hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 10. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Význam Huga Cháveza

Tariq Ali

Účasť na nedeľnom referende vo Venezuele bola obrovská. Hlasovalo 94,9 percenta voličov. Venezuela vo svojej novej ústave umožňuje občanom právo odvolať prezidenta ešte pred skončením jeho/jej volebného obdobia. Žiadna západná demokracia toto právo ani v písanej, ani nepísanej ústave nemá. Chávezovo víťazstvo bude mať dôsledky ďaleko za hranicami Venezuely. Je triumfom chudobných nad bohatými a je poučením, ktoré by si mali Lula v Brazílii a Kirchner v Argentíne dobre všimnúť. Rozhodujúci bol nie James Carter, ale Fidel Castro, ktorý Chávezovi radil, aby referendum usporiadal. Chávez prejavil svoju dôveru v ľudí tým, že im vložil moc do rúk, a oni sa mu za to štedro odvďačili. Opozícia sa spochybňovaním výsledkov iba sama zdiskredituje.

(18. 08. 2004)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.



Nie zrážke civilizácií,
áno dialógu kultúr


Barbora Černušáková

vydané 13. 10. 2003 • prečítané 11053x
formát na tlač



Obyvateľ Východnej Európy má vďaka médiám nové cynické zaklínadlo. K ochytanému „OSN je nanič“ tento rok pribudlo „Nobelova cenu mieru je spolitizovaná“. Ale tiež kontroverzná, mierne urážlivá a predovšetkým trucpodnik. Komu? Zahraničnej politike USA, konzervatívnym hodnotám prípadne Vatikánu.


Výbor v Oslo totiž rozhodol, že nositeľkou Nobelovej ceny mieru za rok 2003 bude Širin Ebadiová. Žena, moslimka a aktivistka za ľudské práva z Iránu, teda krajiny, v ktorej skorumpovaný režim potláča základné občianske práva, práva žien a práva detí. Ale tiež Iránu - krajiny z „osi zla“ ohrozujúcej svet svojím nukleárnym programom.

Ebadiová je právnička a venuje sa obrane tých, ktorých režim vďaka prekrúcaniu koránu prenasleduje. Iránska štátna televízia niekoľko hodín váhala, kým o udelení ceny vôbec informovala. Konzervatívni duchovní sa naopak poponáhľali s vyhlásením, že Nobelov výbor spravil politické rozhodnutie, ktorého jediným cieľom je podkopať autoritu vedenia krajiny. V Iráne totiž prebieha politický boj medzi stúpencami reformného prezidentka Mohammada Chatámiho a konzervatívnym klérom na čele s duchovným vodcom Ajatolláhom Chomejním. Reformisti sa zhodujú, že Nobelova cena pre Ebadiovú posilní pro-demokratické hnutie a jeho požiadavky.

Hidžáb či šatka nie je podstatou problému

Širin Ebadiová nosí vlasy zakryté šatkou a hidžáb, presne tak, ako to vyžaduje iránsky odevný kódex. „Nie je to podstatné, naše životy obmedzujú iné veci, ktoré musíme zmeniť,“ vraví. Obdivuhodné je, že sa jej to v krajine, akou je Irán, darí.

Revolúcia v roku 1979, ktorá zvrhla šacha a nastolila vládu Chomejního klerikálov, ju zastihla ako prvú ženu sudkyňu. Svoje miesto musela opustiť. Dôvodom bolo, že je žena a predseda súdu vyhlásil, že šaríja nepripúšťa, aby boli ženy sudkyňami. Ebadiová sa teda začala venovať obhajobe a ochrane ľudských práv ako advokátka. Zastupovala napríklad rodinu študenta Ezzata Ebrahima-Nedžáda, ktorý bol zavraždený počas protestov na Teheránskej univerzite v roku 1999. Podarilo sa je pri tom odhaliť spojenie medzi bezpečnostnými skupinami, zodpovednými za zabíjanie a vládnymi predstaviteľmi.

Za videonahrávku rozhovoru, v ktorom svedok opísal plánovaný pokus o vraždu člena vládneho kabinetu, bola v roku 2000 zatknutá podmienečne odsúdená na 18 mesiacov väzenia. Svedok hovoril aj o iných aktivitách vojenskej skupiny Ansar-e Hizballáh a aktivitách členov Božej strany. Nahrávka sa neskôr dostala na verejnosť a Širin Ebadiová bola spolu s ďalšími právnikmi zatknutá za „šírenie falošnej informácie“. Vo väzení strávila 25 dní.

Širin Ebadiová bojovala za záchranu mnohých aktivistov za ľudské práva a za väzňov svedomia, na ktorých upozorňovala Amnesty International. V roku 2000 obhajovala iránske aktivistky za práva žien Mehrangiz Karovú a Šahlu Lahidžiovú.

Práva žien nepotláča islam

Prednáša tiež na právnickej fakulte. Šesťdesiat percent študentov tvoria ženy. Ebadiová ich, poslancov a samotných sudcov neúnavne upozorňuje na rozpory v iránskom trestnom zákonníku. Cituje pritom šaríju, texty duchovným a ďalšie interpretácie práva.

V 90. rokoch napísala niekoľko kníh, v ktorých na základe medzinárodných zmlúv analyzuje iránske zákony. Hoci legislatíva vychádza z islamskej šaríje, islam samotný upieranie práv žien nepredpokladá. „Problém nie je v náboženstve, ale v patriarchálnej kultúre,“ tvrdí Ebadiová. Podľa iránskych zákonov štát v prípade úmrtia ženy vyplatí polovicu sumy ako v prípade úmrtia muža. Ženy, ktoré zatúžia cestovať, potrebujú povolenie od otcov a rozviesť sa môžu dať len v prípade, ak dokážu, že je manžel násilník, impotent, narkoman alebo dlhodobo neprítomný. Šaríjské súdy trestajú niektoré zločiny kameňovaním, čo podľa Ebadiovej nemá žiadnu oporu v koráne. V poslednej dobe však od takýchto rozsudkov upustili, čo je podľa denníka The Guardian aj zásluha lobingu zo strany Európskej únie.

Širin Ebadiová založila prvú nezávislú mimovládnu organizáciu v Iráne - Spoločnosť na ochranu práv detí. Podarilo sa jej vymôcť práva pre deti narodené mimo manželstva, aj keď ešte stále nemajú právo dediť.

Neskôr spolu s ďalšími právnikmi založila Centrum na ochranu ľudských práv, ktoré poskytuje právnu pomoc rodinám uväznených novinárov, študentov a ďalších aktivistov za dodržiavanie ľudských práv. Vďaka Nobelovej cene centrum získa 1,3 milióna dolárov.

Koho výbor ocenil

Výbor pre Nobelovu cenu mieru vo svojom rozhodnutí uvádza, že ocenil ženu z moslimského sveta, ktorý na ňu môže byť právom pyšný. Je to pravda. Rozhodnutie prichádza v čase, keď „vojna proti terorizmu“ vytláča umiernených moslimov na okraj záujmu. Do popredia prenikajú fundamentalisti, dezinterpretácia islamu a všeobecný strach. Výbor nemohol urobiť nič lepšie. Celému svetu ukázal, že problémom nie je islam, ale jeho prekrúcanie skupinami, ktorým ide o moc. Ukázal, že v moslimskom svete žijú ľudia, ktorým záleží na živote, občianskych právach a slobodách a sú pre ne schopní veľa urobiť. Ukázal, že cesta k zmene či demokratizácii režimu nemusí mať podobu vojenského zásahu, ale skôr podpory reformných skupín. „Keďže sa venujem ochrane ľudských práv, som proti vojne - nie je práve tým, čo by krajiny a ľudia potrebovali,“ vyhlásila čerstvá nositeľka Nobelovej ceny mieru.

Na tlačovej konferencii v Paríži povedala, že cena patrí všetkým ľudskoprávnym pracovníkom v Iráne. Medzi ľudskými právami a islamom Širin Ebadiová nevidí spor. Dáva prednosť dialógu rôznych kultúr a náboženstiev, ktorý začína práve tu - základnými právami. Výbor v Oslo urobil prvý krok. Oznámil svetu, že dialóg už začal.



Barbora Černušáková je mediálna koordinátorka organizácie Priatelia Zeme Slovensko. Organizácia Amnesty International získala v roku 1977 Nobelovu cenu mieru. Článok bol napísaný pre hej rup! a týždenník Slovo.







Vaše komentáre:

vladimír  (25.02.2009 10:40:36)     
Šaríja
Je možné niekde kúpiť šaríju v českom, alebo slovenskom jazyku?

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.