hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

21. 07. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vláda, ktorá panuje iba hlavnému mestu

Robert Fisk

Na míle južne od Bagdadu sa nám včera naskýtal ten istý obraz: prázdne policajné stanice, opustené iracké armádne a policajné stanovištia, policajné vozidlá zničené raketami, všade pozdĺž hlavného ťahu z Hilláhu po Nadžáf. Jednoducho, Afganistan číslo dva. Teraz už chápem, prečo iracká vláda a západní diplomati vystríhajú novinárov, aby nejazdili von z Bagdadu. Je to nebezpečné. Moja vlastná strastiplná cesta po diaľnici č 8, dejisku vraždy najmenej pätnástich občanov Západu, dokázala, že vplyv irackej vlády zostavenej Spojenými štátmi sotva dosahuje na územia južne od hlavného mesta. Irackých policajtov som videl jedine v sunnitskom meste Mahmudíja, kde v iráckom náborovom centre minulý týždeň v aute explodovala nálož.

(26. 07. 2004)



Linka na dnes



Z Magazine

Časopis, ktorý je na americkej ľavici pojmom. Spoluvydáva ho Michael Albert, niekdajší študent Noama Chomského a sám dôležitý ľavicový teoretik, ktorý sa ako jeden z mála zaoberá problémom „čo nechceme, to vieme - ale vieme, čo chceme?" ZMag prináša napr. vysokokvalitné analýzy zahraničnej politiky USA či médií. Keďže je spriaznený s dnes už obrovskou internetovou komunitou ZNet, mnohé články z neho nájdete práve na tejto stránke.



Vláda strany peňazí:
USA a Slovensko


hej rup!

vydané 03. 02. 2004 • prečítané 10973x
formát na tlač



Pred nejakým časom sa na týchto stránkach objavilo varovanie pred novým volebným zákonom, ktorý pripravila slovenská vláda. Je to zákon šitý na mieru bohatým, tým, ktorí majú dosť peňazí, aby si mohli dovoliť financovať zo svojich príjmov jednu i viacero politických strán. Zavádza totiž takzvanú volebnú kauciu vo výške 500 000 korún (pôvodne to mali byť až dva milióny), spoplatňuje volebnú kampaň vo verejnoprávnych médiách, umožňuje viesť ju aj v médiách súkromných, a ako zlatý klinec – odstraňuje limit na volebné výdavky. Inými slovami, bez ohľadu na to, akí poctiví a úprimní sú politici na začiatku svojej kariéry, tento zákon ich vyslovene tlačí k tomu, aby sa prepožičali mocným kapitálovým skupinám – pretože ak to nespravia sami, určite to spravia ich konkurenti; a kto bude v súboji asi úspešnejší, tí bez peňazí, alebo tí s nimi?


Mnohým obyvateľom Slovenska sa to celé môže zdať príliš abstraktné a nepodstatné. Organizátori demonštrácie zo 17. novembra proti tejto novele to zakúsili na vlastnej koži – televízne spravodajstvo sa vtedy sústredilo na fakt, že väčšina občanov nemala o volebnej kaucii ani o ostatných ustanoveniach zákona ani potuchy. Nuž, pochopiteľne, keď sa o tejto téme v médiách až do akcie vôbec nehovorilo! Ak si však chceme priblížiť, ako to bude na Slovensku vyzerať, ak budú tieto „milionárske klauzuly“ v zákone schválené, stačí sa pozrieť do „vlasti demokracie“, kde sú už takéto pravidlá bežnou vecou – a spolu s nimi aj ich dôsledky.

Washingtonská nezisková organizácia Centrum pre integritu verejného života nedávno vydala správu nazvanú „Kúpa prezidenta v r. 2004: Kto v skutočnosti financuje Busha a jeho demokratických protivníkov – a čo za to očakáva?“. Organizácia spracovala milióny verejne prístupných vládnych dokumentov, aby zistila, odkiaľ peniaze do kandidátskych pokladníc plynú a čo z toho mecenáši majú. Riaditeľ Centra Charles Lewis k týmto otázkam poskytol rozhovor pre internetovú stránku ZNet. Slovákom, ktorí si dôsledky „milionárskych klauzúl“ neuvedomujú, dávajú jeho slová pádny dôvod na zamyslenie. Od roku 1976 totiž podľa neho zvíťazil v prezidentských voľbách vždy ten kandidát, ktorý zozbieral najviac peňazí – „každučký jeden raz“. Ba čo viac – „mnoho cenných, hodnotných kandidátov je z účasti na voľbách vylúčených, pretože nemajú peniaze“. Ako to asi bude u nás, keď len na samotnú účasť na voľbách, vôbec nehovoriac o výdavkoch na kampaň, bude potrebné mať pol milióna? Pretože podľa Charlesa Lewisa „práve v dôsledku tejto výlučnosti sa polovica oprávnených voličov na voľbách nezúčastňuje. Mnohí Američania považujú celý proces za zmanipulovaný, neférový a uzavretý. Všetko majú pod kontrolou dve hlavné strany... nuž a právnici s účtovníkmi vytvorili vo volebnom procese systém, ktorý ďalšie strany vylučuje. Žiadna z týchto „tretích strán“ potom nemôže dospieť až ku kritickej veľkosti, nedokáže získať dosť peňazí, aby sa do tohto procesu dostala.“

Aby sme si boli načistom, čo konkrétne znamená „dosť peňazí“, spomeňme údaj, podľa ktorého hlavní kandidáti do prezidentských volieb zozbierali do konca septembra 2003 spolu takmer 183 miliónov dolárov. Ako hovorí Charles Lewis, množstvo peňazí, ktoré si účasť na voľbách vyžaduje, stúpa tak rýchlo, ako pri pretekoch v zbrojení. V roku 2003 zozbieral George Bush na voľby 130 miliónov dolárov – dvakrát toľko, koľko v roku 1999 pred poslednými voľbami. „Pri pohľade na to sme v Centre podrobne analyzovali stav demokracie. Čo môže znamenať, že hoci milionári tvoria menej ako jedno percento Američanov, v Senáte zasadá milionárov štyridsať? A čo to môže znamenať, že za posledné tri roky zvíťazili pri voľbách do Snemovne reprezentantov v 98% prípadov tí, ktorí v nej sedeli doteraz? ... Takéto čísla by sme v demokracii nečakali. Je to pochmúrny obrázok zmanipulovanej volebnej súťaže. Nazývame ju „komerčnou demokraciou“. Ak chceš hrať, najprv zaplať.“

V novele nášho volebného zákona ide presne o to, aby sa aj Slovensko stalo takouto „komerčnou demokraciou“ – čiže diktatúrou peňazí. Tým, že sa zavádza volebná kaucia (ktorej konečná výška ešte nie je jasná), sa robí prvý krok k tomu, aby boli strany nemajetných ľudí vylúčené z hry. Ostatné „milionárske klauzuly“ toto smerovanie potvrdzujú. Komu pomôže, keď sa odstráni limit na volebné výdavky? Nuž jedine tomu, koho tento limit doteraz obmedzoval – teda tomu, kto má peňazí nadostač. O platenej kampani v médiách, verejných i súkromných – ťažko povedať, čo je horšie! – ani nehovoriac.

Úžasné je, že tento od začiatku do konca klientelisticky orientovaný zákon vymysleli práve tí, ktorí V. Mečiarovi možno najviac otrepávali práve klientelizmus. V novinárskych radoch ho zase mlčky obchádzajú – ak mu rovno nefandia – práve tí, ktorí zase zo všetkých síl tlieskajú zázračnej americkej demokracii všeobecne a asi najskorumpovanejšej americkej administratíve zvlášť. Jeden príklad za všetky, vďaka Charlesovi Lewisovi:

„Najväčším Bushovým patrónom je stále Enron. Podarilo sa nám odhaliť informácie o vzťahoch medzi bývalým šéfom Enronu Ken Layom a Bushom. Bushova rodina – otec i syn – i Bill Clinton vyšli Enronu v ústrety spolu 49-krát. Išlo napríklad o to, aby sa nevymáhalo plnenie určitých zákonov. Keď spoločnosť vyzvala deregulovať energetický priemysel, Bush túto dereguláciu podporil. Šéfa Federálnej komisie pre reguláciu energetiky vymenoval Bush na základe odporúčanie Kena Laya. S týmto pánom, ktorý mu dal dokopy 600 000 dolárov, mal Bush veľmi blízke vzťahy.“

Páliť do Busha je však vcelku obľúbenou zábavkou takmer celej európskej „intelektuálnej elity“. Menej si už aj naši „slušní ľavičiari“ uvedomujú, že v jeho prípade nejde o vybočenie z akýchsi bájnych pravidiel, ale len o zvlášť vypuklý prípad bežnej praxe. Od Charlesa Lewisa sa napríklad máme možnosť dozvedieť o finančnom pozadí demokratických uchádzačov o prezidentský úrad. „Získali sme nové informácie o Wesleym Clarkovi a jeho lobbistických aktivitách... a honorároch, ktoré mu vyplatil Acxiom, firma, usilujúca sa získať bezpečnostné kontrakty. ... Dick Gephardt má blízko Anheuser Buschovi, výrobcovi alkoholu – získal od nich 500 000 dolárov a minimálne päťkrát sa usiloval znížiť dane na alkohol...“ A čo hlavní uchádzači, John Kerry a Howard Dean? Podľa Charlesa Lewisa je hlavným Kerryho patrónom je právnická firma Mintz & Levin, ktorá zastupuje telekomunikačný priemysel – a Kerry, ktorého brat v tejto firme pracuje, bol, čuduj sa svete, vo Washingtone hlavným lobbistom tohto odvetvia. Howard Dean na druhej strane počas svojho guvernérovania vo Vermonte presadil politiku, ktorá pomohla elektrárenským spoločnostiam, ale poškodila milióny vermontských rodín vyššími cenami. V dôsledku dlhodobých kontraktov s týmito spoločnosťami má Vermont ceny, ktoré patria k najvyšším v krajine. Pravda, Deanovi nemožno dokázať, že za to niečo od energetických podnikov aj dostal. Jeho štát Vermont totiž nemá zákony prikazujúce zverejnenie takýchto údajov - a on sám ich zmenu nikdy nepodporil... A tak ďalej, a tak podobne.

Niet divu, že nezávislí kritici americkej scény už dávno dospeli k záveru, že v Spojených štátoch existuje v skutočnosti systém jednej strany – strany biznisu, v rámci ktorej tvoria Republikáni a Demokrati iba jej dve krídla. Neraďme sa však k nacionalistickým kritikom USA, ktorí radi nahlas vykrikujú podobné nepríjemné pravdy – kým sa to netýka ich samých. Malo by nám byť predsa jasné, že tento neutešený stav nie je dôsledkom žiadnych genetických vád Američanov, ale systémových mechanizmov, ktoré v krajine existujú. Ak sa nejakým činom nepodarí zmiesť návrh nového volebného zákona zo stola, môžeme sa na rovnaké mechanizmy – a rovnaké dôsledky – začať tešiť aj my u nás doma.

P. S. V dôsledku vzniku Slobodného fóra je možné – i keď vôbec nie isté – že novela volebného zákona schválená nebude. Nemýľme sa však – vôbec nie preto, že by šimkovci mali priaznivejší vzťah k demokracii ako zvyšok slovenského parlamentu. Oj nie. Dôvodom na neschválenie je totiž údajne fakt, že návrh zachováva model jediného volebného obvodu pre celé Slovensko, ktorým si kedysi chcel vo voľbách prilepšiť Vladimír Mečiar. „Milionárske klauzuly“ týchto „poctivých liberálov“ absolútne netrápia. Stále nám teda hrozí, že ak v otázke počtu volebných obvodov dospejú zúčastnené strany k ďalšiemu z radu nechutných kompromisov, zákon, likvidujúci posledné výdobytky roka 1989, parlamentom bez problémov prepláva.

• Money and Elections: An Interview with Charles Lewis (ZNet)

• Who Bankrolls Bush and his Democratic Rivals? A look at the presidential race (The Center for Public Integrity)









Vaše komentáre:

kathy  (02.04.2019 21:33:35)     
clarks sandals
[url=http://www.adidasstansmith.us.org/]adidas originals stan smith[/url]
[url=http://www.ecco.in.net/]ecco mens shoes[/url]
[url=http://www.camisaversace.com/]Camisa Versace Hombre[/url]
[url=http://www.braceletpandoras.fr/]bijoux pandora[/url]

Reagovať

minerva  (17.06.2019 10:58:35)     
supreme shirt
[url=http://blueshockey.nhljerseysshop.us/]blues hockey[/url]
[url=http://redskins.wholesale-nfljerseys.us/]redskins[/url]
[url=http://chargers.nflshop-jerseys.us/]chargers[/url]
[url=http://stephencurryjersey.nbajerseysshop.us/]stephen curry jersey[/url]

Reagovať

harlene  (03.07.2019 05:22:41)     
salomon speedcross
[url=http://www.cheapmlbjerseysstore.us/tags_products/yankees-grey-jersey_1344.html]yankees grey jersey[/url]
[url=http://www.cheapbaseballjerseys.us/tags_products/what-inning-is-the-cubs-game-in_4890.html]what inning is the cubs game in[/url]
[url=http://www.cheapbaseballjerseys.us/tags_products/youth-royals-shirt_5300.html]youth royals shirt[/url]
[url=http://www.cheapnhl-jerseys.us/tags_products/st-louis-blues-new-logo_1149.html]st louis blues new logo[/url]

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.