 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
25. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuBudovanie impériaJames PetrasTýždenník Slovo v poslednom decembrovom čísle roku 2003 priniesol zaujímavú úvahu amerického filozofa Michaela Walzera s názvom „Existuje americké impérium?“. Autor v rozsiahlom článku dospieva k zápornej odpovedi a jednotlivé otázky fungovania americkej moci vo svete vysvetľuje skôr s pomocou konceptu hegemónie. Americký politológ James Petras sa naopak vracia k pojmu impéria či imperializmu a analyticky s ním pracuje pri vysvetlení súčasného svetového diania i zmien v zahraničnej politike USA. Nasledujúci, v júni zverejnený text je úvodnou časťou z 51-stranovej práce o dynamike vzťahov medzi USA a krajinami a hnutiami Latinskej Ameriky. (prekladateľ)(09. 01. 2004)Linka na dnesStreetparty.skNa protivojnovej demonštrácii 15. februára 2003 sa podaktorí účastníci rozčuľovali, prečo sa v rámci nej koná streetparty a nie „pouličná oslava". Myslím, že na názve až tak nezáleží, aj keď angličtina poukazuje na fakt, že tento spôsob zábavy - ale aj politiky! - k nám prišiel z Veľkej Británie. Streetparty už tohto roku u nás oslávi štvrtý ročník a je to veru záležitosť bohumilá. |
Tak náš minister zahraničných vecí sa rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. A aby sa to všetci ľudia včas dozvedeli, začal v predstihu aj kampaň. Bilboardy s jeho podpisom nám želajú popri cestách veselé Vianoce a úspešný Nový rok. Netuším ako sa Kukan podpisuje na medzinárodné zmluvy a dokumenty, ale na bilboarde k svojmu menu pripojil aj zelenú ďatelinku.Keď Václav Havel začal v euforických novembrových dňoch pripájať k svojmu podpisu červené srdiečko, zdalo sa mi to celkom sympatické, bolo to v duchu tých úžasných dní, zdalo sa mi to skutočne spontánne a originálne. A najmä mnohé z toho, čo vtedy Havel hovoril o ľudských právach či environmentálnych otázkach, hovorilo ľuďom z duše. Až neskôr sa jeho slová začali rozchádzať s činmi. To mu však nebránilo so srdiečkovými podpismi pokračovať, ba dokonca na starobylé Hradčany umiestniť kontroverzné srdce neónové. Z havlovského srdiečka sa stalo klišé.... Eduard Kukan pripojil k svojmu podpisu ďatelinku. Nie je to originálne ani spontánne. A ani bohvieako sympatické. Spontánne to nemôže byť už len preto, že nad týmto ťahom isto dlho dumali jeho PR odborníci. Čo chcel Kukan ďatelinkou povedať? A chcel ňou naozaj niečo povedať? Alebo to chceli len jeho pí ár machri? Na svojej webovej stránke Kukan tvrdí, že ďatelinka je symbol jeho kampane a zvolil si ju sám. Vníma ju ako predzvesť dobrých správ. Predovšetkým je však preň symbolom jedinečnosti, schopnosti objaviť sa, upútať a vyniknúť v mori podobných... Aby nevznikla nejaká mýlka, že by reč v súvislosti s vyniknutím v mori iných mala byť o ňom, ďalej hovorí: Túto jedinečnosť na Slovensku vidím. Tým ale stále dostatočne neobjasnil, či hovorí o jedinečnosti Slovenska či o svojej vlastnej. Ďatelina patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae) rovnako ako hrach, fazuľa a šošovica. Ako je známe, rastliny tejto čeľade nadúvajú, ale prečo sa nadúva pán minister, keď naznačuje svoju jedinečnosť - neviem. Kukan vníma ďatelinku ako predzvesť dobrých správ. Podľa klasického snára ďatelina symbolizuje všetko dobré do domu a jej kosenie znamená: veľké peniaze, žreb, dedičstvo. Dobré správy by mohli byť pre prípadného Kukanovho voliča sympatické (i keď množstvo dobrých správ, ktoré sa neskôr ukázali presne opačnými, už pooznamoval Kukanov politický spolupútnik Dzurinda). Ale čo znamenajú tie veľké peniaze? A o aké veľké peniaze vlastne ide? A pre koho? Ďatelina lúčna je vytrvalá bylina s plazivým mnohohlavým koreňom. To by nasvedčovalo, že Kukan si symbol zvolil dobre. Jedna jeho hlava z bohato rozvetveného mnohoročného komunisticko-demokratického, diplomaticko-politického koreňa sa vytrvalo plazí z ministerstva zahraničia do prezidentského paláca. A ak by ktosi dostal z Kukana zasadnuvšieho do prezidentského kresla žihľavkový ekzém – nijaký problém: nálev z ďateliny sa používa práve proti tomuto kožnému neduhu. A vnútorne proti hnačke - to kedy sa niekto s Kukanom v Grassalkovichovom paláci nestotožnil totálne. Ďateline sa dobre darí na zasolených pôdach. Ľuďom Kukanovho typu sa darí práve na takýchto pôdach. Hoci tá zasolenosť by sa dala vyjadriť aj expresívnejšie... Ďatelinku v Kukanovom podpise by niektorí naivne mohli chápať aj ako kvetinu. A kvetina je symbolom hnutia hippies. Žeby chcel dať takto Kukan najavo svoje duševné stotožnenie sa s filozofiou tohto hnutia? Stotožnenie sa so svetonázorom Flower Power, ktorý povyšuje lásku k blížnemu na jediné prikázanie? Hippies nesmú spôsobovať z osobných i politických dôvodov bolesť druhému, odmietajú zarábanie peňazí, úspech, moc, bohatstvo, sú za rovnosť medzi ľuďmi a za jediné, čo robí ľudí šťastnými považujú pohlavný styk, pričom treba obšťastniť čo najviac ľudí. Ak by toto chcel Kukan svojou ďatelinkou povedať, razom by to spôsobilo zmenu v mojom náhľade na jeho kandidatúru. Lež v 60. rokoch, keď hnutie hippies zaznamenalo najväčší rozmach, Kukan študoval v Moskve na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, alebo pôsobil v diplomatických službách v subsaharskej Afrike. V týchto krajinách hippies zaznamenali takú popularitu akú premiér Dzurinda v poslednom prieskume verejnej mienky – takmer nijakú. Kde by teda Kukana táto filozofia detí kvetín mohla osloviť? A ak predsa, mohol by ako utajený hippie bez rozpakov podporovať účasť slovenských vojakov v nelegálnej okupácii Iraku? Veď išlo a ide o ubližovanie tisícom... Hippies mali záujem o indickú hudbu a orientálne náboženstvá (zenbuddhizmus, jógu, ale aj islam). Vláda, v ktorej Kukan pôsobí, považuje islam za nepriateľa a jeho vyznávačov za teroristov. Neviem ako je na tom Kukan s drogami a s voľnou láskou, ale ako zberateľ kravát a stúpenec tenisu mi do obrazu hipíka nezapadá. A nezapadá mi tam ani s nejasným znamením spolupracovníka ŠTB. A tak môžem analýzu Kukanovho podpisu uzavrieť s tým, že ma neoslovil. A neoslovilo ma, a ani neosloví, pridávanie piktogramov k podpisu ktoréhokoľvek politika. Stále totiž verím, že raz príde čas, keď kandidát na prezidenta, ale i na ktorúkoľvek vrcholovú politickú funkciu nebude potrebovať pripájať k podpisu nijaké piktogramy. Že samotné politikovo meno bude mať raz dostatočnú vypovedaciu hodnotu, váhu a úctu u voliča.
Pavol Fabian je bývalým podpredsedom Strany zelených. Vaše komentáre:
  |
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.