hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 10. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Šokujúco tvrdý útok J. Chiraca na G. Busha

Jakub Topol

George Bush je podľa Jacquesa Chiraca zodpovedný za rast terorizmu. Francúzsky prezident takto zaútočil na svojho amerického kolegu v britských médiách. Na Ostrovy prišiel iba deň predtým, ale svojimi nezvyčajne tvrdými vyjadreniami stihol šokovať diplomatov po celom svete. Podľa riaditeľa výskumného inštitútu Francúzske centrum pre Spojené štáty Guillaume Parmentiera tak chcel osloviť priamo britskú verejnosť i „opozičníkov“ v Blairovej Labour party.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Vysokoškoláci.sk

Stránka slovenského študentského hnutia. Informácie o pokusoch ministra Martina Fronca deformovať slovenské školstvo, argumenty proti zavedeniu školného, články z tlače, diskusia o pripravovaných akciách atď. Vrelo odporúčané.



Unikátny nález z antického Grécka – zvitok Platónovho neznámeho dialógu

Ascholides

(O bezplatnom vzdelávaní)


Ivan Lesay

vydané 03. 11. 2003 • prečítané 9073x
formát na tlač



Gréckym archeológom sa podaril husársky kúsok! Na začiatku tretieho tisícročia, kedy sme považovali Platónovo dielo za dávno skompletizované, objavili vo vykopávkach neďaleko aténskej Akropoly zázračne zakonzervovaný pergamen, ktorý podľa všetkého obsahuje dosiaľ neznámy Platónov dialóg. Pochádza z ranného (tzv. sokratovského) obdobia, v ktorom autor formou rozhovorov sprostredkúval názory svojho slávneho učiteľa. Odborníkom robí starosť akurát určenie totožnosti Sokratovho partnera v diskusii, Ascholida, pretože jeho meno sa v žiadnom inom dobovom prameni nespomína. Predpokladá sa, že Ascholides bol zámožným kupcom sýrskeho pôvodu. Skrátenú verziu unikátneho a v slovenskom prostredí aj dnes aktuálneho diela Vám exkluzívne prináša hej rup!


Sokrates: Ach, drahý Ascholides, rád ťa opäť stretávam. Odkiaľže a kam kráčaš?

Ascholides: Od Agatona idem, Sokrates, a len tak sa teraz prechádzam, aby som sa nadýchal čerstvého vzduchu, zahnal tak pošmúrne myšlienky a rozchodil rozčúlenie, ktoré ma dusí, odkedy som odišiel z Agatonovho domu.

Sokrates: A čo ťa tak nadurdilo, Ascholides, ak sa smiem spýtať? Ešte stále si celkom červený – a dom, z ktorého ideš, je, pokiaľ viem, odtiaľto odľahlý až niekoľko sto krokov, čo je pre boháča tvojej váhy bez nosidiel akiste urputná vzdialenosť.

Ascholides: Pokojne sa pýtaj, Sokrates, viac sa už napajediť asi nedokážem a budem rád, ak sa spolu prejdeme a v rozhovore s tebou si nanovo utriedim myšlienky – hoci viem, že ani my dvaja sa v tejto veci asi nezhodneme, a preto sa nehnevaj, keď po našej rozprave, potom, čo sa rozlúčime, bude tvoja žlč kypieť rovnako, ako teraz tá moja.

Sokrates: Ak máš obavy o moje zdravie, Ascholides, tak už rýchlo spusť, lebo zhorím nedočkavosťou dozvedieť sa, čo bolo predmetom vašej vášnivej diskusie. Začni!

Ascholides: V poriadku, Sokrates Na sympóziu u Agatona som sa zamiešal do hlúčiku ľudí, medzi ktorými budil pohoršenie istý sofista menom Hippiadis. Ten za svoju prednášku, ktorá sa konala pred hostinou, demonštratívne odmietol vziať peniaze a keď sa ho pri víne pýtali prečo, bohorovne odvetil, že plácu zo zásady odmieta, aby umožnil prístup k svojmu učeniu aj nemajetným. Tým sa rozprúdil prudký spor, ku ktorému nemálo prispelo aj Agatonovo výborné víno. V každom prípade musíš Sokrates uznať, že táto myšlienka je kacírska, lebo keď bude chamraď vzdelávaná, príde na nebezpečné myšlienky a zlenivie, to je snáď nad Slnko jasné. Hoci viem, že ty, Sokrates, máš podobné sklony – nepovažuješ azda túto myšlienku za nehoráznu?

Sokrates: Správne predpokladáš, Ascholides, nepovažujem. Isto mi nebudeš protirečiť v tom, že dvaja novorodenci sú na nerozoznanie bez ohľadu na to, komu sa narodili a čo z nich v živote bude.

Ascholides: Nebudem. Ale to ešte nič neprezrádza o ich schopnostiach a stále nevidím dôvod, prečo by učiteľ nemal za svoju prácu od žiaka zinkasovať peniaze. Uznávam právo každého slobodného občana na život, ale vzdelanie nech prináleží len tomu, kto naň má. Prečo by to malo byť inak, Sokrates?

Sokrates: Ak dovolíš, Ascholides, na tvoju otázku neodpoviem priamo, ale sa ťa pre zmenu ja na niečo spýtam. Si obchodník a bez ohľadu na dopady činnosti plynúcej z tvojho povolania nepochybujem o tom, že si presvedčený o prospešnosti svojho povolania pre život polis. Je to tak?

Ascholides: Isto.

Sokrates: Akiste nechceš svojim povolaním vplývať na spoločnosť deštruktívne a priznávaš, že každé dobre vykonávané, slušné povolanie má na polis pozitívny a konštruktívny vplyv.

Ascholides: Presne tak to má byť.

Sokrates: Pripúšťaš teda, že úlohou vzdelávania je pripraviť ľudí na to, aby svoje povolanie a poslanie vykonávali čo najlepšie a najodbornejšie a aby tak uplatnili svoje vlohy vo svoj prospech i v prospech svojich spoluobčanov v polis, aby tá fungovala čo najlepšie?

Ascholides: Zaiste.

Sokrates: Zamysli sa teda nad súčasnou spoločnosťou. K vzdelaniu majú prístup len tí ľudia, ktorí sa dedičstvom, šikovnosťou alebo podlosťou v oblastiach, ktoré prinášajú zisk, dostanú k majetku. To znemožňuje prirodzený výber najsúcejších ľudí pre výkon spoločensky dôležitých povolaní – pretože tí, ktorí sa k imaniu z toho či oného dôvodu nedostanú, sú odstavení na vedľajšiu koľaj. Chceš mi naďalej tvrdiť, že princíp agory, kde výmenou za mince dostaneš múku, ryby a olej, má čo robiť v oblasti vzdelávania, ak má táto plniť funkciu, na ktorej sme sa pred chvíľou zhodli, teda čo najlepšieho fungovania polis?

Ascholides: Nuž, Sokrates, ťažko mi..., ale z čoho by potom mali žiť učitelia? Je predsa nevyhnutné, aby boli za svoju spoločensky dôležitú úlohu náležite ocenení, a či nemám pravdu?

Sokrates: Svätá pravda, Ascholides! Učiteľov musí živiť polis, a to z daní svojich občanov.

Ascholides: Ach, Sokrates, ctím si ťa ako filozofa, ale mám dojem, že teraz už naozaj preháňaš, čo dokazuje aj bod varu v mojom žlčníku! Prečo by som ja mal zo svojho skromného imania platiť za vzdelanie niekoho, koho ani nepoznám? Keby si sa ty, Sokrates, u niekoho učil, prečo by ti malo prekážať zaplatiť mu za to? Veď by si študoval kvôli sebe samému, pre svoj prospech a nie kvôli spoločnosti, a či sa mýlim?

Sokrates: Nuž, v prvom rade nevidím rozpor medzi svojím a spoločenským prospechom. Ak sa jednotlivec produktívne rozvíja, spoločnosti to môže iba osožiť a naopak – zdravá spoločnosť sa môže zakladať len na zdravo vyvinutých jednotlivcoch. Tu nejde o moju neochotu vkladať do svojho vzdelania prostriedky, tu ide o to, že skutočne jestvujú ľudia, ktorí jednoducho nemajú peniaze a napriek tomu by sa učiť chceli a mali by na to všetky ostatné nevyhnutné predpoklady. Alebo chceš ich existenciu poprieť?

Ascholides: To nie.

Sokrates: A aby som ti trošku protirečil, Ascholides, prečo by si sa ty mal zdráhať prostredníctvom dane podporiť systém vzdelávania? Veď, nehovoriac o skutočnosti, že v danom systéme by si za vzdelanie nemusel priamo platiť ani ty, spoločenská podpora je vlastne iba pôžičkou, ktorú produktívny občan spoločnosti splatí dvojnásobne – svojou osožnou činnosťou a tiež formou dane z jeho pláce, z ktorej sa zaplatí výučba ďalších. Nemyslíš, že by to takto bolo lepšie?

Ascholides: Pravdupovediac, ...neviem. Tvoja reč zdá sa rozumná, no ja všetky tie novátorské myšlienky nie celkom stíham spracúvať. Doteraz to predsa vždy fungovalo takto, prečo by sa to malo zrazu meniť a fungovať po novom?

Sokrates: Nechcem ťa uraziť, Ascholides, ale obávam sa, že sa mýliš, keď tvrdíš, že doteraz to vždy fungovalo rovnako. Pred vznikom našich mestských štátov, v rodových spoločnostiach, to fungovalo po vzore, o ktorom som ti rozprával. Starší a skúsenejší odovzdávali svoje poznatky a skúsenosti mladším, tí neskôr ďalším pokoleniam a tak ďalej. Aj ľudia vykonávajúci mimoriadne povolania, ako napríklad šamani, kňazi, vedmy a im podobní, mali svojich žiakov, učňov či učeníkov a nie je mi známe, že by ich vzdelávali za odplatu.

Ascholides: Sokrates, chceš teda kritizovať náš politický systém mestských štátov a vyzdvihovať oproti nemu primitívne spoločnosti?!

Sokrates: Ach, nie! Také niečo by mi ani vo sne nenapadlo, Ascholides. Len som chcel poukázať na to, že spoločnosť sa vyvíja. Nemá zmysel trvať na existencii nezmyselných inštitúcií – ich samotná existencia a jej dejiny ju neospravedlňujú. Tým samozrejme nechcem povedať, že systém vzdelávania, ako som ho načrtol, je jediný správny alebo nebodaj večný.

Ascholides: Som rád, že to hovoríš, Sokrates a toto je konečne reč, ktorej bezvýhradne rozumiem. Už som sa totiž bál, že ma začneš presviedčať o dokonalosti svojich myšlienok. Takže aspoň na niečom sa zhodneme – totiž každý systém má nedostatky a aj na tom tvojom je ich celá hromada.

Sokrates: Tak je to, Ascholides! Ale, že som tak odvážny, mohol by si aspoň nejaký menovať, keď ich je celá hromada... ?

Ascholides: Nuž... . Tak napríklad, keby žiaci mali nárok na vzdelanie zadarmo, prestali by si ho vážiť, nevenovali sa mu, čoho konečným dôsledkom by bolo zníženie kvality ich vedomostí, samozrejme s nepriaznivým dopadom na spoločnosť, o ktorej blaho nám predsa ide, však Sokrates?

Sokrates: Pripúšťam, pokles motivácie žiakov v systéme bezplatného vzdelávania by naozaj hrozil, je to ale praktický problém, ktorý by si systémovú zmenu rozhodne nevyžadoval. Riešenie by mohlo spočívať v prísnych kritériách zo strany učiteľa. Ten by jednoducho žiaka, ktorý nepreukazuje dostatočné predpoklady pre štúdium – čiže rozum a snaživosť, nevyučoval. No povedz, Ascholides, nestačilo by to?

Ascholides: Ale áno, áno, istotne. Ale čo takto napríklad odmeny pre učiteľov? Nemyslíš si, Sokrates, že tak spoločensky významní ľudia, akými podľa teba a vlastne aj podľa mňa učitelia nesporne sú, si zaslúžia štedrú odmenu? A nemyslíš si, že tej by sa im dostalo skôr od boháčov, než z rozpočtu polis, ktorý by sa akiste obmedzil iba na paušálnu mizernú almužnu?

Sokrates: Ascholides, ani nevieš, akú radosť mám, že to hovoríš práve ty a že si potvrdil, aká preveľmi spoločensky dôležitá je úloha učiteľa. Nuž a pre prípad, ktorý spomínaš, by som navrhol vysoko zdaniť zisky osôb, ktorých spoločenský význam nie je buď omnoho, alebo dokonca vôbec vyšší, ako význam pedagógov...

* * *

V tomto bode sa dialóg zrazu končí. Podľa neoverených dobových prameňov sa Ascholides pri prechádzke v tomto z ničoho nič zastavil, očervenel, pozrel na Sokrata, chytil sa za srdce a zamdlel.



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite a členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS).





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.