov...?


Na začiatku bolo (iba) slovo

Pred dvoma mesiacmi, na začiatku septembra, niekoľkí zamestnanci v ružomberských papierňach vytvorili petičný výbor, žiadajúci o zlepšenie pracovných a platových podmienok. Títo zamestnanci tak reagovali na pasivitu miestnych odborov, ktoré napriek skutočnosti, že zamestnanci tej istej spoločnosti napr. v Maďarsku a Rakúsku zarábajú rádovo vyššie reálne mzdy, a napriek tomu, že produktivita slovenskej pobočky rýchlo rastie, robili v prospech svojich členov minimum. Spoločnosť navyše začala s pomalým prepúšťaním pracovnej sily. Požiadavky petičného výboru boli teda štyri: zastaviť prepúšťanie, prehodnotiť podstav pracovníkov na jednotlivých strojových zariadeniach, vyplatiť mimoriadnu odmenu každému pracovníkovi (15 tisíc korún namiesto nevyplateného 13. platu) a navýšiť hodinovú mzdu v každej platovej triede minimálne o 50 Sk. Táto petičná iniciatíva išla mimo oficiálnych odborov Drevo, lesy, voda (DLV), ktoré sa od nej dištancovali a dokonca nabádali zamestnancov podniku, aby ju nepodpisovali. Napriek podobným výzvam petíciu podpísalo viac než tisíc ľudí.


Tam sú dvere!

O vzniku petičnej iniciatívy informovali aj celoslovenské médiá. Reakcia vedenia podniku na seba nenechala dlho čakať. Dňa 17. septembra šli členovia petičného výboru do práce ako v každý iný deň. Netušili, že naposledy... Piati členovia petičného výboru, niektorí ešte v montérkach, dostali hodinovú výpoveď z dôvodov „závažného porušenia pracovnej disciplíny“, ktorého sa mali dopustiť tým, že prostredníctvom médií „poškodili dobré meno a povesť spoločnosti“. Vedeniu asi prekážalo, že jeden z členov petičného výboru sa novinárom posťažoval, že netuší, z akých výpočtov vychádza vedenie, keď uvádza údaje o priemernej mzde v spoločnosti vo výške 21 400 Sk za mesiac. Podľa jeho prepočtov je priemerná mzda zamestnanca vo výrobnej sfére bez príplatkov za nadčasy, odstupného a pod. 12 500 Sk. A tak tento člen poputoval v sprievode štyroch SBS-károv ku svojej skrinke a potom k východu ako nejaký zločinec. Podobný osud stretol zvyšných štyroch členov petičného výboru. Jediné, čo po nich v budove spoločnosti ostalo, boli ich fotografie vylepené na vrátnici. Vstup do objektu prísne zakázaný!!!


Je niečo zhnité v odboroch podnikových

Podľa kolektívnej zmluvy je vedenie podniku povinné prerokovať prepustenie člena odborovej organizácie s jej vedením. Toto sa údajne dodatočne stalo, a to telefonicky (!)... Odhliadnuc od oneskorenej a netradičnej formy „prerokovania“, pohotový súhlas odborovej organizácie DLV s prepustením prezrádza prinajmenšom mnohé o tom, na koho strane tieto odbory stoja. Len pre zaujímavosť– predseda odborovej organizácie si v kolektívnej zmluve zabezpečil plat, ktorý predstavuje dvojnásobok vedením uvádzanej priemernej mzdy zamestnanca spoločnosti...

Vyhodení členovia petičného výboru sa rozhodli založiť nové odbory, k ich oficiálnej registrácii Ministerstvom vnútra SR prišlo dňa 5. októbra 2004. Za podpredsedu novovzniknutej základnej odborovej organizácie Papier (ZOOP) bol zvolený člen petičného výboru Jozef Daniš. Ten krátko nato absolvoval cestu do Londýna na Európske sociálne fórum, kde sa snažil získať medzinárodnú podporu a načerpať vedomosti o demokratickom organizovaní a fungovaní odborov. Svoju predstavu však mal už po ceste tam – v noci na odpočívadle niekde za česko-nemeckými hranicami ma informoval o jednotlivých článkoch stanov. Predseda nových odborov bude mať plat presne na úrovni priemerného platu zamestnanca spoločnosti. „Bude chcieť viac? Nech sa viac snaží pri kolektívnom vyjednávaní! Jeho plat pôjde hore len vtedy, keď stúpne plat všetkých v podniku.“ Predseda odborov bude napr. kedykoľvek odvolateľný, o podmienkach bude vyjednávať na základe poverenia členov zdola, nie bez ich vedomia atď.


Baničov vynález po druhý raz

Vedeniu spoločnosti bola doručená zápisnica z ustanovujúcej schôdze ZOOP. Boli splnené aj všetky ostatné právne náležitosti na to, aby vedenie Papier uznalo. Namiesto toho dostalo 26. októbra „padáka“ ďalších štrnásť zamestnancov. Je to iba náhoda, že všetci prepustení boli buď členmi Papiera (ich mená boli na zápisnici z ustanovujúcej schôdze), alebo boli na jeho akciách? Nech si domyslí každý sám. Oficiálnym dôvodom prepustenia bol „program racionalizácie“. Je vcelku zaujímavé, že jedného z prepustených samotné vedenie hodnotilo ako špičkového pracovníka a vyhodený bol tesne po návrate zo školenia v zahraničí. Za „racionálne“ možno považovať naozaj všeličo, ale chce nám vedenie Mondi naozaj nahovoriť, že bolo racionálne jedného z najlepších zamestnancov poslať do zahraničia na školenie, hradiť zaň náklady a vzápätí nato ho prepustiť? To hádam nie...


Hra o nervy a čas

Manažment ružomberských papierní sa v doterajšom priebehu kauzy „zaskvel“ aj inými kúskami. Tak napríklad prejavoval enormný záujem o získanie fotografií zo zhromaždenia ZOOP z 23. októbra, okrem iného aj od tlačových agentúr. Tieto fotky pravdepodobne poslúžili ako identifikácia tých zo štrnástich prepustených zamestnancov, ktorých mená nefigurovali v zápisnici. Počas protestného mítingu zamestnancov pred budovou podniku 8. novembra niekto iniciatívny, pre zmenu tajne, fotil zhromaždených spoza okna jednej z kancelárií vedenia. Neviem, či dotyčný pôsobil v ŠtB, ale ak áno, skúsenosti z praxe na starobu akoby našiel. O atmosfére v podniku svedčí skutočnosť, že počas tohto mítingu mali niektorí robotníci zahalené tváre. Možno mali strach, aby v rámci „programu racionalizácie“ neboli ďalšími prepustenými...

Na druhý deň po protestnom mítingu, teda 9. novembra, hovorca Mondi Matej Hlôška pre TASR uviedol, že jeho spoločnosť „si nemôže dovoliť neakceptovať odborovú organizáciu Papier, lebo by tým porušila zákon“. Mondi v ten istý deň zároveň pozastavila sociálny dialóg s odbormi DLV. Radosť však bola predčasná... Dňa 12. novembra sa členom Papiera podarilo zistiť, že v podniku koluje odpoveď vedenia na žiadosť o uznanie ZOOP z 9. novembra 2004. No táto odpoveď na hlavičkovom papieri adresovaná predsedovi ZOOP bola z ružomberskej pošty zaslaná až 15. novembra 2004, teda niekoľko dní po tom, ako kolovala vo fabrike. Opomeňme však takú „maličkosť“, že vedenie sa týmto spôsobom šírenia listu dopustilo porušenia listového tajomstva, a to s jasným účelom dehonestovať Papier. Dôležitý je najmä obsah, ktorý je presným opakom toho, čo pre TASR povedal hovorca. Posúďte sami: „Nie sme v pozícii, aby sme akceptovali základnú odborovú organizáciu Papier ako oficiálneho zástupcu našich zamestnancov, keďže základná odborová organizácia Papier doteraz nepreukázala, že ich naozaj zastupuje a kto zastupuje základnú odborovú organizáciu Papier...“

O všetkých týchto ťahoch informovali aj zahraničné médiá – písalo sa o totalitných praktikách rakúskeho manažmentu...


Na koho strane je právo?

Naozaj treba oceniť kreatívnosť vedenia Mondi pri naťahovaní času a zastrašovaní zamestnancov, to hej. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že tu prestáva akákoľvek sranda! Aké sú fakty? Právny odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstaviteľom ZOOP jednoznačne potvrdil, že splnili všetky zákonné náležitosti, aby ich vedenie Mondi akceptovalo. Toto stanovisko bolo zaslané už aj manažmentu spoločnosti. Podľa MPSVR SR, ako aj žilinského inšpektorátu práce je navyše výpoveď štrnástim zamestnancom neplatná, keďže nebola prerokovaná so závodným výborom. O tejto veci, dúfajme čoskoro, rozhodne súd.


Nádej pre budúcnosť

Napriek faktom, ktoré jasne hovoria v prospech ZOOP, sa na koniec slovenskej odborárskej drámy stále čaká. Táto dráma páli predovšetkým Ružomberčanov, ktorým treba, samozrejme, všemožne pomôcť, ale ide tu o viac. Zahraničná podpora Papieru, neochota DLV a dištanc Saktorovej KOZ, ktorá sa ani len neunúvala odpovedať na žiadosť o stanovisko k petícii, naznačuje závažnosť situácie, v ktorej sa na Slovensku nachádzame. Boj ružomberských pracujúcich je na Slovensku vo viacerých aspektoch jedinečný a vytvára precedens do budúcnosti – jeho úspešný koniec je kľúčový. Bude Papier prúdom, ktorý rozčerí stuchnuté vody slovenského odborárskeho a sociálneho aktivizmu?



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite a členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS). Tento článok vychádza aj v týždenníku Slovo.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.