hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

18. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Otvorený list SMERu

Vážení členovia predsedníctva strany SMER - sociálna demokracia,

ako občania, ktorým záleží na dodržiavaní sociálnych práv v Slovenskej republike, sme privítali víťazstvo ľavice v parlamentných voľbách. Domnievame sa, že rany, ktoré spôsobila doterajšia vláda väčšine občanov, treba vyliečiť a novým zabrániť. Neznamená to nič iné ako vrátiť sa k štandardom bežným v západnej Európe. Slovensko má šancu urobiť dôležitý krok k obnoveniu otvorenej spoločnosti, kde už nebude možné oponenta iba onálepkovať, zosmiešniť a zahriaknuť, ale bude s ním nutné poctivo a slušne diskutovať. K štandardom takejto spoločnosti však v žiadnom prípade nepatrí účasť krajnej pravice vo vláde.

(27. 06. 2006)



Linka na dnes



International Solidarity Movement (ISM)

Mladí i starší ľudia z celého sveta, ktorí sa po vypuknutí druhej intifády začali vydávať na palestínske územia, aby tam v praxi prejavili svoju solidaritu s okupovaným národom. „Internacionáli" pomáhajú chrániť domovy či polia miestnych obyvateľov pred buldozérmi izraelskej armády, sprevádzajú sanitky a vôbec sa snažia účinkovať ako ľudské štíty. Ozajstní hrdinovia našich čias - i keď pravda nezabúdajme, že riskujú veľmi málo v porovnaní s Palestínčanmi samotnými. Napriek tomu však už dvaja z dobrovoľníkov - Američanka Rachel Corrieová a Angličan Tom Hurndall, obaja študenti - za svoju statočnosť zaplatili najvyššiu cenu.



Saddáma majú - ale inak skoro nič


Maria Tomchicková

vydané 22. 12. 2003 • prečítané 9401x
formát na tlač



Saddám je síce za mrežami, ale vojna sa ešte neskončila. Pred Spojenými štátmi stojí v ich úsilí ukončiť vojnu a vyslobodiť americké vojská zo zdanlivo nekonečného chaosu ešte niekoľko dôležitých prekážok.


Najkritickejším problémom sú neprestajné partizánske útoky. Podľa série rozhovorov s irackými gerilovými silami, ktoré urobila francúzska tlačová agentúra AFP, pozostávajú partizáni z troch hlavných skupín, pričom iba jedna z nich podporuje Saddáma Husajna. Druhú skupinu tvoria irackí islamisti, ktorí bojujú preto, aby vytlačili neveriacich Američanov z posvätných miest Iraku. Tretiu skupinu tvoria nacionalisti – sklamaní, anti-Saddámovci, bývalí členovia strany Baath a ďalší panarabisti – ktorí bojujú vojnu za nezávislosť. Sotva prekvapí, že tieto skupiny často koordinujú svoje útoky, čo má ničivé účinky.

Nemožno ani s istotou predpokladať, že prosaddámovská frakcia prišla teraz o svojho vodcu. Keď americkí dôstojníci vytiahli Saddáma Husajna z jeho podzemnej diery, nemal podľa nich pri sebe žiadne rádio ani iné komunikačné zariadenia. Je jasné, že on sám žiadne útoky nekoordinoval, žiadne rozkazy nevydával a žiadne z partizánskych hnutí neviedol.

Saddám za mrežami má hodnotu najmä v tom, že sa tým odstraňuje symbol, zdroj inšpirácie pre značnú časť partizánov. No ak niekto dúfa, že sa tým vojna okamžite ukončí, zabúda, ako rýchlo dokážu ľudia preniesť svoju vernosť. Ak partizánske útoky neriadil Saddám Husajn, musel ich riadiť niekto iný. Tomu niekomu – či tejto skupine – sú jeho stúpenci prinajmenšom takí lojálni, ako samotnému Saddámovi. Koniec koncov, symbolická hlava je vždy len symbolická. Skutočnú vernosť vykazujú vojská tým ľuďom, ktorí robia praktickú prácu – s ktorými sa sami stretávajú a ktorí im poskytujú zbrane a peniaze. Navyše, nie všetci partizáni sa inšpirujú Saddámom – v dnešnom Iraku je nakoniec dôvodov na vzburu dosť a dosť.

Vezmime si napríklad americkú vojenskú taktiku v sunnijskom trojuholníku, ktorá sa čoraz viac ponáša na izraelskú vojenskú taktiku na Okupovaných územiach. V uplynulom týždni potvrdili americkí vojenskí plánovači i izraelské zdroje tlači, že americkí dôstojníci skutočne študovali izraelskú taktiku na Západnom brehu Jordánu. A teraz tieto ponaučenia používajú v Iraku.

K tejto taktike patrí ničiť budovy, ktoré sú podozrivé z toho, že sa v nich skrývajú partizáni; buldozermi rozrumiť rodinné domy ľudí, ktorí sú podozriví z toho, že sú partizáni; zatýkať príbuzných podozrivých, či iných ľudí, ktorí možno majú informácie o partizánoch, a obkolesiť celé dediny ostnatým drôtom, aby každý obyvateľ musel pri odchode či príchode prejsť cez vojenské kontrolné stanovište. Ak sa niekomu nepodarí dostať sa cez preplnené stanovištia do zákazu vychádzania, musí stráviť noc v púšti. Iračania sa musia na stanovištiach preukázať legitimáciou vydanou americkou armádou, ktorá je len v angličtine. Ponižovaní Iračania nachádzajú medzi svojou vlastnou a palestínskou situáciou jasné podobnosti. To by malo byť pre amerických vojakov varovným znamením. Žiaľ, toto znamenie si nevšímajú.

Podplukovník Nathan Sassaman, ktorý dal obkolesiť dedinu Abú Hišma ostnatým drôtom, pre New York Times vyhlásil, že „pomocou silnej dávky strachu a násilia a zároveň kopou peňazí pre rôzne projekty týchto ľudí myslím presvedčíme, že sme tu preto, aby sme im pomohli.“ Na plote visí tabuľka s nápisom: „Tento plot vás má chrániť. Nepribližujte sa k nemu ani sa ho nesnažte preliezť, lebo inak budete zastrelení.“

Jednou zo súčastí „silnej dávky strachu a násilia“, ktorú americká armáda momentálne využíva, sú vražedné komandá podľa vzoru atentátnikov, ktoré používajú Izraelské obranné sily (IDF) na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy. IDF cvičí vo Fort Braggu novú americkú Operačnú skupinu 121 v umení atentátov na ľudí podozrivých z vedenia partizánskych skupín. Londýnsky Guardian nedávno upozornil, že špeciálne jednotky USA už teraz operujú v Sýrii, aby tam zabíjali „zahraničných džihádistov“ ešte než prekročia hranice. Vyvoláva to otázky: „Ako možno rozoznať, kto je a kto nie je džihádista?“ a „Ako vieme, kto sa chystá prekročiť hranice?“ – o otázke legálnosti atentátov v rámci medzinárodného práva už ani nehovoriac.

Prinajmenšom na jednu z týchto otázok už odpoveď máme. Jeden z hlavných plánovačov v pozadí Operačnej skupiny 121 je Generálplukovník William „Jerry“ Boykin, ktorý v októbri v oregonskom kostole pred zhromaždenými vyhlásil, že Spojené štáty sú „kresťanskou armádou“ vo vojne so Satano. Takíto fanatici rozšíria definíciu „zahraničného džihádistu“ na každého, na koho sa zamerajú. Táto brutálna taktika bude v Iraku presne rovnako úspešná, ako na Okupovaných územiach, kde atentáty viedli len k čoraz militantnejším útokom proti izraelským vojakom i civilistom.

Pokiaľ ide o „peniaze na projekty“, Bushova administratíva je zatiaľ úplným fiaskom. Na októbrovej konferencii najvýznamnejších darcov sa objavili veľké záväzky, no vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú ekonomickú situáciu a pokračujúcu svetovú recesiu ich bolo naplnených len pár. Väčšina peňazí na rekonštrukciu Iraku príde zo Spojených štátov – no tieto peniaze rýchlo miznú vo vreckách amerických korporácií, ako je napríklad Haliburton – ktorý nedávno utŕžil hanbu za predražený kontrakt na dodávku benzínu do krajiny, v ktorej sa nachádzajú druhé najväčšie zásoby ropy na svete.

Zvyšok fondov príde zo Svetovej banky a MMF, vo forme pôžičiek. No než budú tieto peniaze uvoľnené, USA budú musieť rokovať o obrovských dlhoch zo Saddámovej éry s predvojnovými veriteľmi. Pentagon svojím typicky geniálnym spôsobom vydal minulý týždeň direktívu, ktorá zabraňuje francúzskym, nemeckým a ruským korporáciám usilovať sa o zákazky pri rekonštrukcii Iraku. Hádajte, ktorú pritom najväčší predvojnoví veritelia Iraku? No predsa európske štáty a Rusko. Vladimír Putin v urazenej reakcii na čin Pentagonu minulý týždeň rozhodne odmietol odpustiť Iraku dlh vo výške asi osem miliárd dolárov z čias Saddáma Husajna.

Skrachovaná vojenská taktika, skrachovana finančná politika – Bushova administratíva toho za jeden deň stihne dosť. Zajatie Saddáma Husajna je slabou záplatou na neschopnosť vrcholného vedenia.



Maria Tomchicková je spolušéfredaktorka a prispievateľka anti-autoritárskeho časopisu Eat the State!.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.