hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Balíček k Medzinárodnému dňu žien

ASPEKT

8. marca 2005 vydáva feministický publikačný a vzdelávací projekt Aspekt Rodový infobalíček – súbor článkov, dát, štúdií, informácií, ktorých cieľom je napomôcť a rozvíjať chápanie rodového aspektu v rôznych oblastiach spoločnosti.

(08. 03. 2005)



Linka na dnes



Green Socialist Network

Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".



Prečo iba jazyk vyvolených?


Rastislav Šarišský

vydané 03. 12. 2004 • prečítané 9863x
formát na tlač



Vďaka technike sa svet stáva malým, o to viditeľnejšia je však jeho rozdrobenosť. Ľudia sú odsúdení na život v mikrosvetoch, ohraničených vierou, hodnotami, kultúrou a jazykom. Prestúpiť hranice je ťažké, vyžaduje si to tolerantnú komunikáciu, ktorá je však nemožná bez znalosti jazyka. A na zvládnutie cudzieho jazyka sú potrebné roky tvrdej driny.


Existuje však aj úzka skupina "vyvolených", pre ktorých hranice neexistujú. Užívajú si výhody, ktoré prináša moderná a efektívna komunikačná metóda. Jazyk, ktorý je pomerne jednoducho zvládnuteľný, stavia príslušníkov tejto skupiny do pozície, v ktorej sú jazykovo rovnocenní. Pri výmene kultúrnych a spoločenských hodnôt pre nich prestávajú platiť akékoľvek hranice.

O tomto jazyku sa však mlčí. Pokusy informovať o ňom narážajú na falošné mýty, ktoré tvrdia, že je neprirodzený, že je to pokus, ktorý sa nevydaril, alebo že je to roztomilá hlúposť, ktorá nemá praktický význam. Akákoľvek diskusia je násilne ukončená skôr, ako prídu na rad argumenty vyvracajúce tieto mýty. Miliardy ľudí sú tak okrádané o právo na bezbariérovú výmenu informácií. Základná ľudská potreba rozumieť si ostáva nenaplnená.

Nie, reč nie je o nejakom fiktívnom svete od Orwella, alebo kohokoľvek iného. Je to skutočnosť, v ktorej žijeme, aj keď možno opísaná s istou dávkou zveličenia. Tým jazykom je esperanto a "vyvolenými" sú esperantisti. Tu však narážame na paradox. Samotní esperantisti na svojej výlučnosti netrvajú a esperanto ostáva izolované napriek ich snahe rozširovať ho.

Prečo doposiaľ nepoužívame spoločný jazyk? V čase vzniku OSN malo už esperanto skoro polstoročie života za sebou. Prečo sa teda v tejto organizácii, ktorej členmi sú stovky štátov, používa práve šesť ekonomicky a politicky najsilnejších jazykov? Európska únia má okolo 20 oficiálnych jazykov. S "menšinovými" a regionálnymi jazykmi je to viac ako dvojnásobok. Prečo o spoločnom jazyku ani neuvažuje?

Aby sme sa dokázali dopátrať k odpovediam, musíme sa najprv spýtať: Komu rozdrobenie sveta vyhovuje? Komu vyhovuje delenie na "nás" a "tých druhých"? Svet je nielen rozdelený, je rozdelený na nerovnocenné náboženské, kultúrne a jazykové kasty. Silné kasty sa svojich privilégií v prospech spoločného jazyka dobrovoľne nevzdajú. A slabšie sa zas silnejším poklonkujú v nádeji, že si prilepšia. Tak sú o bezbariérovú a rovnocennú komunikáciu ukrátení prví aj druhí. Nie je načase to zmeniť? Alebo nech radšej znovu prehovoria zbrane?



Rastislav Šarišský je informatik; zaoberá sa tiež jazykom esperanto.





Vaše komentáre:

Maja  (05.04.2005 12:53:27)     
My to tak chceme
Dobry den,
myslim, ze uz som nieco od vas citala a vzdy ma to zaujalo. Nemyslim, ze som vzorka tohto naroda (to su skor ti, ktori pozeraju a sutazia o cenu Mojsejovcov), napriek tomu chcem vam vyjadrit svoj nazor. Suhlasim takmer so vsetkym, co ste napisali o jazyku "vyvolenych", problem je len v tom, ze to je tak nielen preto, ze to chcu mocni tohto sveta, je to tak, ze to chceme "my" ludia, alebo aspon obyvatelia Europy. Mozu ma obmedzit v cestovani, v kupovani pomarancov, modernom obliekani (to robili komunisti), aj dnes nas nutia robit vselico, co by sme nerobili, keby sme si vzdy uvedomili ze je to blbost. Ale predsa ma nikto nemoze zastavit, ak sa raz rozhodnem ze sa naucim napr. po swahilsky. Ja som stretla mladeho slovaka, ktory, suc z dediny sa zacal sam ucit cinstinu lebo na povale nasiel ucebnicu a zaujala ho, na univerzite potom studoval japoncinu. Pritom je omnoho lahsie, a vzdy bolo, dostat sa k materialom na ucenie esperanta ako k vyssie uvedenym jazykom. Asi bude nieco vadne v samotnom jazyku, v tom, ze ziadna historia v nom nie je napisana, v tom, ze najlepsie pochopite zmysel textu v jazyku v ktorom bol napisany. Ziadny preklad nedokaze vystihnut duch povodneho jazyka. Ja sa sice len 10 rokov ucim anglictinu, ale toto som pochopila davno.
Trochu mi ten vas clanom pripada ako obrana tych, ktorym sa nechce. Ja nie som praviciar ale ak chcem nieco mat, napr. aj radost, uzitok, pozitok z poznania, vedenia pochopenia, musi pre to aj nieco urobit. Velka skoda je len, ze som to pochopila az po revolucii a ako 40 rocna som sa zacala skutocne ucit cudzi jazyk. Predtym, typicky socialisticky som sa musela ucit rustinu, ked som prisla do ZSSR, dalo mi vela namahy a casu, kym som sa dohovorila a zacala rozumiet. Po navrate domov mi to bolo nanic. Ucila som sa v skole francuzstinu - ale naco? Dobrovolne som sa ucila svedstinu - po istom case navrate z dovolenky som si uvedomila, naco?
O to viac nechapem dnesnu mladez, ze sa neuci jazyky. Nie uvazovat o jednom univerzalnom, nic nehovoriacom, ale naucit sa aspon 3-4, ved ak zacnete v detstve a mate naco, potom to nie je az taky problem. Len to treba pochopit a obetovat tomu nieco. A tu je parketa tych, ktori zneuzivaju, ale nie moc nad jazykom, tu nemaju, maju ju nad nami, lebo radsej pozerame reality show ako by sme pozerali trebars len programy v cudzom jazyku. Radsej zrusili skolky pre vsetkych a sprivatizovali budovy, a dnes v sukromnych skolkach ucia deti vyvolenych to, co by sme mali byt uceny od narodenia vsetci.
Zakoncim odpovedou mojej spoziacky z kurzu svedstiny (belgicanky, ktora tu na Slovensku po revolucii ucila nemcinu, rozpravala som sa so nou po slovensky a okrem v Belgicku povinnej francuzstiny a flamstiny hovorila este anglicky a trochu norsky a chystala sa do ciny naucit sa ich jazyk), na moju otazku ako to ze vie tolko jazykov povedala: "my, prislusnici malych narodov musime vediet viac jazykov."
A ja dodavam, a preco nie aj esperanto. Ale ducha ktoreho naroda alebo cloveka mi to priblizi?

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.