hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Ontológia postkomunistickej
pravice

Joseph Grim Feinberg

Vo februári tohto roka som sa na jednej konferencii v Bratislave dostal do rozhovoru s riaditeľkou uznávaného pražského programu výmenných študijných pobytov. S rozhorčením v hlase mi vtedy vravela, že Česká republika a Slovensko musia konečne zreformovať svoj systém vzdelávania, aby sa priblížili „normálnym“ krajinám. Spýtal som sa jej, čo považuje za normálnu krajinu. Mierne prekvapená, ako to vôbec môže byť niekomu nejasné, mi odvetila: „Myslím Západ.“ Aká to irónia, pomyslel som si – na celom svete je iba okolo desať normálnych krajín, zatiaľ čo vyše stovka ostatných štátov sveta je logicky odchýlkou od normy. Pripomenulo mi to oného príslovečného pacienta na psychiatrii, ktorý je presvedčený, že blázni sú všetci okolo neho.

(14. 06. 2003)



Linka na dnes



New Left Review

Hlboko vážená „vlajková loď západnej intelektuálnej ľavice", kritická tak k vlažnej sociálnej demokracii, ako k „reálnemu socializmu" (pri zrode NLR stáli bývalí členovia komunistickej strany, ktorí ju opustili na protest proti sovietskemu zásahu v Maďarsku v r. 1956). NLR sa zaoberal a zaoberá najrôznejšími témami, od Frankfurtskej školy cez čínsku kultúrnu revolúciu až po východeurópskych ľavicových disidentov, či dnes antikapitalistické hnutie.



17. november – po 14 rokoch opäť za slobodné voľby


Juraj Marušiak

(písané pre Britské listy a /hr!/)

vydané 20. 11. 2003 • prečítané 10792x
formát na tlač



„Totalita peňazí,“ „Pravda víťazí, ak máš dosť peňazí,“ „Utvorte koridor, ideme my, prachatí,“ „Do 1989: kandidáti strany. Od 2003: kandidáti peňazí.“ Tieto a ďalšie heslá dominovali v Bratislave v deň výročia tzv. zamatovej revolúcie. Po štrnástich rokoch v bratislavských uliciach opäť demonštrovali prevažne mladí ľudia a opäť im išlo o slobodné voľby. Príčinou ich protestu bol návrh novelizácie volebného zákona, ktorý predpokladá zavedenie volebných kaucií pre politické strany.


Zároveň by podľa tejto novely mali vzniknúť štyri, resp. osem volebných krajov. V každom z nich bude musieť strana, uchádzajúca sa o priazeň voličov, zaplatiť kauciu pol milióna korún. Ak teda nejaká strana bude chcieť kandidovať na celom území Slovenska, bude musieť ešte pred voľbami zložiť dva, resp. štyri milióny korún. Je samozrejmé, že ak bude spomínaná novela prijatá, bude z volebnej súťaže vyradená väčšina subjektov, ktoré si jednoducho nebudú môcť dovoliť do kampane vstúpiť. Novela zákona priamo vylučuje z politického zápasu chudobné strany a predovšetkým politické sily, ktoré nemajú za sebou bohatých sponzorov. Hoci práve slobodné voľby boli hlavnou požiadavkou demonštrantov v novembri 1989, novela zákona, ktorú pripravila vládna koalícia štyroch pravicových strán, fakticky zbavuje volebného práva veľkú časť občanov. Mimochodom práve tieto strany samy seba označujú za azda jediných dedičov „nežnej revolúcie.“

Nesúhlas s vytváraním občanov druhej kategórie, pozbavených možnosti reálne využívať základné demokratické právo, akým volebné právo nepochybne je, bolo príčinou protestnej demonštrácie, ktorej organizátorom boli Združenie sociálnej sebaobrany a Mladí sociálni demokrati. Protest proti vytváraniu oligarchického systému na Slovensku podporilo, podobne ako v predvečer novembra 1989, niekoľko desiatok mladých ľudí. Spomedzi politikov bolo medzi účastníkmi vidieť iba predsedu Sociálnodemokratickej alternatívy Milana Ftáčnika. Ostatné politické strany k otázke volebných kaucií zatiaľ mlčia. Účastníci sa zhromaždili na Hlavnom námestí, odkiaľ sa po vystúpení občianskeho aktivistu Eduarda Chmelára a predstaviteľa Združenia sociálnej sebaobrany Michala Poláka presunuli na námestie SNP, kde občania požadovali slobodné voľby pred štrnástimi rokmi. Na záver mítingu prijali výzvu, adresovanú predstaviteľom vlády, v ktorom návrh zákona označili za „najvážnejší zásah do občianskych a politických slobôd od roku 1989.“ Podpísalo sa pod ňu približne 60 ľudí.

O tom, ako bratislavské úrady chápu demokraciu, vypovedá aj fakt, že hoci zhromaždenie a pochod boli na Miestny úrad Bratislava – Staré Mesto riadne nahlásené v súlade so zákonom, Miestny úrad kládol organizátorom podmienky, ktoré nemali právnu oporu a napokon demonštráciu oficiálne zakázal pod zámienkou ochrany práv ostatných účastníkov cestnej premávky. Rozhodnutie mestskej časti zvrátil až rozsudok súdu, kam sa organizátori odvolali.

Iniciátori sporného návrhu zákona sa netajili tým, že ich cieľom je „očistiť“ politickú scénu, resp. zredukovať počet strán, kandidujúcich vo voľbách. Nie je náhodou, že slovo „očista“ mali vo svojom slovníku všetky totalitné sily na Slovensku, počnúc fašistickými ľudákmi a končiac komunistami. Viacerí politológovia a sociológovia, z ktorých niektorí patrili k účastníkom Novembra 1989, však v súkromných rozhovoroch vládu obhajovali slovami, že nemajetní občania majú možnosť angažovať sa v lokálnych voľbách alebo môžu presadiť zvolenie svojho prezidenta. Bývalý predseda Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu (VPN) Fedor Gál však protest podporil. V e-maili, ktorý zaslal organizátorom demonštrácie, uviedol: „Politické strany by sa mali uchádzať o priazeň voličov svojimi víziami, osobnosťami, programami. Zviazať možnosť vstupu do politiky so solventnosťou kandidáta, alebo strany je nemorálne a proti slobode.“ Protest podporil aj bývalý koordinátor environmentálnej politiky VPN Juraj Zamkovský a predstaviteľka medzinárodného ekologického hnutia Greenpeace na Slovensku Ľubica Lacinová. V prípade, ak sa vládnej väčšine podarí oligarchickú novelu volebného zákona presadiť, bude to znamenať definitívny morálny bankrot politikov, považujúcich sa za dobre že nie jediných dedičov Novembra 1989.



Juraj Marušiak je politológ.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.