hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

18. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



PDS se přejmenovala na Levicovou stranu

Milan Neubert

Mimořádným sjezdovým zasedáním se německá Strana demokratického socialismu (PDS) přejmenovala na Levicovou stranu a schválila volební program. Umožnila tak společný postup členů a příznivců PDS a Volební alternativy práce a sociální spravedlnost (WASG) v podzimních předčasných volbách do Bundestagu.

(19. 07. 2005)



Linka na dnes



Aspekt

Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.



Americké voľby 2004

Ráno po tom


Justin Podur

vydané 04. 11. 2004 • prečítané 10116x
formát na tlač



Keď som naposledy trávil neskorú noc hryzením nechtov pred televíznym spravodajstvom o voľbách, bolo to vo Venezuele, kde som bol pozorovateľom na referende. Tak, ako pri amerických voľbách 2. novembra bol tamojší výsledok dôležitý nielen pre hlasujúcich, ale pre celý svet. Vyskytli sa však aj isté rozdiely.


Vo Venezuele boli hlasovacie zariadenia rovnaké v každej volebnej miestnosti.

Vo Venezuele mali hlasovacie zariadenia rezervu. Voliči si vyberali tak, že sa dotkli obrazovky buď na slove „áno“, alebo „nie“. Zariadenie potom vytlačilo papierový hlasovací lístok, ktorý si volič mohol skontrolovať, než ho preložil a vložil do volebnej urny. Ručne spočítané výsledky sa potom dali porovnať s počítačovým hlasovacím systémom. Jednoduchý, ťažko zmanipulovateľný systém.

Vo Venezuele zvíťazila tá strana, ktorá získala viac hlasov.

Dnes večer sa však zdá, že aj keby v Spojených štátoch existoval jednoduchý, elegantný volebný systém „autoritárskej“ Venezuely namiesto podivuhodného bludiska „demokratického“ zboru voliteľov, George W. Bush by sa aj tak stal víťazom.

Zdá sa, že aj keby volebný systém Spojených štátov dokázal vyjadriť vôľu ľudu, ľud by si bol vybral Georgea W. Busha.

Zdá sa, že voliči v tucte štátov sa obrovským rozdielom hlasov rozhodli zakázať manželstvá gejov, znivočiac tak životy druhých bez zbla úžitku pre nich samých.

Znamená to, že je načase voľačo si priznať. Najväčšia priepasť v dnešnom svete dnes nezíva medzi americkou elitou a americkým obyvateľstvom, ani medzi americkou elitou a obyvateľstvom sveta. Najväčšia priepasť sa otvára medzi obyvateľstvom Spojených štátov a zvyškom sveta. Na prvýkrát George W. Bush nebol do úradu zvolený. Keď Spojené štáty nasiali kontajnerové bomby po celom Afganistane, narušili tam humanitárnu pomoc, zabili tisíce tamojších ľudí a okupovali krajinu, dalo sa to vykladať ako činy zločinnej skupiny, ktorá si privlastnila víťazstvo vo voľbách a využila terorizmus ako zámienku na vedenie vojny. Keď Spojené štáty vtrhli do Iraku, zavraždiac pritom podľa posledných údajov 100 000 ľudí, dalo sa tvrdiť, že sa predtým nikto vlastne neopýtal amerického obyvateľstva, či s tým súhlasí, a že sa americkému obyvateľstvu klamalo. Keď Spojené štáty uniesli haitského prezidenta a nasadili do krajiny polovojenskú diktatúru, dalo sa tvrdiť, že to boli činy nezvolenej skupiny, ktorá pohŕda demokraciou.

Vďaka týmto voľbám však americké obyvateľstvo spätne posvätilo všetky tieto činy.

Na prvýkrát konali Bushovi ľudia bez mandátu. Dnes im jediné voličstvo, ktoré ich mohlo zastaviť, dalo mandát zájsť dalej, než doteraz.

V posledných rokoch vyvolali voľby v každej krajine mediálny hluk, v ktorom zanikli radikálne hlasy. Bola to súťaž medzi slabým liberalizmom [v európskych pomeroch sociálnou demokraciou – pozn. hr!], z ktorého bola vykuchaná väčšina jeho progresívneho ekonomického a sociálneho obsahu, a tvrdou reakciou, ktorá sa zaprisahávala, že využije každé svoje volebné obdobie, aby podkopala ustanovizne liberálnej správy a kultúry. Pri takej krutej voľbe sa potenciálne radikálni progresívne založení ľudia radikálnymi argumentmi veľmi nezaoberajú. Kaša je príliš horúca a potenciálne straty príliš veľké, než aby sa dal riskovať radikalizmus. Zdá sa, že liberáli bojovali tentokrát veľmi tvrdo. Radikáli sa snažili Američanom vysvetliť, že na svete je plno iných ľudí, na ktorých má americká politika ničivý dopad. Liberáli sa Američanom snažili vysvetliť, že ich podvádzajú, opíjajú rožkom, zavádzajú a že ich obetúvajú, aby mohla vládnuť a pľundrovať malá elita. Radikáli sú umlčaní, liberáli porazení, a fundamentalisti majú voľné pole. Kto iný zostáva, ako bin Ládin? „Vaša bezpečnosť nie je ani v rukách Kerryho, ani Busha, ani al-Kájdy. Nie. Vaša bezpečnosť je vo vašich vlastných rukách. A každý štát, ktorý sa nezahráva s našou bezpečnosťou, si automaticky zaistí bezpečnosť vlastnú.“

Keď Bush odpovedal na bin Ládina, hovoriac o terorizme a jednote a nepriateľoch a zastrašovaní, človek nad tým mohol mávnuť rukou ako nad fundamentalistickou odpoveďou na fundamentalistickú hrozbu. Keď Kerry zaujal svoju pózu, nazývajúc teroristov barbarmi a vyhlasujúc, že sa nezastaví pred ničím, aby ich mohol zabiť, bol to možno len lacný volebný trik.

Dnes však odpovedalo aj americké obyvateľstvo. Vo chvíli, keď mohlo svojich lídrov-zabijakov odmietnuť, postavilo sa za nich.

Pred dvoma rokmi, keď sa začínala vojna v Afghanistane, ešte pred vojnou v Iraku, pakistansko-americký aktivista Zia Mian pred americkým obecenstvom povedal:

„Ľudia dnes neznesú, aby sa Spojené štáty správali ako Briti a Francúzi, ktorí dobýjali ich krajiny a vytvárali nové kolónie. Obyvatelia tretieho sveta len na toto nebojovali dvesto rokov za nezávislosť proti Britom a Francúzom a Holanďanom a Belgičanom a proti všetkým ostatným maličkým európskym krajinám, ktoré si mysleli, že majú takú vojenskú a ekonomickú moc, že môžu rozkazovať hnedým a čiernym a žltým ľuďom, keďže tí mali niečo, na čo mali kolonialisti zálusk. Toto historické obdobie sa už skončilo! To už sa mal od Vietnamcov naučiť každý. Nedá sa prísť do cudzej krajiny a zabrať ju.

George Bush a Washington môžu dospieť k tomuto ponaučeniu dvoma spôsobmi. Jedným je vraždenie v Iraku a desaťročia násilností, počas ktorých budú ľudia, ktorí zo strachu prejdú na druhú stranu ulice, keď uvidia Američana. Alebo si Američania uvedomia, že takýto svet nechcú. Je to voľba medzi na jednej strane dobyvačnými vojnami, koloniálnymi vojnami, pozostatkami minulosti, a na druhej strane budúcnosťou založenou na spoločnej, vzájomnej úcte ku všetkým.“

Môže to naozaj byť tak, že sa Američania rozhodli, že taký svet chcú?



Justin Podur je komentátor a vývojár stránky ZNet.





Vaše komentáre:

Liberal  (05.11.2004 12:25:53)     
k poznamke
"v európskych pomeroch sociálnou demokraciou"
Socialnou demokraciou mozno ano, ale nie demokratickym socializmom.(teda ak chapeme pod pojmom soc. dem nieco ine ako nalepku pre istu cast politickeho spektra v europe)
Jedine ze by sa americky liberali hlasili k socialistickej internacionale a nemali problem zasadnut do jednych lavic s komunistami a socialistami(vsetkych krajina) a opierali sa o socialisticke idei.

Reagovať

alex  (07.11.2004 19:47:21)     
ostanme slusnymi ludmi
Amerikanizmu - svojou povrchnou pakulturou, svojim "ekonomickym" vypocitavanim: vydal som viac ako som ziskal, zbijanim tam, kde nemaju narok ani vstupit... je obhajobou egoizmu, pazravosti, nasilia, netolerancie. Ak sa k takymto trendom hlasi krajina v ktorej zijem, je mi z toho uzko. Ale ani na minutu nepristupim k tomuto prudu. Nemozem tak urobit, lebo desattisice ludi sa nechceli prisposobit a stalo ich to zivot. dmeokracia nie je to, co prislo po novembri. ona sa po svete vyskytuje a my mame sancu sa to od niektorych krajin ajnaucit. a mozno aj z nasho nekompromisneho stanoviska budu mat prospech slusni ludia tohto sveta. budme voci sebe slusni, to na zaciatok staci. Zacnime tymto: Budme slusni voci svojim detom. Nenahradzajme sa neznamymi ludmi, vychovavajme si ich k obrazu svojmu. Pokladam citatelov tychto stranok za slusnych ludi. A chcem ich ubezpecit, ze svet stoji na slusnych ludoch. K tomuto ma inspiroval J. Podur a som rad ze som si ho precital.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.