hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

16. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Strana zelených s r. o. ?

Pavol Fabian

O tom, čo sa udialo v českej strane zelených, dostatok informácií nemám. Jej prekvapujúci vzostup a následná ochota vstúpiť do pravicovej(!) koalície len všeličo naznačuje. Dianie v slovenskej Strane zelených je však jasnejšie. Práve preto sa cítim všelijako, keď čítam volebné slogany Slobodného fóra, na ktorého kandidátke členovia Strany zelených vstupujú do volieb: Slušný život tu a teraz, alebo Nastal čas na zmenu...

(15. 06. 2006)



Linka na dnes



Rovnosť.sk

Server podobného zamerania, ako feminet.sk. Jeho ťažisko je trocha odlišné, okrem ženskej otázky sa výraznejšie ako jeho kolegyňa venuje rovnoprávnosti ľudí s rôznou pohlavnou orientáciou. Nie je zatiaľ až taký bohatý na materiály, ale dobre pokrýva aktuálne otázky.



Zo švédskych farárov sa nenajeme


Jozef Rámcsek

vydané 26. 07. 2004 • prečítané 8463x
formát na tlač



Nedá sa uprieť: páni z KDH vedia, čo robia. Vedia to prinajmenšom tak dobre, ako to vie George Bush mladší či Jacques Chirac. Že tí nemajú s podivuhodným švédskym farárom a slovenským kladivom na liberálov a ľavičiarov nič spoločné? Ale majú.


Páni Hrušovský, Palko a Lipšic samozrejme dobre vedia, že vo Švédsku sa o ich názory na kauzu homofóbneho kňaza zaujímajú asi toľko, ako o rozmnožovacie návyky mlynárika kapustného. Ba zrejme ešte menej, lebo nejakých entomológov predsa len vo Švédsku mať budú, ale kádéhálógov asi sotva. Ale veď o Švédov tu samozrejme vôbec nejde. Oní páni hrajú pre domáce publikum. Naučili sa to od svojich zahraničných vzorov dobre: keď ľudia nemajú na chleba, treba vytiahnuť nejakú úplne nepodstatnú otázku, do ktorého riešenia tak či onak nemajú šancu zasiahnuť, a začať sa ňou oháňať napravo-naľavo. Nemožno poprieť, že sa im darí: hneď je haló a celá „mienkotvorná“ verejnosť nerobí nič iné, než že sa plamenne stavia za alebo proti.

Presne túto taktiku si krátko pred nimi vyskúšal aj ich americký kolega. Slovenská tlač o jeho pokuse zakázať homosexuálne manželstvá referovala s rovnako vážnou tvárou, ako o rozhorčení KDH. Pritom šlo o nemenej priehľadnú hru. George Bush dobre vedel, že jeho ústavný dodatok o zákaze nemá najmenšiu šancu americkým Senátom prejsť. Lenže v čase, keď mu demokratický vyzývateľ dýcha na chrbát, je to skvelý ťah, ako odpútať pozornosť od vojny v Iraku (a to už nehovoríme o pálčivejších domácich otázkach, hoci tým sa radšej vyhýba aj opozícia, zastupujúca najmä rovnako zámožné kruhy). Keď už nemožno vyhrať v podstatných otázkach, treba pozornosť upriamiť na menej podstatné – také, ktorými Bush znemožní demokratov a poistí si svojich vlastných voličov. „Pozrite sa,“ hovorí potichu, „tak ako vás, aj mňa rozhorčujú títo dekandentní „homoši“, veľmi dobre chápem, ako sa nimi cítite otrasení, a bojujem za vás. A – len tak mimochodom, pozrite sa, kto sa ich to zastáva, kto hlasuje proti mojim návrhom, kto je s nimi spriahnutý... Dúfam, že je vám jasné, koho bude treba v novembri voliť...“

Celkom inak, ale v jadre úplne rovnako na to ide prezident francúzsky – Jacques Chirac. Vie, že „jeho“ vláda je hlboko nepopulárna, vzhľadom na svoj program „reforiem“ dôchodkového systému či zdravotníctva (podobne ako u nás). Čím teda zaviazať verejnosti oči? No čím iným, ako šatkou na hlave moslimských žien. Zakážme ju! Chirac pozná dejiny svojej krajiny, vie, aké silné sú v nej už od revolúcie v r. 1789 tradície protináboženského, sekulárneho hnutia – a postaví sa mu do čela ako bojovný vodca. Nejaké hlasy sa mu tým už od ľavice odlúpnuť podarí. A na druhej strane sa zase zalíška tým, ktorým naháňa strach prízrak islamu – a ktorí by inak možno zamierili ďalej doprava, k fašizoidnému Národnému frontu. Na to, že vláda Chiracovej strany medzitým likviduje sociálny systém, sa v hurhaji okolo „náboženských symbolov“ aspoň na chvíľu celkom zabudne.

KDH tejto taktike veľmi dobre rozumie. Čo na tom, že si podobným druhom politiky proti sebe poštve deväťdesiat percent tejto spoločnosti? Veď zároveň sa zaň skalopevne postaví zvyšných desať. Tak, ako v Amerike, aj u nás už politika prestala byť o „chlebových záležitostiach“ – všetky strany veria na jeden a ten istý neoliberálny recept, ktorý chleba nezaistí – a tak treba vymýšľať niečo iné, čo dostane voličstvo dostatočne do varu. Interrupcie, sexuálne menšiny – čo už by na to mohlo poslúžiť lepšie?

Geniálne na týchto témach je, že rovnako dobre slúžia aj „druhej“ strane. Pavol Rusko, hlboko skompromitovaný tančekmi okolo KIA i samotnou zmluvou, dostane opäť príležitosť chopiť sa liberálneho meča a vytiahne do nového boja proti klerikalizmu. A zase je od „chlebových“ otázok na chvíľu pokoj.

Samozrejme, toto je druhá strana naozaj iba v úvodzovkách. Asi si ešte spomeniete, že podobne ohnivo vystupovali zástupcovia Ruskovho ANO v súboji o interrupcie. Odhodlane vtedy bránili právo ženy rozhodovať o svojom živote, zatracovali tmárov z KDH a dovolávali liberálnych ideálov. Lenže – neuplynie rok, a zrazu sme mali možnosť počuť z úst ministra za ANO, Rudolfa Zajaca, že interrupcie zruší. No dobre, preháňam. Zajac to nepovedal doslova. Interrupcie zostanú zákonné. Ibaže budú v prípade schválenia jeho reformy za peniaze, a nie za malé. Čím sa v dnešnej sociálno-ekonomickej situácii stanú v podobe lekársky bezpečného zákroku pre obrovské percento žien rovnako nedostupné, ako keby ich rovno zakázali.

Nie som prívržencom konšpiračných teórií, ale vôbec by som sa nečudoval, keby sa páni Hrušovský, Palko a Lipšic s pánom Ruskom na téme švédskeho kňaza dohodli. Pretože im vynikajúco poslúžila všetkým. Aj vlk sa nažral, aj koza zostala celá. Voliči KDH dostali svoju dávku svätého rozhorčenia nad úchylnosťou homosexuálmi zrejme ovládanej Európy. (Vskutku, politbyro KDH nemožno neobdivovať, veď tak úhľadne spojiť v jednej otázke odpor voči sexuálnym menšinám a zároveň aj strach z cudzieho, veľkého sveta sa len tak ľahko nepodarí). Na druhej strane Rusko a jeho ANO dostali skvelú príležitosť vymazať z povedomia verejnosti KIA a urobiť zo seba opäť oných bieloskvúcich liberálov. Takto šikovne sa to snáď nepodarilo ani Bushovi, ani Chiracovi. A potom, že vraj naša politická scéna zaostáva za svetom!



Jozef Rámcsek je nezávislý pozorovateľ spoločenského diania.





Vaše komentáre:

peter  (28.09.2004 00:29:49)     
kritizovt je lahko!!
napisane professionalnym stylom;akokolvek ja osobne by som uvital,keby sam autor navrhol lepsie riesenia v "chlebovych" otazkach ako kritizovani politici!!!!

Reagovať

  
vlado  (14.10.2004 23:30:29)     
....mlcat je najlahsie!
.......ale politici su fakt profesionalni v kecani a oblbovani oveciek..........mne vadi ked ani len nebeekaju....

diky aspon za zaujem, zdravim mlciacu vacsinu


Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.