hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Rodová rovnosť a predvstupová pomoc Európskej únie

ASPEKT

Proces integrácie do EÚ umožnil Slovensku čerpať finančnú pomoc z predvstupových nástrojov EÚ. Dosiahnuté výsledky a ich dopad sa už niekoľkokrát hodnotili z najrôznejších perspektív. O dôsledkoch podporených projektov na rovnosť šancí medzi ženami a mužmi sa však nepovedalo ani neskúmalo takmer nič.

(22. 04. 2005)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.



Tisíc a jedna vojna


Ulrich Landurner

vydané 07. 10. 2003 • prečítané 9754x
formát na tlač



Na návšteve u staronového policajného šéfa v Al Sadúne v srdci Bagdadu: Policajný plukovník Awan je pyšný muž. To, ako komanduje svojich podriadených, to, ako na vás pozerá z výšky, hoci sám príliš vysoký nie je - takéto umenie ovláda len muž, ktorý si sám seba cení viac, ako všetkých ostatných.


„Mali by ste pre mňa chvíľku čas?" pýtam sa.

Jeho odpoveď je nevľúdna.

„Sme veľmi zaneprázdnení, veľmi zaneprázdnení. Vidíte predsa!"

Odvráti sa odo mňa a pozorne sa zadíva na murárov, maliarov a stolárov. Renovujú plukovníkovu policajnú stanicu. Hromovým hlasom vydá pokyn, aby urýchlili prácu. A oni tlčú kladivami, maľujú, tmelia a farbia ako diví. Pot sa im potokmi rinie z čiel, v tvárach sa im zračí poníženosť. Taká veľká je autorita plukovníka Awana, tak veľmi sa ho obávajú. Pretože plukovníka Awana dosadili do jeho úradu už po druhýkrát! Opäť je v Al Sadúne, v srdci Bagdadu, „Niekým". Opäť je pánom.

Pritom len pred pár mesiacmi sa počas jedinej noci zrútil Awan zo svojho vysokého piedestálu do prachu ničoty. Keď sa ulicami Bagdadu valili americké tanky, plukovník Awan ušiel rýchlo domov - jedine tam sa cítil bezpečne. Mesto ovládli hordy plieniteľov, lúpili a kradli, čo sa len ukradnúť dalo a najčastejšie poškodzovali verejné budovy, medzi inými aj policajnú stanicu v Al Sadúne. Awan kvočal doma v obývačke a čakal. Čo by sa s ním stalo, keby vyšiel na ulicu - netušil.

Všeobecný zmätok nemal nikto pod kontrolou. Čo by už len dokázal jeden policajt? A čo by urobili Američania s plukovníkom Awanom, keby naňho natrafili? Zatkli by ho? Zastrelili? Možné to bolo, pretože bol členom Saddamovho utlačovateľského aparátu - síce len drobným, ale v Al Sadúne stačila jeho moc na to, aby ľudom naháňal hrôzu. Na podobné otázky nenašiel plukovník Awan jednoznačnú odpoveď - a tak radšej zostal trčať medzi svojimi štyrmi stenami.

Nemám v úmysle plukovníka Awana odsudzovať. Ale ako tak stál predo mnou v novučičkej uniforme s masívnou zbraňou na opasku, na prasknutie nafúkaný, pomyslel som si, že za Saddámových čias iste nebol žiadnym dobrosrdečným policajtom. Určite nebol odporným mučiteľom ani vrahom, ale iste nebol ani nijakým ochrancom ľudských práv.

To je však teraz už minulosť. Hovoria to tu všetci, predovšetkým však okupačná mocnosť, ktorá v Iraku rozhoduje o blahu i bôli každého jedného človeka. Staré časy sú preč, skoncovalo sa s nimi. Otvorila sa nová kapitola dejín. Krajina teraz potrebuje policajtov. Mužov so skúsenosťami. To je posolstvo okupantov.

Plukovník Awan je ku mne ešte stále obrátený chrbtom. Pristúpim k nemu a opatrne ho potiahnem za rukáv. Obráti sa, prekvapený skutočnosťou, že som ešte stále tu.

„Pán plukovník, prišiel som sem, aby som podal našim čitateľom správu o vašej práci!"

„Nemám čas!"

Zazdalo sa mi, že som u neho spozoroval štipku zvedavosti.

„Ale pán plukovník, zastávate tu v tomto úrade dôležitú pozíciu. Chcem podať správu o tom, že Iraku slúžia muži ako vy."

„Vidíte predsa..." - ďalej nepokračuje. V jeho očiach na krátku chvíľku vzplanie samoľúbosť. Pokúsim sa využiť šancu.

„Pán plukovník, predsa všetci vieme, že táto krajina bez vás nemá nijakú budúcnosť. Chcem to vysvetliť širokej verejnosti, chcem ľudom podať správu o vašej odvahe a smelosti..."

Jeho tvár sa mierne rozjasní.

„…a o vašej oddanosti."

Vtiahne brucho.

„…o vašej obetavosti. Ľudia na Západe by sa o tom mali dozvedieť. Nemám pravdu?"

Nakloní hlavu na stranu a pozoruje ma, akoby pochyboval o mojej úprimnosti. Na okamih sa bojím, že ma usvedčí z klamstva. Potom vráti hlavu do pôvodnej polohy. Plukovník Awan obráti oči v stĺp a pozrie na bagdadskú oblohu. Cez pery mu potom prejde veta, v ktorú som dúfal.

„Poďte, ideme hore. Do mojej kancelárie!"

Vykročil. Vo vnútri policajnej stanice všetci ustúpia na stranu - uniformovaní, murári, maliari, stolári, jednoducho všetci. Spontánne vytvoria deravý špalier. Plukovník Awan vychutnáva situáciu a ťahá ma za sebou pyšne ako žiariaci páv.

V kancelárii plukovníka Awana chýbajú okná. Klimatizácia ešte nie je nainštalovaná. Páchne to tu čerstvou farbou. Dovnútra veje akoby morský vietor. V čele dlhej úzkej kancelárie stojí novučičký písací stôl a otáčavá stolička, oboje ešte zabalené v igelite. Plukovník Awan si sadá za stôl. Poručík, ktorý s nami prišiel zospodu, ukáže na stoličku, ktorú mi prisunie z opačného konca priestoru. Plukovník Awan nevzhliadne od novín, ktorými začal listovať. Zdá sa, že na mňa zabudol. Čakám niekoľko sekúnd, aby si našiel na mňa čas. Ale on číta ďalej. Papier šuchoce. Plukovník Awan si hladí fúzy. Sekundy plynú nekonečne pomaly. Plukovník Awan si ma nevšíma. Posúvam sa na stoličke neisto sem a tam. Konečne do mňa poručík drgne a potichu povie: „Pýtajte sa, pýtajte sa. Plukovník nemá veľa času!"

Prestrašene začnem.

„Pán plukovník…"

Preloží ďalšiu stranu svojich novín.

„Pán plukovník…," opakujem zvýšeným hlasom. Tentoraz od novín zrak zdvihne. Pozerá sa kamsi preč, ponad mňa.

„Pán plukovník, aká je bezpečnostná situácia v Al Sadúne?"

Plukovník zloží noviny a kladie ich na okraj písacieho stola.

„Lepšia, omnoho lepšia. Robíme vynikajúcu prácu."

Do miestnosti vojde policajný strážnik a predloží plukovníkovi Awanovi akýsi papier. Pomaly ho číta, potom pozorne ešte raz a so strohým rozkazom ho vráti policajtovi. Policajt opäť zmizne.

„Nijaké väčšie problémy teda nemáte, pán plukovník?"

„Problémy máme, ale riešime ich!"

Začínam mať pocit, že takto sa ďaleko nedostanem. Rozhodujem sa pre mierny obrat v rozhovore.

„Pán plukovník, čím sa musí vyznačovať dobrý policajt?„

Tentoraz sa mi pozrie priamo do očí.

„Dobrý policajt musí byť predovšetkým pekný a štíhly!„

„Pekný a štíhly - to myslíte vážne ?!"

„Áno, pekný a štíhly. Musí byť vážený, musí niečo znamenať. Musí v ľuďoch vzbudzovať rešpekt. Pekný a štíhly byť musí. To predovšetkým!"

Neodvažujem sa v tomto momente pomyslieť na malé a tlsté telo za písacím stolom, ani pozrieť na jeho sivú, rozkysnutú tvár.

„Pán plukovník," mám pocit, že otázku musím formulovať ešte presnejšie, „pán plukovník, povedali ste, že riešite všetky problémy. Zatkli ste v poslednom čase nejakých zlodejov? Obyvatelia tejto štvrte nariekajú nad stúpajúcou kriminalitou."

„Ostatný týždeň sme zatkli troch mužov. Vykradli banku. Deň na to sme ich zatkli. Do banky sme vrátili 50 000 dolárov."

„50 000 dolárov, to je riadne veľa peňazí."

„Áno, je, a my sme ich vrátili do banky."

„Ktorá banka to bola?"

Plukovník si hladká fúzy a krátko zauvažuje.

„Bola to jedna súkromná banka!"

„Môžete mi povedať jej meno?"

Plukovník Awan si vloží tvár do dlaní. Potom dlane zloží, a súčasne sa zahľadí do stropu. Premýšľa.

„Súkromná banka…", opakuje.

„Áno, viem. Ale mohli by ste mi povedať jej názov?"

Poručík vedľa mňa vstane zo stoličky a opustí miestnosť. Ešte skôr ako môže plukovník odpovedať, poručík sa vráti s pohárom vody a položí ho na písací stôl. Plukovník Awan si z neho usrkne. Jeho pery sa vlhko lesknú.

„Súkromná banka, už som predsa povedal!"

„Áno, ale ja by som rád chcel vedieť jej názov."

„Jej názov," opäť hľadí rovno, kamsi preč ponad mňa, potom cez chýbajúce okno. Jeho pohľad sa opäť zatúla ku stropu, kde zrejme očakáva, že nájde odpoveď, keď mu práve žiadna nenapadá.

„Názov som zabudol," povie konečne.

„Zabudli ste?"

„Áno, zabudol som!" Ublížene sa odmlčí. Poručík vedľa mňa ma štipne do pleca a šepká: „Už musíte ísť. Plukovník má málo času, veľmi málo času!„

Strasiem zo seba jeho ruku.

„Nechce sa mi veriť, že ste zabudli meno banky, ktorej ste vrátili 50000 dolárov!"

Plukovník mlčí. Potom povie:„Mám veľa práce!"

Nechcem to nechať tak, pretože plukovník teraz prebudil môj záujem.

„Povedzte mi, aký je rozdiel medzi včerajškom a dneškom. Aké to bolo byť policajtom za Saddáma a aké je to teraz? Čo sa zmenilo?"

Poručík opäť zašepká. „Musíte už skutočne ísť. Plukovník nemá viac času. Vidíte predsa..."

„Všetko je ako predtým", povie zrazu plukovník, "všetko ako predtým. Predovšetkým, nemám čas - tak ako predtým!"

Naraz prudko vstane a vyštekne rozkaz. Vstúpi policajt. Cez plece mu visí puška. Prikročí k plukovníkovi, skloní sa k nemu a čosi mu povie do ucha. Plukovník Awan sa zrazu strhne ako uštipnutý tarantulou. Zdvihnem sa tiež. Pozoruje ma opäť svojim nenapodobiteľným nadradeným spôsobom a hovorí: „Musím ísť. Moji muži zadržali troch obchodníkov so zbraňami. Hlavu bandy ešte nemáme. Teraz ju dolapíme!"

Potrasie mi rukou a náhlivým krokom vyjde z kancelárie. Policajt uteká za ním, pričom treskne zbraňou do zárubne. Ešte počujem, ako plukovník na schodoch kričí. Potom s poručíkom osamieme. Pozerá na mňa svojimi veľkými okrúhlymi očami.

„Je to veľmi zaneprázdnený muž. Je to plukovník!"









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.