hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

24. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Alternatívnym divadlom proti konzumu

Jedlo namiesto zbraní

Včera (16. októbra) sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala kultúrna a informačná akcia zameraná proti konzumnému životu a proti rýchlemu občerstveniu McDonald’s. Organizátorom bolo voľné zoskupenie Jedlo namiesto zbraní, ktoré každú sobotu zadarmo varí a rozdáva vegánske jedlo na Námestí SNP.

(18. 10. 2003)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.



EÚ a východná Európa:

Svetová kríza v miestnom vydaní


László Andor

vydané 03. 05. 2004 • prečítané 12103x
formát na tlač



Čo spôsobilo v členských štátoch EÚ náhlu hystériu z predstavy gastarbeitrov zo strednej a východnej Európy? Že by sa politici a ich poradcovia pozreli do štatistík a zrazu zistili, že mzdová priepasť medzi Východom a Západom sa za posledných 15 rokov o nič nezmenšila? Že by si až teraz uvedomili, že takzvanú transformáciu na trhové hospodárstvo sotva možno nazvať výrazným úspechom – a vyvodili z toho záver, že obyvatelia vstupujúcich krajín sa už nemôžu dočkať, kedy sa budú môcť presťahovať do krajín, ktoré sa im oddanosťou trhovým princípom nepodarilo dobehnúť? Ak je to tak, majú približne spolovice pravdu.


Prechod k demokracii po páde Berlínskeho múru bol závojom zahaľujúcim nemilosrdnú ekonomickú premenu, ktorú pred desiatimi rokmi v Latinskej Amerike poznali pod menom "štrukturálne prispôsobenie". Ekonomický prepad postkomunistických ekonomík nemá v čase mieru obdobu. Možno ho prirovnať až k svetovej hospodárskej kríze z 30. rokov. Krajiny ako Maďarsko, ktoré mali o niečo väčšie šťastie, prišli po roku 1989 len o zhruba 20% národného dôchodku. Hrubý domáci produkt v ďalších poklesol až o 30-40%. Z prepadu HDP sa ako prvé zotavilo Poľsko – v roku 1997. Ďalším krajinám sa to podarilo až v roku 2000, prípadne neskôr. To samozrejme ešte neznamená, že rovnako rýchlo sa dostali aj na pôvodnú úroveň spotreby a rovnakú životnú úroveň.

Vyčerpanosť centrálne riadených ekonomík a neskúsenosť nových elít nie sú pre toto žalostné obdobie dostatočným vysvetlením. Ideológovia kapitalizmu voľného trhu riadili celý proces bez štipky tolerancie voči alternatívnym riešeniam. Liberálne strany, ktoré sa predvádzali ako neochvejní obrancovia ľudských práv a demokracie, boli v praxi predovšetkým politickým krídlom Medzinárodného menového fondu.

Európska únia zohrala v tomto procese dvojakú rolu. Na jednej strane vplyv Medzinárodného menového fondu vyvažovala, no na druhej strane zneužili vlády i firmy EÚ východoeurópsku mizériu vo svoj prospech.

Marshallov plán pre Východ sa opakovane odmietal s odôvodnením, že v dnešných časoch jeho úlohu plnia zahraničné investície. V Maďarsku, kde mali zahraničné investície po celé deväťdesiate roky voľné pole pôsobnosti, však tento prístup k väčšiemu rastu ako v ostatných krajinách oblasti neviedol.

Brusel začal uzatvárať dohody o voľnom obchode so strednou a východnou Európou už v roku 1991, čo veľmi rýchlo viedlo k zmenám v platobnej bilancii medzi oboma oblasťami – pochopiteľne v prospech Západu. Západná Európa však nakoniec nedokázala odolať požiadavke, aby sa brány EÚ otvorili na Východ – i keď východní žiadatelia museli najprv počkať, kým sa v pevnosti usadia Rakúsko a severské krajiny.

Politika EÚ bola v polovici 90. rokov založená na predstave, že prísľub rozšírenia bude dostatočne silnou pákou na to, aby sa v kandidátskych krajinách podarilo presadiť „prispôsobenie“ a reformy v štýle MMF – ale že tento prísľub sa pritom bude dať naplniť prijatím len hŕstky najvzornejších žiakov.

Vojna NATO proti Juhoslávii však dala zbohom tomuto deštruktívnemu prístupu. Západoeurópske krajiny si uvedomili, že ak nechcú, aby úlohu stabilizátora hralo vojenské letectvo USA, musia urobiť niečo pre región ako celok. Preto prišla EÚ s politikou „veľkého rozšírenia“, ktorú síce spomínaní najvzornejší žiaci trhových reforiem považovali za krivdu, ale ktorá predstavovala oveľa lepšie riešenie širších stredo- a východoeurópskych problémov a môže zabrániť balkanizácii tohto regiónu.

Než sa rozšírenie EÚ o desať nových krajín stalo realitou, EÚ sa postarala o to, aby bola finančná pomoc novým členom stlačená na najnižšie možné minimum. Prointegrační východeurópania boli pritom pripravení prijať takmer akékoľvek podmienky, len aby k rozšíreniu skutočne došlo.

Vyhliadka rozšírenia EÚ síce viedla k nárastu podnikateľskej sebadôvery, no rozšírenie v blízkej budúcnosti sotva prinesie výrazné zlepšenie životnej úrovne. Väčšina ľudí na Východe ho nepovažuje za dostatočnú náhradu strát a obetí, ktoré v priebehu deväťdesiatych rokov zakúsili. Dalo by sa dokonca tvrdiť, že práve tvrdosť podmienok na vstup vohnala Poľsko do náručia Spojených štátov a k podpore irackej vojny i okupácie.

Pre strednú a východnú Európu bude ďalšou veľkou výzvou zavedenie eura. Maastrichtské kritériá spôsobovali siahodlhé nepríjemnosti aj západoeurópskym vládam. Môžeme s veľkou istotou očakávať, že v krajinách, ktoré sa stále ešte len snažia Západ dobehnúť, a kde je miera inflácie neohrozujúca ekonomický rast podľa všetkého vyššia, ako na Západe, bude prispôsobovanie makroekonomiky ešte bolestnejšie.

Ak budú tieto krajiny k naplneniu kritérií Maastrichtu/Paktu stability a rastu donútené, mohlo by to v oblasti poľahky vyvolať ekonomickú krízu. To by malo pre proeurópske politické sily katastrofálne dôsledky a poskytlo by to silnú zbraň antieurópskym nacionalistom.

Slovensko, ktoré je dnes kladené za neoliberálny vzor, už možno susedným krajinám ukázalo, aká sociálna a politická daň sa za takúto politiku musí platiť – spomeňme len nepokoje zbedačených Rómov a nedávny prezidentský súboj, v ktorom si bolo možné vybrať len z dvoch rôznych pravicových populistov.

Z čisto ekonomického hľadiska je rozšírenie EÚ na východ niečím podobným, ako keby sa Mexiko pripojilo k Spojeným štátom. Takéto rozšírenie by sa nijako nedalo odôvodniť výhradne ekonomickými argumentmi – a na začlenenie Východu do jednotnej meny to platí dvojnásobne.

Priepasť medzi Východom a Západom možno premostiť len prerozdeľovaním zdrojov, a to prinajmenšom dvojnásobne takým veľkým, ako dnes. Vieme však, že na niečo také v dohľadnej budúcnosti nebude politická vôľa.

Inou možnosťou by bolo, keby bola Európa ochotná pustiť sa do prestavby svojich inštitúcií tak, aby dokázali pomôcť novým členom zvládnuť ich špecifické problémy. To by však znamenalo model, v ktorom by sa posilnila regulácia trhových síl a viac rozšírilo sociálno-ekonomické plánovanie na európskej úrovni.



László Andor prednáša ekonómiu na Budapeštianskej univerzite a je šéfredaktorom časopisu Eszmelet. Článok preložila Barbora Černušáková.







Vaše komentáre:

Viliam Búr  (04.05.2004 13:41:31)     
Prezidenti
Ak si bolo v dnešných voľbách "možné vybrať len z dvoch rôznych pravicových populistov", mala by si z toho slovenská ľavica vyvodiť ponaučenie, a do najbližších volieb postaviť nejakú osobnosť.

Ja, prostý volič, môžem totiž pri voľbách zaškrtnúť iba tých ľudí, ktorých mená sú napísané v zozname. A tento rok si veru nebolo z čoho vyberať.

No ak sa ani nabudúce neobjaví na zozname nejaký rozumný človek, zase si budeme vyberať medzi populistami a neznámymi menami. A po voľbách o tom písať články na web.

Reagovať

 (24.11.2008 09:35:39)     

caw

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.