hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 09. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Róza Luxemburgová - ikona socializmu

Juraj Benko

Čatár Otto Runge strážil hlavný vchod berlínskeho hotela Eden vyše troch hodín, kým z vchodových dverí vyšla drobná žena v sprievode dvoch mužov. Len čo sa trojica dostala do jeho tesnej blízkosti, prudko sa rozohnal a pažbou udrel ženu do ľavej časti tváre. Spadla na chodník a pomaly sa zviechala zo zeme, keď z hotela vybehli štyria vojaci, schmatli ju a naložili do pristaveného auta. O chvíľu zaznel výstrel a Róza Luxemburgová bola mŕtva. V ten istý deň, 15. januára 1919, približne hodinu pred polnocou zavraždili dôstojníci jednotiek Freikorps aj jej dlhoročného spolupracovníka Karla Liebknechta.

(07. 03. 2006)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.



Hlas pre kultúru



vydané 19. 12. 2004 • prečítané 9871x
formát na tlač



Výzva Hlas pre kultúru je občianskou iniciatívou, ktorá sa obracia na všetkých občanov Slovenskej republiky. Text výzvy vychádza z predpokladu, že nejde výlučne o budovu Slovenského národného divadla, ale o precedens v rámci kultúry, o princíp. Kauzu „Novostavba SND“ treba chápať ako poslednú kvapku, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti. Ako vidno, ľahostajnosť verejných činiteľov Slovenskej republiky k problémom kultúry a k jej postaveniu v spoločnosti ale aj pasivita kultúrnej verejnosti môže mať fatálne dôsledky.


Výzva „hlas pre kultúru“

Vážení spoluobčania!

Po takmer dvadsiatich rokoch výstavby novej budovy Slovenského národného divadla Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že budova nebude patriť divadlu, dokonca ani rezortu kultúry. Toto rozhodnutie, vykonané bez predchádzajúceho auditu či verejnej súťaže, odhaľuje vzťah reprezentantov tohto štátu ku kultúre. Tu už nejde o budovu národného divadla, ale o každý kultúrny stánok, o každú dotáciu pre kultúru kdekoľvek na Slovensku. Ak sa vezme jednej z najvýznamnejších národných kultúrnych inštitúcií, potom sa môže vziať komukoľvek. Kultúra sa prepadla na dno hierarchie hodnôt v tejto krajine – jej problémy a tragický nedostatok financií zaujímajú málokoho. Takýto signál vysiela Slovensko do spoločenstva, ktorého členom sme sa stali iba prednedávnom, toto je dedičstvo, ktoré chystáme pre nasledujúce generácie. V mene zachovania podmienok pre rozvoj kultúry, ktorá tvorí zdroj identity i duchovnej kvality národa, vás vyzývame, aby ste zdvihli svoj hlas a pripojili svoj podpis za prehodnotenie rozhodnutia Vlády SR. Chceme, aby sa novostavba SND vrátila rezortu kultúry, aby sa zaviedla nová, ekonomicky fundovaná a verejná diskusia, aby sa hľadali riešenia výhodné predovšetkým pre kultúru a pre občanov Slovenska. Ďakujeme.

14. december 2004

Združenie divadelníkov na Slovensku a podpísaní

» » » » » » » »

Vysvetlenie k výzve Hlas pre kultúru

Výzva Hlas pre kultúru je občianskou iniciatívou, ktorá sa obracia na všetkých občanov Slovenskej republiky. Text výzvy vychádza z predpokladu, že nejde výlučne o budovu Slovenského národného divadla, ale o precedens v rámci kultúry, o princíp. Kauzu „Novostavba SND“ treba chápať ako poslednú kvapku, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti. Ako vidno, ľahostajnosť verejných činiteľov Slovenskej republiky k problémom kultúry a k jej postaveniu v spoločnosti ale aj pasivita kultúrnej verejnosti môže mať fatálne dôsledky.

Bolo by dobre, keby si občania Slovenska uvedomili, že po likvidácii slovenskej kinematografie, po okyptení podmienok pre rozvoj výtvarného umenia, po znížení nákupu nových kníh do knižníc na minimum, po zvýšení dane na kultúrne tovary a služby zavedením jednotnej DPH, po poloprivatizácii novej budovy pôvodne určenej pre SND, môže nasledovať čokoľvek - výpredaj iných nehnuteľností v oblasti kultúry, rušenie kultúrnych organizácií aj fyzický rozpad kultúrnych pamiatok, z ktorých väčšina je dnes v havarijnom stave.

Kultúrna verejnosť by mala urobiť to, čo sa robí vo všetkých rozvinutých krajinách – brániť podmienky pre rozvoj kultúry. Zrejme to nikto iný za ňu neurobí. A v prípade výzvy Hlas pre kultúru nielen kultúrna verejnosť, ale všetci, ktorí si uvedomujú, akú nenahraditeľnú hodnotu pre spoločnosť predstavuje kultúra – vedci, technická inteligencia, pedagógovia, kňazi, lekári, sudcovia, ochrancovia prírody, športovci, administratívni pracovníci, podnikatelia ...

Výzva Hlas pre kultúru nie je petícia. Podpisy, ktoré sa zbierajú, slúžia ako argumentácia pre dosiahnutie označeného cieľa. Prostriedkom na zhromažďovanie podpisov (v tomto prípade meno, priezvisko a povolanie a/alebo funkcia) a hlavným médiom ich zverejňovania je internetová stránka vytvorená pre tento účel pod rovnomenným názvom.









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.