hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 08. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



„Na všetko, čo už poznám, sa zrazu dalo pozerať nanovo”

Ľubica Lacinová

Mohlo by sa zdať, že feminizmus na Slovensku vznikal po roku 1989. Nie je to tak - feminizmus a feministky tu boli aj v druhej polovici devätnásteho storočia, aj v prvej polovici storočia dvadsiateho. Potom prišla polstoročná pauza a potom sme začínali temer na "zelenej lúke" – to, na čo sa dalo nadviazať, bolo dávno zabudnuté. Obnovený feminizmus na Slovensku má dve výrazné tváre – Janu Juráňovú a Janu Cvikovú. A má svoje neopomenuteľné fórum – Aspekt. Aspekt je feministický kultúrny projekt, ktorý začínal časopisom a vzdelávacími seminármi, pokračoval knižnou edíciou a celoštátnymi kampaňami, dnes smeruje do vzdelávacieho systému. Oboch Ján sme sa spýtali na to, ako to celé začalo a pokračovalo, ako feminizmus našli ony a ako feminizmus našiel ich, ako zmenil ich verejný i súkromný život. Dnes Jana Juráňová.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.



Hľadá sa ekonomický systém budúcnosti I.


Robert Zelník

vydané 07. 10. 2003 • prečítané 8954x
formát na tlač



Žijeme vo výnimočnej dobe. Prvýkrát v histórii máme možnosť slobodne a nenákladným spôsobom šíriť informácie a poznatky (teda aspoň bohatšia časť ľudstva, ktorá má prístup k internetu). Zemepisná vzdialenosť prestala byť obmedzením. Akýkoľvek poznatok môžeme v priebehu okamihu sprístupniť do veľkej časti sveta. A to týka sa aj poznatkov, ktorých šírenie nie je v záujme mocných a mocichtivých - tých, ktorí ešte stále túžia rozkazovať vetru, dažďu. V prichádzajúcom informačnom veku však potrebujeme nielen slobodné šírenie poznatkov, ale aj slobodu ich využitia, aspoň pokiaľ sa jedná o poznatky, ktoré prinášajú spoločenský prospech, nie deštrukciu.


Peňažný ekonomický systém nám v priebehu svojej histórie zostarol. Prostredníctvom neho sme si priviedli matku Zem na pokraj ekologickej, ale aj sociálnej krízy. Vďaka jeho nepružnosti je jeho používanie neefektívne a znevýhodňuje najmä menej majetných občanov, teda väčšinu svetovej populácie. Napriek sústavne deklarovanej snahe o pomoc tretiemu svetu sa naďalej zväčšuje priepasť medzi chudobným juhom a bohatým severom. Vďaka svojej živelnosti globálny trh deformuje spoločenské hodnoty a hodnotu ľudskej práce. Uvediem príklad: podľa názoru „neviditeľnej ruky trhu“ hodnota práce burzového špekulanta či futbalovej hviezdy je niekoľko sto- až tisíckrát vyššia ako hodnota práce priemerného pracujúceho občana, pričom možno prinajmenšom pochybovať o tom, či burzové špekulácie či hranie futbalu vôbec vytvárajú pre spoločnosť nejaké hodnoty. Naopak, práca učiteľky či lekára nemá takmer žiadnu trhovú hodnotu, pretože výchova detí či udravovanie chorých neprináša zisk, aspoň nie finančný a nie okamžitý. Podľa môjho názoru takýto spôsob ohodnotenia ľudskej práce už dávno prestal mať akúkoľvek spojitosť so zdravým rozumom. Situácia zašla tak ďaleko, že kvôli peniazom sa dokážu vzájomne nenávidieť rodinní príslušníci či dokonca celé národy, aj keď v skutočnosti ide len o akési smiešne papieriky, ktoré už dávno nie sú kryté zlatom a z veľkej časti ani ľudskou prácou (po svete obieha rádovo niekoľkonásobne viac peňazí, než koľko tovarov či služieb by bolo možné za ne kúpiť), takže ich hodnotu im dáva predovšetkým naša viera a dôvera v ne. Málokto si dnes uvedomuje, že peniaze nie sú nič iné iba doklad o hodnote, prostriedok výmeny, informácia o zúčtovaní. Tvrdenia, že peniaze sú samé o sebe hodnotou či dokonca obchodovateľnou komoditou, sú len ilúziou, z ktorej istá vrstva spoločnosti neuveriteľným spôsobom profituje.

Môžeme však všetko merať trhom a peniazmi? Napriek tomu, že sa snáď všetci zhodneme na tom, že sú aj iné hodnoty ako peniaze, podstatná časť svetovej populácie je denne nútená sústrediť všetko svoje životné úsilie na dosiahnutie okamžitého finančného zisku, a to bez ohľadu na spôsob, akým to dosiahne, pretože je to pre mnohých jediná možnosť, ako prežiť do ďalšieho rána. Kam sa podeli všetky tie vznešené ideály, ktorými sa tak radi oháňame pri novoročných prejavoch a ktoré tvoria základy našej kultúry? Ešte stále ich máme na pamäti, ale čoraz viac ich vnímame len ako krásnu, no nedosiahnuteľnú utópiu. Každé nedeľné ráno sa tvárime ako najzbožnejší kresťania, pretože to patrí k spoločenskému bontónu, na druhej strane však od pondelka do piatku budujeme systém, ktorý je prinajmenšom nekresťanský. Globálny trh stále považujeme za jediné správne, či dokonca jediné možné riešenie, v súlade s heslom „Lepší čert, ktorého už poznáme“.

Dvadsať rokov vývoja slobodného (tzv. open source) softvéru ukázalo zaujímavú skúsenosť. V začiatkoch sa z pohľadu bežného používateľa počítačov nič zvláštne nedialo a celé sa to javilo ako bláznivý nápad partie hackerov, ktorý nebude mať dlhé trvanie. V priebehu posledných pár rokov zrazu nastal zlom, ktorý zakýval s doterajším rozložením síl v počítačovom priemysle. Svet počítačového softvéru už nikdy nebude taký, ako bol predtým. Masové rozšírenie GNU/Linuxu do celého sveta dokazuje, že nehierarchické spoločenské systémy založené na otvorenosti, spolupráci a zdieľaní sú dostatočne výkonné a efektívne na to, aby dokázali konkurovať systémom postaveným na hierarchii autorít, uzavretosti, konkurenčnom boji a súkromnom prospechu. A to napriek tomu, že hierarchické systémy sú vo výraznej ekonomickej prevahe. Vďaka úsiliu tisícok dobrovoľníkov z celého sveta, ale aj vďaka podpore veľkých firiem, ktoré včas pochopili nové trendy a pridali sa na stranu open source vývoja, sme sa zbavili závislosti na monopolnom dodávateľovi počítačového softvéru so všetkými nevýhodami, ktoré monopol prináša. Dnes máme možnosť vybrať si na jednej strane jediné riešenie od jediného dodávateľa, ktorého produkt nevyniká ani kvalitou ani cenou a ktorého konkurenčnou výhodou je predovšetkým silná pozícia na trhu, a na druhej strane medzi celou škálou rôznych riešení, ktorých kvalitu máme možnosť sami ovplyvniť, ktoré aj menej majetní používatelia počítačov môžu legálne používať a zdieľať so svojimi priateľmi bez toho, aby boli označení za pirátov. Máme možnosť vybrať si medzi rôznymi produktmi, rôznymi dodávateľmi, medzi cenovo prístupným riešením bez záruky užívateľskej podpory a finančne náročnejším riešením s plným komfortom. Bez ohľadu na to, ktorému riešeniu dáme prednosť, možnosť voľby je pre zachovanie demokracie a slobodného trhu veľmi dôležitá.

Viac než dvadsaťročné skúsenosti s alternatívnymi ekonomickými systémami ukázali nielen opodstatnenosť ich existencie, ale aj fakt, že alternatívne menové systémy s inými pravidlami dokážu generovať iné výsledky a dokážu fungovať často oveľa efektívnejšie ako súčasný peňažný systém. Vďaka nim sa podarilo postaviť na nohy regióny, ktoré dlhodobo živorili vďaka nedostatku národnej meny. Vďaka nim sa v mnohých oblastiach podarilo znovuoživiť kedysi prirodzené sociálne väzby medzi susedmi. Vďaka nim ľudia v rôznych častiach sveta objavili schopnosti a zručnosti, ktoré sú pre spoločnosť veľmi prospešné a žiadané, aj keď ich konvenčný trh nedokáže ohodnotiť. Vďaka nim sa v mnohých oblastiach podarilo znížiť kriminalitu a nezamestnanosť. Vďaka nim sa podarilo opäť začleniť do spoločnosti dôchodcov či zdravotne postihnutých ľudí, ktorých konvenčný trh považuje za „neproduktívnych a nadbytočných“. Prečo sa o tom nepíše v médiách, prečo o tom nikto nechce hovoriť? Prečo sa stále tvárime, že nič také neexistuje a nič také nepotrebujeme?

Prekvapuje ma, že tieto dva svety, svet slobodného softvéru a svet slobodných peňazí, sa doposiaľ výraznejšie nestretli, aj keď hodnotovo majú k sebe veľmi blízko. Komunita slobodných peňazí teraz potrebuje slobodný softvér na to, aby mohla lepšie spracovávať svoje ponuky a zúčtovávať svoje transakcie. Som presvedčený, že aj myšlienka slobodných peňazí môže byť užitočná pre komunitu slobodného softvéru.

Dnes azda viac ako inokedy potrebujeme demokratizovať tvorbu peňazí. Rôzne peňažné systémy dokážu produkovať veľmi rôzne výsledky, každý sa hodí na iný účel použitia. Peniaze by mali mať možnosť vytvárať aj samotní ich používatelia, nie len niekto tretí, nezúčastnený. Je súčasný peňažný systém demokratický, ak samotní používatelia peňazí nemajú možnosť rozhodovať o tom, koľko a akých peňazí budú mať k dispozícii na obchodovanie a za akých podmienok ich budú používať?

Doterajšie skúsenosti s alternatívnymi ekonomickými systémami nás naučili, že existuje mnoho spôsobov, ako ohodnocovať ľudskú prácu či vyrobený tovar. V praxi sa ukázalo, že na ohodnotenie poskytnutej služby viac vyhovuje mena postavená na časovej báze. Ľudia mávajú často problémy ohodnotiť si svoju prácu v peniazoch, obvykle však nemajú ťažkosti s vyjadrením času, ktorý práci venovali. Na ohodnotenie tovaru sa zas viac hodí mena na peňažnej báze, ktorú dôverne poznáme zo starej ekonomiky. Ťažko totiž určiť hodnotu fľaše medu či kilogramu jabĺk v časovom vyjadrení. Okrem miestnej meny na obchodovanie v rámci miesta či komunity potrebujeme ešte regionálnu či národnú menu na zúčtovanie v rámci väčšieho geografického územia a tiež jednu menu na svetový obchod. Vychádzajúc z konceptov, ktoré navrhuje Richard Douthwaite vo svojej knihe Ekológia peňazí či Michael Linton v projekte Open Money, ako aj z vlastných praktických skúseností a úvah, ideálny ekonomický systém by nám mal umožňovať vytvorenie teoreticky ľubovoľného množstva rôznych mien podľa potreby, pričom v praxi by sme si mohli vystačiť s tromi až štyrmi menami:

1. časová mena na zúčtovanie služieb – môže byť lokálna a zároveň globálna, keďže akákoľvek časová jednotka (napr. hodina) je všade na svete rovnako dlhá, aj keď subjektívne môžeme hodnotu času vnímať rozdielne. Takáto mena by vďaka nemennej hodnote mohla slúžiť aj ako dlhodobý uchovávateľ hodnôt.

2. lokálna mena na obchodovanie a zúčtovanie v rámci komunity, ktorú si vytvoria členovia komunity a ktorá bude platná iba v rámci nej

3. regionálna či národná mena na obchodovanie medzi komunitami v rámci bioregiónu či národa, môže byť vytvorená národnou bankou či konfederáciou komunít

4. celosvetová mena na svetový obchod – podotýkam, že v súčasnosti na tento účel používaný americký dolár nie je vhodný na svetový obchod, keďže z používania US$ ako náhrady za neexistujúcu svetovú menu profitujú Spojené štáty americké, čo znevýhodňuje ostatné krajiny. Ak začneme podobným spôsobom používať euro ako protiváhu k americkému doláru, opäť sme tam kde sme boli, ibaže namiesto USA bude profitovať Európska únia a jej členské krajiny. Svetová mena by mala byť nadnárodná a nadregionálna a nemala by zvýhodňovať žiadnu krajinu, svetadiel či kultúru.

Otázkou zostáva, či a do akej miery by tieto meny mohli byť vzájomne zameniteľné.

Koncept softvérového riešenia

Keď sme v októbri roku 2001 založili LETS Svojpomoc, na internete sme sa rozhliadali po nejakom programe, ktorý by nám umožnil spracovanie LETS ponúk a transakcií. Keďže sme nenašli nič, čo by vyhovovalo našim predstavám, rozhodli sme sa, že si takýto softvér vytvoríme. Program bol od začiatku zamýšľaný ako otvorený softvér zverejnený pod GNU GPL licenciou, aj keď prevažnú časť práce na programe uniLETIM doposiaľ odviedol Ondro Végh. Po čase sa nám ozvali ľudia z ekologicky a sociálne zameraných občianskych združení, ktorí mali záujem podobný program využívať pre potreby svojich časových bánk. Program sme teda prispôsobili ich požiadavkám a v súčasnosti beží v dvoch módoch: LETS a časová banka. Ukázalo sa, že okrem možnosti prevádzkovať v jednom programe viacero na sebe nezávislých výmenných skupín by sa hodila aj nejaká možnosť, ako tieto skupiny informačne aj účtovne prepojiť, keďže v praxi od začiatku mnohé skupiny spolupracujú a vymieňajú si služby a skúsenosti aj medzi sebou. Zvolali sme stretnutie a začali sme zbierať nápady. Budeme radi, ak sa pridáte.

Príbeh pokračuje...



Robert Zelník je webdizajnér a zakladateľ i správca prvej bratislavskej LETS skupiny Svojpomoc.





Vaše komentáre:

suanna  (03.03.2011 06:11:51)     
wow gold website
[url=http://www.weboof.com/]wow gold[/url] tks

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.