hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Erik Olin Wright: sociální třídy a nerovnost

Martin Brabec

Prahu navštívil v rámci svého přednáškového turné po Evropě profesor Erik Olin Wright - americký sociolog a zároveň jeden z hlavních reprezentantů tzv. analytického marxismu. Ten vznikl na konci 70. let a u jeho počátku stála kniha oxfordského politického filosofa G. Cohena - „Karl Marx's Theory of History, 1978“. Ta změnila do té doby platná měřítka pojmové a logické přesnosti a jasnosti v marxismu. Cohen použil metody analytické filosofie, aby obhájil Marxovu teorii dějin. Začátkem 80 let se začal každoročně scházet okruh podobně orientovaných politických filosofů, ekonomů a sociálních vědců. Wright vystoupil v pondělí 23.5. s přednáškou „Výzva sociálního v sociální demokracii“, jejíž překlad do češtiny vám Britské listy přinášejí. Tentýž den předstoupil Wright před studenty Filosofické fakulty Univerzity Karlovy v Modré posluchárně UK s přednáškou nazvanou „The Continuing Relevance of Class“.

(27. 05. 2005)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.



Štrajk miliónov proti daňovej reforme


Jakub Topol

vydané 02. 12. 2004 • prečítané 9547x
formát na tlač



Podľa prvých odhadov asi 15 miliónov Talianov v utorok takmer celý deň štrajkovalo. Protestovali tak proti znižovaniu daní, ktoré chce v parlamente presadiť vláda Silvia Berlusconiho. Podobne, ako je tomu na Slovensku totiž na „znižovaní daní“ zarobia iba bohatí. Ostatní na ňom stratia, lebo výpadky na daniach chce vláda nahradiť škrtmi v sociálnej oblasti, zdravotníctve a školstve.


Populárny vďaka manipulácii. Populistický pravičiar Silvio Berlusconi sľubil znižovanie daní už pred troma rokmi. Doteraz sa mu ho však nedarilo presadiť nielen pre odpor časti verejnosti, ale aj pre nesúhlas koaličných partnerov. Keďže sa zníženie daní takmer nedotýka podnikov, nepodporuje ho ani priemyselná sféra. Zamestnávateľské združenie Confindustria tvrdí, že Berlusconiho plán je „neefektívny a zameraný najmä na získanie [voličských] hlasov“ . V tomto smere je taliansky premiér úspešný, lebo pred pár dňami zaznamenali opäť nárast jeho popularity až na 38%. Na druhej strane to nie je prekvapujúce. Pred verejnosťou Berlusconi zamlčiava skutočné dopady daňových zmien a ide mu to ľahko, lebo vlastní najsledovanejšie televízne stanice a kontroluje niekoľko novín. Jeho popularite je teda výsledkom najmä mediálnej manipulácie. Tej však jeho pravicoví spojenci nepodliehajú, preto mu „daňový plán“ už niekoľkokrát zamietli. Lenže tentoraz im pohrozil demisiou vlády a predčasné voľby nikto z nich nechce. Scenár, ktorý dobre poznáme aj na Slovensku.

Vyše milióna ľudí v uliciach. Súčasná talianska vláda bezprecedentne spája najväčšie odborové zväzy. Tie proti nej vyhlásili už piaty generálny štrajk. Talianska odborová konfederácia pracujúcich (CISL), Talianska všeobecná konfederácia práce (CGIL) a Taliansky zväz práce (UIL) pritom združujú až 12 miliónov členov. Politické zafarbenie majú rôzne, ale Berlusconiho politiku odmietajú rovnako. „V uliciach budeme mať vyše milióna ľudí,“ povedal predstaviteľ CISL Sergio Betti ešte včera a včerajšok jeho slová potvrdil. Demonštrácie a protestné pochody sa uskutočnili v asi 80 mestách. Na ich čele sa objavili poprední taliansky ľavicoví politici, napríklad generálny tajomník ľavicových demokratov Piero Fassino a predseda reformovaných komunistov Fausto Bertinotti. Nechýbal medzi nimi ani odchádzajúci šéf Európskej komisie Romano Prodi. „Tieto demonštrácie sú začiatkom spoločnej akcie za opätovný rozmach krajiny,“ povedal R. Prodi, ktorého mnohí považujú za možného Berlusconiho súpera v najbližších parlamentných voľbách.

Ochromená krajina. V Taliansku včera nefungovalo skoro nič, čo je najlepším dôkazom toho, čo si milióny Talianov o Berlusconiho „daňovej reforme“ myslia. Do štrajku vstúpil prakticky celý verejný sektor, z ktorého by malo po rozpočtových škrtoch odísť najviac ľudí. Chceli tak upozorniť, ako to môže v zdravotníctve či verejnej doprave vyzerať. Zavreté boli aj pošty a všetky verejné úrady, na niekoľko hodín prestala fungovať železničná i autobusová doprava a po mestách nejazdili ani električky. Podľa agentúrnych správ fungovali v nemocniciach iba pohotovostné služby, do štrajku sa zapojila väčšina stredného zdravotníckeho personálu a každý tretí lekár. „Alitalia zrušila 136 letov, z ktorých je 66 medzinárodných,“ oficiálne oznámila letecká spoločnosť už deň pred štrajkom. ČTK včera napísala, že ranné lietadlo z Ríma do Prahy bez prestávky odletelo naspäť, aby posádka stihla začiatok štrajku. „ČSA pre štrajk posunuli odlet do Benátok tak, aby lietadlo pristálo až po skončení štrajku pozemného personálu.“ Do štrajku však vstúpili aj zamestnanci bánk a mnohých súkromných podnikov, nepracovalo sa napríklad vo Fiate.

Vyšli iba Berlusconiho noviny. Je charakteristické, že ak aj niekde boli otvorené kiosky, väčšinu denníkov ste v nich nenašli. Tie, ktoré včera vyšli, Libero, Il Mattino alebo Il Giornale, kontrolujú Berlusconiho ľudia. Denník Il Giornale, v správnej rade ktorého sú členovia Berlusconiho rodiny, kritizoval generálny štrajk hneď na prvej strane. „Generálny štrajk je najlepšou odpoveďou na sociálny masaker tejto vlády, ktorá dáva bohatým a ťažko osekáva služby občanom,“ vyhlásil šéf talianskych Zelených Alfonso Pecoraro Scanio. „Tento plán prináša úžitok oba jednej strane: bohatým,“ vysvetľuje svoj postoj na internetovej stránke CGIL. „Vláda by radšej mala investovať do výskumu, inovácií, rozvoja a sociálnych služieb, aby sme dosiahli európsku úroveň.“ Nebude však z čoho, lebo znižovaním daní príde štát o 6,5 miliardy eúr. Nedokáže ich nahradiť inými príjmami a tak bude musieť škrtať výdavky v oblastiach, ktoré slúžia najmä pracujúcim s nízkymi príjmami, deťom, chorým alebo dôchodcom.

Podobnosť so Slovenskom. Najdôležitejšou paralelou medzi Berlusconiho a Miklošou daňovou reformou je znižovanie výdavkov na služby určené obyvateľom. V oboch prípadoch štát znižuje reálne financovanie školstva, zdravotníctva, verejnej dopravy atď. Výsledkom je, že čosi na nižších daniach ušetria aj tí najmenej zarábajúci, ale práve im sa najviac zvýšia výdavky na nevyhnutné potreby. V konečnom dôsledku teda na takejto daňovej politike finančne prerobia, lebo zvýšenie čistej mzdy je nižšie, než treba na zaplatenie vyšších poplatkov v školstve, zdravotníctve či vyššieho cestovného. Vládna pravica si to však ani v Taliansku, ani na Slovensku nechce pripustiť, hoci aj tam, aj u nás to na presných prepočtoch dokazujú mnohí nezávislí analytici a ekonómovia. „Vláda sa izolovala od zvyšku krajiny,“ tvrdia taliansky odborári a nepochybne platí to isté aj o „skupinke“ Mikuláša Dzurindu.



Jakub Topol je publicista a správca partnerského internetového serveru Ľavica.sk, na ktorom vychádza tento článok súbežne.





Vaše komentáre:

Viliam Búr  (03.12.2004 12:09:01)     
Upresnenie
Niektorí ľudia nedokážu rozlišovať medzi "nebrať" a "dávať"... keď niekomu niečo nezoberú, považujú to za to isté, ako keby mu to darovali, a potom rozhutujú, či takáto šľachetnosť nie je náhodou neprimeraná.

Trochu ako v tom vtipe: "Počul si, že včera partia skínov zachránila starenke život?" "Nie; a ako sa to stalo?" "Prestali do nej kopať."

Znížiť dane neznamená niekomu niečo "dávať". Znamená to jednoducho "brať menej". To po prvé. Po druhé, dane zďaleka neplatia iba bohatí. Myslím, že priemerne zarábajúci Slovák by bol nemilo prekvapený, keby zistil, koľko daní v skutočnosti platí. Samozrejme, dane sú rozdelené na viacero častí, niečo sa platí ako DPH pri kúpe tovaru, niečo sa platí z hrubej mzdy, niečo platí zamestnávateľ navyše (takže zamestnanec to číslo nikdy neuvidí, ale aj to je daň z jeho mzdy).

Istá výška daní je samozrejme potrebná na fungovanie štátu, ale je otázka, či sa s tými peniazmi vynakladá efektívne (napr. či sa nerozkrádajú), a či by nestačila aj menšia suma, prípadne či by nebolo lepšie, keby o využití tých peňazí rozhodli priamo občania.

Paradoxne, keď sa diskutuje o daniach, väčšina ľudí si povie: "Super, aspoň budú musieť zaplatiť tí, čo si z nakradnutých peňazí postavili vily a kúpili drahé autá." Finta je ale v tom, že v prípade politikov sú tieto vily a autá postavené často z peňazí, ktoré sa vybrali na daniach. Takže naopak, čím väčšie dane, tým lepšie sa bude žiť darebákom s imunitou.

Ale, čo to trepem... keď Saktor zavelí "do štrajku", ľudia pôjdu, ako ovce.

Reagovať

JK  (03.12.2004 22:28:32)     
Upresnenie upresnenia
Pán kolega, priznám sa , čítal som Váš príspevok niekoľkokrát, čo však chcel básnik povedať, to neviem. Jedno je isté - v tomto štáte platia dane poctivo len radoví zamestnanci, nikto iný. Každý si uleje koľko vie! Alebo sa mýlim?! Na to, aby sme si spočítali, kto a koľko zarobil na Miklošovej pseudoreforme snáď netreba mať VŠE! Taliani sa aspoň bránia. Nikto ich za ich protesty nemá odvahu nazvať teroristami, ako nazval "teroristami, s ktorými sa nikde na svete nevyjednáva", štrajkujúcich železničiarov" demokrat, redaktor akéhosi plátku Domino fórum,Robert Žitňanský v TA3 v relácii Téma dňa. Keby to bolo v nejakej gubernii, iste by jeho blahorodie dalo
železničiarov hádam aj postrieľať! Ozaj, akými trestnými činmi smrdia tieto Žitňanského vyjadrenia?! Šťastie, že toto nie je oná gubernia ale zároveň smola - právny štát tot už nie vonkoncom!!!!

Reagovať

  
Viliam Búr  (06.12.2004 14:30:28)     
Re: Upresnenie upresnenia
Toť prozaické vysvetlenie básnikových slov:

Článok hovorí o tom, že znižovať dane je zlé, pretože na tom "zarobia iba bohatí". S tým nesúhlasím, veď dane predsa platí každý. (Teda, každý okrem podvodníkov - ale tých by predsa mal riešiť trestný zákon, nie?)

Citát, že talianska vláda znižením daní "dáva bohatým a ťažko osekáva služby občanom" obsahuje pár omylov.
1) vláda nedáva, ale iba menej berie (rozdiel medzi nebrať a dávať, viď môj minulý príspevok);
2) nielen bohatým - nižšie dane znamenajú nižšiu záťaž pre tých, čo pracujú a poctivo ich odvádzajú, čiže aj pre radových zamestnancov (ktorých aj Vy spomínate); ak si teda niekto váži ľudskú prácu, mohol by to dať najavo napríklad tým, že bude rešpektovať aj odmenu za túto prácu a nebude na ňu siahať;
3) čo sa týka služieb občanom, to si vyžiada zvláštne, zase "básnické" vysvetlenie:

Predstavte si, že žijete v krajine, kde vláda každému berie 100% jeho príjmov. A na oplátku poskytuje všetky služby - v každom dome tečie pitná voda, raz za deň príde ku každému domov štátny zamestnanec s pecňom chleba, takže od hladu nikto neumrie (týmto roznášaním chleba je zamestnaných asi 20% obyvateľov krajiny). Raz týždenne môžete ísť zadarmo do miestneho kina, kde sa premieta film - a je to kultúrne hodnotný a duchovne poučný film (žiaden Matrix, James Bond a iný brak). Inými slovami, každý má všetko (aspoň pokiaľ ide o základné potreby), ničím sa neplytvá, každý má prácu, a nik sa v nej príliš neunaví. Lenže, svet nie je dokonalý, ľudia sú závistliví a lačne pozerajú cez ostnatý drôt na susedov, ktorý si doma na chlieb aj maslo natierajú, poniektorí aj s džemom. A tak niekto navrhne, aby sa tento systém zrušil. Samozrejme, ako prví si uvedomia roznášači chleba (ktorí tvoria 20% populácie), že by prišli o prácu -- preto zorganizujú výstražný štrajk a jeden deň neroznesú chlieb, aby ostatným ukázali, aký krutý osud by ich čakal.

Opäť, prozaické vysvetlenie: koľko z tých služieb, ktoré dnes poskytuje štát, by si každý z nás mohol dovoliť zaplatiť sám, keby mu štát na to nebral vo forme daní zhruba polovicu jeho príjmov? (Ak to štát dokáže s našimi peniazmi, prečo by sme to s nimi nedokázali aj my?) Ale ak niekomu najprv zoberiem jeho príjmy a spravím tým z neho závislého, potom je cynické obhajovať sa slovami: "Ty chudáčik závislý, čo by si si bez mojej láskavej podpory sám počal?" Keby ste mali dvojnásobné príjmy, nemohli by ste si dovoliť dať 1000 Sk na školu pre dieťa? (V škole pripadá na jedného učiteľa 15 detí, 15.000 by bežného učiteľa potešilo.) Zrútil by sa svet, keby ste tie peniaze, ktoré dnes strkáte lekárovi pri každom vážnejšom zákroku do vrecka, namiesto toho oficiálne vyplatili pri pokladni? Myslím, že situácia nie je taká, ako sa nás "roznášači chleba" snažia presvedčiť.

Reagovať

     
JK  (06.12.2004 18:48:50)     
Re: Re: Upresnenie upresnenia
Pán kolega, ak tvrdím, že v tomto štáte platia poctivo dane len radoví zamestnanci, tak je to pravda. Nie preto, že sú uvedomelí, ale iná možnosť nie je. Je to príjmová skupina ľudí, ktorá 19% daňou napr. za chlieb platí tie výpadky daní, ktoré Mikloš daroval sebe a seberovným. Teda takým, ktorí na 80% aktívnej populácie prvýkrát zarobia tým, že jednoducho nedajú zamestnancovi zodpovedajúci plat ( ak vôbec nejaký plat dajú,neplatenie mzdy sa stáva pomaly národným športom), druhýkrát zarobia na odpočítateľných položkách, o ktorých tých 80% nemôže ani snívať ( aj keď daňový poradca, ktorý urobí "dobré" daňové priznanie tiež niečo stojí), keď sa do nákladov premietnu hádam aj manželkine "Always" a milenkin kožuch. Tretíkrát zarobia, ak sa náhodou už nejaká daň zaplatiť musí na tom, že zaplatia už len 19%, teda žiadne progresívne zdanenie. Veď sme si predsa rovní!!!! A keď daňové výpadky nepokryje ani 19% DPH za potraviny, tak zavedieme poplatky hádam na všetko, čo sa dá spoplatniť. Pán kolega, neviem do akej príjmovej skupiny patríte, ale s liberálnymi myšlienkami medzi ľuďmi, ktorí zarobia spolu do domácnosti 14-16 tisíc Sk a nedajboh majú ešte aj nejaké deti, ktorým treba platiť školu, no neviem....Asi nepochodíte. Totiž aj v prípade neplatenia daní by týmto ľuďom veľa peňazí na zaplatenie školstva, zdravotníctva a iných položiek nezostalo. Môžete sa hrať na liberála, ale len od určitej výšky kreditov na Vašich bankových účtoch. Pre tých 80% aktívnej populácie zostáva len princíp solidarity a platenie daní.

Reagovať

        
Viliam Búr  (07.12.2004 10:43:23)     
Re: Re: Re: Upresnenie upresnenia
Pán kolega, mám skúsenosti z jednej i druhej strany trhu práce. Založil som si firmu (pretože som veril rečiam o tom, ako darební kapitalisti okrádajú zamestnancov - tak keď je niekde toľko peňazí, prečo si nejsť zobrať?) a snažil som sa nájsť zamestnancov, ktorí by urobili prácu za viac peňazí, než by ma stáli ich výplaty, dane, odvody, a kadejaké ďalšie položky, ako napríklad pracovné nástroje, atď; nájsť pre nich dostatok práce (lebo jeden mesiac sa nájde dobrý zákazník, a iný mesiac zase nie - ale to je môj problém, zamestnanec musí dostať výplatu každý mesiac)... no a keď som si pozrel, čo by mi za to všetko zostalo, no ďakujem pekne, neprosím si.

Odvtedy som zase zamestnancom, a presne viem, aké veci musí môj zamestnávateľ robiť, a ako je dobre, že ja ich robiť nemusím. A tento stav mi plne vyhovuje. Ja dostávam peniaze za svoju prácu, a šéf tiež za svoju -- viem, že som mal príležitosť robiť niečo také ako on, a že som si povedal, že to za tých pár korún navyše nie je hodno. A ďalej si uvedomujem, že keby sa všetci ľudia rozhodli tak ako ja, tak by sme nemali čo robiť, pretože by neexistovali žiadne firmy. Som teda rád, že sa niekto rozhodne inak, lebo len vďaka tomu sa zase ja môžem rozhodnúť po svojom. A ak Vy veríte tomu, že byť podnikateľom je také úžasné -- čudujem sa, prečo to už dávno nerobíte. Ak chcete založiť s.r.o., stačí ak sa niekoľko ľudí zloží dokopy, nie o moc väčšou čiastkou než stojí jedna dovolenka (a verte mi, že spočiatku na žiadnu dovolenku ani nebudete mať čas). Skúste to, je to fakt poučné.

Apropos, čo sa týka odpočítateľných položiek, vedeli ste, že donedávna, keď šiel podnikateľ so zamestnancom na služobnú cestu, tak peniaze za zamestnancovu stravu mohol dať do nákladov, ale peniaze za svoju stravu už nie (tie už boli z hľadiska zákona čistý zisk)? Kde je v tom logika? Fakt to nie je také, ako si predstavujete; vyskúšajte a budete vedieť.

A prosím odpustite si argumenty ad hominem. Poznám veľa ľudí s liberálnymi názormi a priemernými príjmami. Kedysi som robil učiteľa na strednej škole za 50 Sk na hodinu, a názory som mal také isté. Nemusíte automaticky predpokladať, že každý, kto s Vami nesúhlasí, musí byť z inej planéty.

Reagovať

           
JK  (08.12.2004 21:11:37)     
Re: Re: Re: Re: Upresnenie upresnenia
Pán kolega, ubezpečujem Vás, že tiež nie som ET, nežijem vo vákuu a tiež nie som ani právny analfabet, a to aj napriek tomu, že nepatrím k "high society". Iba ľutujem, že Vám unikla podstata mojich myšlienok, ktoré som napísal.

Reagovať

ivana  (06.12.2004 10:01:34)     
skusam pochopit
Ak ludia, ktori maju spravovat stat, teda ministri so svojim predsedom, hovoria o state ako o najhorsom spravcovi, potom chapem, ze clovek nema chut dat co len korunu takejto parte darebakov. Len nechapem, preco tato parta darebakov prijima spravcovske stolicky v podniku, ktory sama odsudzuje na krach. A nechapem, ako sa opovazuje pytat co len halier od obcanov.
Riesenim teda nie su pre vsetkych rovnake nizke dane, ale vyzvat zlych spravcov statu, aby dobrovolne odtiahli a rozhodovali len o svojich peniazoch, nie o tych, ktore nazbijaju. No a ak neuposluchnu volanie svojho srdca, tak im jasne povedat, co si o ich perfidnosti myslime - hoci aj tak, ako v Taliansku.

Reagovať

  
JK  (06.12.2004 19:18:39)     
Re: skusam pochopit
Súhlasím, len by sme nesmeli byť, ako nás nazýva určitá časť spoluobčanov, len bandou "butatótov". Ako sa k legitímnym protestom stavia najdemokratickejšia vláda v histórii tejto gubernie, sme mohli vidieť počas štrajku železničiarov. Použili všetko možné na diskreditáciu, šírili vyložené klamstvá, nenávisť. Neváhali zneužiť súdnictvo. Čo robí s tým "spravodlivý" Lipšic? No samozrejme nič, lebo sa im to hodí! Ja osobne snímam klobúk pred každým, kto si dokáže brániť svoje záujmy pred takou bandou gaunerov, ktorých záujem o človeka končí vhodením volebného lístka do urny. Kiež by sme sa naučili od ľudí z demokratických štátov aj protestovať. A čím skôr - aj štrajkami!

Reagovať

Peter Gürtler  (06.12.2004 20:16:10)     
metodologicka chyba
Je vcelku pochopitelne, ze stat sa v nasich ociach za posledne
desatrocia zdiskreditoval. Je vsak zasadnou metodologickou chybou orientovat sa z tohto dovodu zrazu o 180 stupnov opacne:
- historicke dokazy su jasne: takato politika vzdy nakonic pomahala upevnovat moc bohatym jednotlivcom, ci
uzkym skupinam, co je v priamom rozpore s obcianskou spolocnostou a demokraciou
- neexistuje realny dokaz, ze takato politika prispela k rozvoju
celej, alebo aspon vacsiny spolocnosti (a nie na ukor inej spolocnosti).

Reagovať

  
Peter Gürtler  (06.12.2004 20:22:08)     
Re: metodologicka chyba
Pardon, reagoval som samozrejme na Viliama.

Reagovať

  
Viliam Búr  (07.12.2004 14:11:07)     
Re: metodologicka chyba
Súhlasím, že by bolo chybou ísť o 180 stupňov naopak; rovnakou chybou by ale bolo aj ísť ďalej a tváriť sa, že sa nič nedeje. Riešenia nie sú v extrémoch. Nie je riešením zdaniť všetko, čo sa hýbe; nie je riešením zrušiť dane. Určitý spravodlivý daňový systém - teda systém, ktorý chápe dane ako nevyhnutný zdroj peňazí, ale na druhej strane nemá stanovené ako cieľ trestať ľudí, ktorí sú ochotní viac pracovať a viac zarobiť - by mohol byť riešením.

Pravdepodobne by sme našli aj historické dôkazy politiky, ktorá chcela zlepšiť spoločnosť tým, že nejakej neobľúbenej skupine zobrala majetok, a zvyšku populácie tým prilepšila. (Hľadajte pod slovami "znárodnenie", "arizácia" a podobne.) Takisto to nepomáhalo rozvoju občianskej spoločnosti.

Demokracia bez ľudských práv totiž nie je nič iné ako tyrania väčšiny ("diktatúra proletariátu" a podobne). V takej spoločnosti, kto sa neodlišuje od väčšiny, ten sa má dobre... samozrejme nie príliš dobre, ale v zásade znesiteľne... a kto sa odlišuje, je iba otázkou času, kedy začne byť ostatným tŕňom v oku. A kto priveľa pracuje alebo študuje a potom priveľa zarába, toho si všimnú veľmi rýchlo. Myslím si, že rovnako neexistuje reálny dôkaz, že odstránenie takýchto ľudí prispieva k rozvoju spoločnosti. A že sa to deje na niekoho úkor, je nepochybné.

Reagovať

     
Peter Gürtler  (08.12.2004 10:06:05)     
Re: Re: metodologicka chyba
Ubezpecujem, ze je prikrom rozpore s mojimi zakladnymi povahovymi vlastnostami, aby som zastaval nivelizujuce
spolocnosti typu diktatury proletariatu apod. - argumentovat
tymto sposobom 7.12.04 povazujem za dost nekorektne (kedze sa nachadzame v mikro i makro socialnej situacii v akej sa nachadzame).
Ze sa obcas v dejinach vyskytuje i tyrania vacsiny, je zrejme -historicky vsak absolutne dominuje presny opak nadvlady.

Koncepciu "spolocnosti vlastnikov", vsak povazujem za minimalne rovnaku utopiu, ako tzv. komunisticku spolocnost, ktoru chceli vybudovat v polovici 20. storocia (na zaklade vtedajsej ekonomickej a mentalnej urovne vacsiny ludi) - presnejsie povedane za dobre premyslenu strategiu vymyvania hlav - jednoducho: obcianska a demokraticka spolocnost zlyha vo svojich vitalnych funkciach, ak sa v prostredi kapitalizmu postavi na rovnaku ekonomicko-socialnu uroven obcan, zivnostnik a napr. podnik typu SPP (o nadnarodnych ekonomickych formaciach ani nehovoriac).

Kto vela studuje a pracuje si kazdopadne zaluzi lepsie postavenie v spolocnosti ako ten, kto to nerobi vobec. Velmi vazny problem vsak nastava vtedy, ked to nie je cloveku umoznene a je este presviedcany, ze to je vysledok jeho neschopnosti ci lenivosti.



Reagovať

        
Viliam Búr  (08.12.2004 13:45:37)     
Re: Re: Re: metodologicka chyba
Súhlasím, že tyrania väčšiny je výnimočný jav, dokonca by som povedal, že neexistujúci - ak sa na takú situáciu pozrieme bližšie, podľa mňa skoro určite zistíme, že je to vlastne tyrania nejakej skupiny ľudí, ktorej sa podarilo ovládnuť myslenie väčšiny. No ale v podstate som tým chcel povedať, že demokracia bez ľudských práv (vrátane práva užívať plody svojej práce nezaťažené viac než spravodlivou daňou) je tyraniou toho, kto si získa sympatie väčšiny (čiže tyraniou populistov).

Problém podnikov a nadnárodných korporácií je v niečom inom, konkrétne vo fikcii nazývanej "právnická osoba", čiže v predstave, že nejaký abstraktný celok je to isté ako človek, a teda mu náležia rovnaké práva. To je jasná blbosť.

Celkom iná téma sú však živnostníci - pár osobne poznám, a sú to normálni smrteľníci, dokonca ani pod čapicami neskrývajú čertovské rožky. Ich spôsob obživy sa od bežného zamestnanca líši tým, že nemajú stabilného zamestnávateľa, a so štátom si papierové záležitosti vybavujú osobitným spôsobom. Na tom nevidím nič utopické.

K poslednému odstavcu - aby sme nešli z extrému do extrému, pripúšťate dúfam, že existuje aj niečo také ako leniví ľudia? (Ja o tom nepochybujem, stačí mi pozrieť do zrkadla.) Len musíme túto lenivosť všetci občas prekonávať, inak by sme ani ráno nevstali z postele. Súhlasím, že niektorí ľudia sú v ťažšej situácii a musia sa prekonávať viac ako iní; a nie je to spravodlivé. Ale poznám ľudí, ktorí začínali v ťažkých podmienkach a vypracovali sa k úspechu; a takisto iných, ktorí na tom boli spočiatku lepšie... a nič. Isteže nemožno každý neúspech vysvetľovať lenivosťou. Na druhej strane, trestať každý úspech (napríklad progresívnou daňou) znamená, že ho tiež vysvetľujeme niečím nepekným. A považovať každého usilovného a schopného človeka automaticky za darebáka je podľa mňa tiež vážny problém.

Reagovať

Michal Polak  (07.12.2004 21:48:07)     
Nizke dane nas zachrania... a do ust zacnu padat pecene holuby
Zneuzijem svoje osobne znalosti o Viliamovi Burovi a vzhladom na jeho zalubu v sci-fi poviem, ze asi uz zije na nejakej inej planete, pripadne v alternativnom vesmire.

Inak by asi sotva mohol vypustit z ust, ze "keď Saktor zavelí "do štrajku", ľudia pôjdu, ako ovce". Iba ak by to myslel ako vtip. Lebo ak si to este nevsimol, Saktor uz raz "zavelil"... a ani pes po nom nestekol, bohuzial, napriek tomu, ze pomery su donebavolajuce. Ak Viliam nevie, o com hovorim, nech si pozrie napr. <http://www.hejrup.sk/view.php?cisloclanku=2003101201>

Podruhe, ak niekto nerozlisuje medzi "nebrat" a "davat", tak su to presne ti isti ludia, ktori znizovanie dani odovodnuju - t. j. privrzenci ortodoxnej ekonomie. Prave pre nich je nezarobena koruna rovna korune vzatej, a naopak koruna nezobrata rovna korune darovanej - ako si mozno polahky overit v kazdej zaciatocnickej ucebnici ekonomie. Ak niekto teda nie je schopny chapat tento rozdiel, nie su to ti, ktori sa snazia zachovat aspon zakladnu uroven verejnych sluzieb, ale naopak vladnuci neoliberali, ktori sa za hojneho povzbudzovania Viliamami Burami snazia okyptit stat len na uroven nocneho straznika.

Lebo - po tretie - toto je korenom veci a zaroven aj jadrom clanku, co Viliamovi akosi uniklo. V clanku, ani v realite sa nehovori o nejakej _abstraktnej_ danovej reforme, ako v jeho komentari, ale o konkretnom plane, v Taliansku i na Slovensku. Vysledkom tohto konkretneho planu je - citujme - "znižovanie výdavkov na služby určené obyvateľom. V oboch prípadoch štát znižuje reálne financovanie školstva, zdravotníctva, verejnej dopravy atď." Logickym vysledkom je, opat ako sa presne hovori v clanku - "že čosi na nižších daniach ušetria aj tí najmenej zarábajúci, ale práve im sa najviac zvýšia výdavky na nevyhnutné potreby. V konečnom dôsledku teda na takejto daňovej politike finančne prerobia, lebo zvýšenie čistej mzdy je nižšie, než treba na zaplatenie vyšších poplatkov v školstve, zdravotníctve či vyššieho cestovného." Z tohto je dalej zrejme, ze na "reforme" skutocne vyrazne zarobia bohati, z ktorych hladiska su spominane polozky smiesne, ale zato danove "ulavy" obrovske.

Nie je na tom nic nepochopitelne, ale chcelo by sa to venovat viac realnym faktom, nez uletom o dvojnasobnych platoch, ktorym uz neveri ani ich vierozviest Miki Dzurinda. Zato im zrejme aj pri svojej nepopieratelne vysokej inteligencii (neironizujem) z mne neznamych dovodov stale veri Viliam Bur.

Reagovať

  
Viliam Búr  (08.12.2004 14:15:41)     
Vysoke dane nas zachrania... a do ust zacnu padat pecene holuby
Joj, Michale, to bola trápna podpásovka... Máš na viac.

Saktor už raz úspešne vyzval do štrajku a železničiari poslušne napochodovali... pár firiem vďaka tomu utrpelo straty, pár ľudí prišlo o prácu. Že mu to nevyšlo po druhýkrát? Nuž, dovtedy sa s krčahom po vodu chodí,... Neboj sa, ešte si užije svoje dni slávy po Ficovom boku.

K roli nočného strážnika poviem len toľko, že by som rád videl, keby si náš štát aspoň túto rolu plnil poriadne. Aby nebolo Slovensko plné výpalníkov, na ktorých v konečnom dôsledku doplácame všetci (v podobe zvýšených cien všetkého). Aby človek nemusel dávať úplatky aj za veci, ktoré mu sociálne cítiaci štát údajne poskytuje zadarmo. Takisto by som bol zhovievavejší k štátu v roli strážcu školstva, keby to školstvo bolo kvalitné. Lenže nie je. A odpoveď, že naň treba viac peňazí, ma tiež neuspokojuje - najmä keď sa nikto nechce záväzne vyjadriť, koľko už bude stačiť, a čo presne za to bude. Čo ak dáme na školstvo dvakrát toľko ako dnes a dočkáme sa iba odpovede "stále málo"?

Žiaľ, vysoké dane tiež nie sú všeliekom. Môžeš ich zvyšovať len do istej výšky - teoreticky 100% - a viac už sa nedá. A keď zistíš, že ani vtedy nič nefunguje, budeš v koncoch. Potom už nezostane nič iné ako vymýšľať si rôznych škodcov, nepriateľov režimu, a podobne. A to všetko tu už raz bolo.

Oceňujem (z technického hľadiska) narážku na Mikiho. Miki je ovšem púhy klamár, ktorý znižovanie daní nemá ani v malíčku (sám z nich predsa ako politik žije). A teraz si ako znalec ekonómie na domácu úlohu zober daňové priznanie priemerne zarábajúceho Slováka a spočítaj si: (a) koľko zaňho zaplatil štátu zamestnávateľ, (b) koľko zaplatil štátu on sám, (c) koľko ešte zaplatí štátu na DPH, a (d) koľko mu vôbec zostane. A potom povedz, či "a+b+c" je alebo nie je väčšie ako "d". Keby mu toľko z platu strhával zamestnávateľ, nazveš ho bez váhania vykorisťovateľom. Ale keď to robí štát - pre blaho väčšiny (a svojich úradníkov) - tak je to OK.

Reagovať

     
JK  (08.12.2004 20:44:21)     
Re: Vysoke dane nas zachrania... a do ust zacnu padat pecene holuby
Pán kolega, malá reakcia na Váš krutý omyl o štrajku železničiarov. Žiadny Saktor, máte zrejme brutálny nedostatok informácií o tomto štrajku alebo to jednoducho chcete tak vidieť. U mňa osobne stratil Saktor kredit odborového predáka v roku 1998, keď sa objímaj s Dzurindom na predvolebných tribúnach. Napokon ani Vás z nejakého krivého úmyslu obviniť nemôžem, pretože pri dnešných tendenciách médií "objektívne informovať", pokiaľ nie Ste v obraze a po takých vymývaniach mozgov ani inak reagovať nemôžete. A o to tejto čvarge ide....

Reagovať

Michal Polák  (08.12.2004 23:14:49)     
Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Ak sa Viliama moje osobne narazky dotkli, ospravedlnujem sa. Priznavam, mozno som to prehnal. Ale o to, vytocit ludi, Ti predsa, Viliam, aj slo, nie nahodou?

Co sa tyka strajku zelezniciarov, JK Ti uz odpovedal; ja len dodam, ze keby si naozaj sledoval realne Slovensko, a nie neoliberalne ideologicke fantazmagorie, tiez si o tom mohol vediet. Nemam nijaky privilegovany pristup k takymto faktom, ale je lahko overitelne, ze strajk zelezniciarov bola prave iniciativa samotnych zelezniciarov (ktori na to aj riadne doplatili), nie Saktora alebo vedenia KOZ; a co je este podstatnejsie, ze _strajk mal v case svojho trvania obrovsku podporu verejnosti_ - i ked si Ty so svojim vycislovanim strat "par firiem" medzi nu zjavne nepatril. Pre vacsinu obycajnych ludi vsak bolo ovela podstatnejsie to, kvoli comu zelezniciari strajkovali - ze sa rusia trate, v dosledku coho prisla tato vacsina o ovela vacsiu relativnu ciastku, nez "par firiem".

Po druhe, opat sa utiekas k abstraktnym spekulaciam, ktorymi sa iste da pekne zabijat cas pred obrazovkou, ale s realnym svetom nemaju nic spolocne. Nikto nehovori o 100% zdanovani. Hovori sa o konkretnej reforme - v pripade Talianska i Slovenska - a o konkretnom dnesnom stave spolocnosti. Ak bolo pred dvoma rokmi skolstvo v zlom stave, v akom stave asi moze byt dnes, ked sa prijmy statu vyrazne znizili v dosledku danovej "reformy"? Nie, nie som nijakym milovnikom statu, za akeho by si mna i inych rad oznacil. Ak hovoris, ze by si bol rad, ak by si stat aspon ulohu nocneho straznika plnil dobre, tak sa na tom zhodneme. Az na to, ze ja sa nepozeram na veci, ako keby znizovanie dani bol nejaky supernovy vynalez, ktory treba este len v praxi odskusat. Tato politika sa vo svete praktizuje dvadsat rokov a ma konkretne nasledky: znizovanie investicii do verejnych sluzieb, nasledne vnimanie tychto sluzieb verejnostou ako "neefektivnych", nasledna privatizacia - a obrovske financne injekcie v podobe dotacii novosprivatizovanym firmam, ktore stoja opat peniaze iba danovych poplatnikov. (Prosim neprosim si argumenty o tom, ze medzi tymito vecami nie je nijaka nutna logicka suvislost; isteze nie je, ale nebavime sa o vsetkom, co je logicky mozne, ale o tom, co je na zaklade historickej skusenosti vysoko pravdepodobne. Logicky mozne je aj to, ze Dzurinda vyhra buduce volby pod znakom kosaka a kladiva, ale relevantny argument to nie je.)

Pokial ide o konkretnu vysku vydavkov na skolstvo, zase nemas poznatky, aby si sa mohol k veci kvalifikovane vyjadrit. Vobec nie je pravda, ze "nikto nechce záväzne vyjadriť, koľko už bude stačiť" - Strajkovy vybor studentov pozadoval zvysenie vydavkov na skolstvo na uroven priemeru EU. Pre zaujimavost - je to 6,3% HDP kdezto na Slovensku 0,6% HDP. Neviem, ako moze niekto za takych okolnosti ocakavat, ze nase skolstvo bude "konkurencieschopne". A ze Ti nikto nepovie, co presne za to dostanes? Nuz, ak by statu stalo za to tieto peniaze vynalozit, hadam uz by sa len nasiel niekto, kto by vedel vypracovat strategiu ich vyuzivania - alebo si vazne myslis, ze si to potichu rozdelia iba statni uradnici?

Co sa tyka vykoristovania statneho a sukromneho - opat si vedla, ak si myslis, ze stat povazujem automaticky za nejakeho blahosklonneho deduska. Ak mi vsak idu znizovat dane ti isti ludia, o ktorych dobre viem, ze stat ako instituciu nenavidia a demonizuju (ako spravne podotkla Ivana), tusim za tym nejaku certovinu - vid vyssie. A o tom sa bavime, o konkretnej situacii, nie o abstraktnej vyske dani. Mozno by Ta zaujimalo, ze krajiny, kde su dane najvyssie na svete - skandinavske - su zaroven krajinami, kde maju vysoke dane najvyssiu podporu obyvatelstva. Preco asi? No preto, lebo opat _v konkretnej situacii_ jasne vidiet, ze teoreticke spekulacie o korupcii nestoja v tejto situacii ani za fajku dymu a ze tie dane skutocne na nieco sluzia.

Ale napriek tomu - medzi vykoristovanim sukromnym a statnym je jeden podstatny rozdiel. Nech sa aj rozpucim, o vyske percenta zisku sukromnika nerozhodnem - iba ak strajkom, ktory uz si mi zakazal. Vysku dani vsak aspon nepriamo a aspon teoreticky ovplyvnit mozem - ak budem hlasovat za ludi, ktori ich chcu znizit, prip. zvysit. Mam daleko od toho, aby som sucasnu "demokraciu" povazoval za dokonalu; ale tiez nie som slepy, aby som nevidel, ze v sukromnokapitalistickom sektore nie je demokracia ziadna.

A na zaver, k Tvojej "podnikatelskej" skusenosti: popalil si sa, lebo Ti unikol zakladny fakt kapitalizmu - ze totiz kapitalistom je ten, kto ma _kapital_. Ak si do svojej firmy vlozil len tolko, kolko si mal Ty ako bezny clovek k dispozicii, niet divu, ze Ti vynos za vynalozenu namahu nestal. Lenze kapitalizmus nestoji na beznych ludoch, ale na tych, ktori mozu do podnikania vlozit _naozajstne_ peniaze. Opak si moze mysliet len clovek, ktory uveril ideologii, ze babka k babce a budu kapce. Takto v dejinach kapitalizmus nikdy nefungoval a fungovat nebude.

Reagovať

  
Viliam Búr  (09.12.2004 14:37:09)     
Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Sorry, ak som vychádzal z nesprávnych informácií o Saktorovi a železničiaroch. Čo sa týka podpory verejnosti... no, to asi závisí od toho, s akými ľuďmi sa o tom rozprávaš a podobne. Napríklad ja som vtedy ukažoval, aké je to na svete nespravodlivé, že existujú povolania, ktorých štrajk má na ľudí priamy následok (spôsobí im priamu škodu), a že sú povolania, kde si krátkodobé efekty štrajku nikto nevšimne. Teoreticky má každý právo na štrajk, ale v praxi je to pre jedných páka, ktorou môžu ostatných pekne priškripnúť, a pre druhých nepoužiteľný nástroj. Ale to už je o inom.

Môžem Ťa ubezpečiť, že keby mi išlo o to, vytočiť ľudí, bol by som radikálnym ľavičiarom. Po prvé, u mnohých ľudí by boli moje myšlienky populárne, takže by som mal morálnu podporu (nič tak dobre nevytočí ľudí, ako keď vidia, že druhý nielen trepe blbosti, ale má ešte okolo seba kopu ľudí, ktorí to počúvajú ako písmo sväté). Po druhé, bolo by to strašne jednoduché - proste by som svet rozdelil na "my" a "oni" - my, to sme my prostí ľudia; oni, to sú zlí kapitalisti, alebo ak nie priamo kapitalisti, tak aspoň úspešní ľudia ľubovoľnej profesie (bárs aj robotníci, ak sú *príliš* šikovní, a zarábajú *príliš* veľa). Zastával by som filozofiu, že kto má viac, ten iste kradne (prezumpcia viny), a treba naňho dlhý bič, krátky dvor, a vysokú progresívnu daň. Keby mi niekto protiriečil, ukázal by som naňho prstom, a opýtal sa: "A koľko zarábaš TY?" Ak by povedal veľké číslo, skríkol by som: "Ach, nepočúvajte ho, on patrí medzi tých *zlých*! Jasné, že sa ich zastáva." Ak by povedal malé číslo, skúšal by som mu dohovoriť: "Vidíš, veď aj ty patríš medzi nás, no tak prečo počúvaš *ich* propagandu? Nevidíš, že ťa len zneužívajú? (Poď k nám, z nás každý chcel by dať ceste tvojej pravý smer... - ako sa kedysi spievalo.)" V skutočnosti si viem predstaviť, že by ma to celkom bavilo. Raz to vyskúšam. (Pred tým Ti budem musieť nechať znárodniť webovú stránku, aby som z nej vymazal tento komentár. Napokon, akým právom by nejaký Michal Polák mal mať súkromnú webovú stránku, keď občania na východnom Slovensku nemajú čo jesť, há?)

K poznámke o kapitále - neexistuje nejaká magická hranica, od ktorej už peniaze sú kapitál, a po ktorú nie sú. (Akože 1.000.000 Sk už je kapitál, 999.999 Sk alebo 100.000 Sk ešte nie je kapitál.) Ide o to, čo chceš robiť. Ak chceš založiť telekomunikačnú spoločnosť, iste potrebuješ omnoho viac peňazí, ako keď si chceš kúpiť sústruh a drevo, a vyrábať nábytok. A ak máš milión korún a nevieš, čo s nimi, tak ich len časom pomíňaš na blbosti, alebo ich zožerie inflácia. Ak máš stotisíc korún, ale vieš, čo s nimi, založíš si obchodík, ktorý ti za päť rokov ten milión zarobí. A ak máš ozaj dobré nápady, aj 10.000 alebo 1.000 Sk môže byť dostatočný kapitál. Poznám osobne ľudí, ktorí začínali s rovnakým kapitálom (prípadne rovnakým nekapitálom) ako ja, a dotiahli to omnoho ďalej. Pointa je totiž v tom, že príslovie "peniaze robia peniaze" je taká polopravda - musíš ešte nájsť nejakú vec, ktorú ľudia okolo potrebujú, a musíš tú vec robiť dobre. Ak to nevieš, peniaze sa pod rukami rozkotúľajú, a čím máš väčší kapitál, tým väčšiu stratu utŕžiš - bez ohľadu na to, či si tie peniaze zdedil, vyhral v lotérii, alebo ti boli zverené ako riaditeľovi štátneho podniku. Podľa Tvojich argumentov by predsa nemohli existovať žiadni živnostníci, tak sa trochu obzri okolo seba, a opýtaj sa ich, ako to robia.

Reagovať

     
JK  (09.12.2004 20:46:41)     
Re: Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Moja reakcia bola samozrejme adesovaná Michalovi Polákovi. Ospravedlňujem sa.

Reagovať

  
JK  (09.12.2004 20:15:24)     
Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Ďakujem, už som si začínal myslieť, že so nejak mimo.....

Reagovať

     
JK  (09.12.2004 20:49:07)     
Re: Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Už som to dokrvavil, dúfam, že si vyberiete z toho každý správne a to svoje. Ďakujem.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.