hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Ako Monica Lewinská zachránila dôchodkový systém

Robin Blackburn

Keby nebolo bývalo Monicinho očarujúceho úsmevu a prvého letmého záblesku tých slávnych nohavičiek, prezident Clinton by bol dospel k vyvrcholeniu politiky triangulácie, poslúchnuc tak radu tajného tímu Bieleho domu a Larryho Summersa, námestníka ministra financií. Koncom roka 1998, či v prejave O stave únie roku 1999 by Clinton kongresu a národu s ponurým výrazom v tvári povedal, že tak ako predtým sociálny systém, aj ten dôchodkový (Social Security) stojí na pokraji krachu, treba ho „reformovať“ a jeho obrovskú zásobu kapitálu čiastočne odovzdať priemyslu finančných fondov. Cesta, ktorú Clintonovi vyznačila Rada demokratického vodcovstva (Democratic Leadership Council), by sa bola zavŕšila.

(01. 11. 2004)



Linka na dnes



4D - Dnešek, diskuze, dokumenty, demokracie

Stránka, ktorá si kladie za cieľ „seznamovat veřejnost se vším, co neschválily prádelny mozků" - s informáciami, ktoré nie sú v záujme vydavateľov, inzerentov a vlastníkov, či nie sú napriek svojej dôležitosti informáciami „masovej spotreby". Zaoberá sa aktuálnymi otázkami českej politiky z príjemne nezaťaženej perspektívy.



S kým to ešte bojujú USA v Iraku?


hej rup!

vydané 13. 06. 2003 • prečítané 11419x
formát na tlač



„Zvyšky Saddámovho režimu", alebo hnutie odporu voči okupácii?


Stanica BBC na svojej webstránke 13. júla 2003 uviedla, že americkí vojaci zviedli podľa vojenských predstaviteľov USA „ťažké boje proti silám verným Saddámovi Husajnovi“, pričom zahynulo asi 100 Iračanov.

BBC ďalej okrem iného konštatuje:

„27 Iračanov prišlo podľa amerických predstaviteľov o život, keď na americký tank v Balade, 60 km od Bagdadu, niekto začal páliť raketovými granátmi.

Prinajmenšom 70 Iračanov bolo zabitých počas dlhotrvajúceho útoku na tábor, ktorý USA nazývajú „teroristickým“, 150 km severozápadne od hlavného mesta (podľa hovorcu americkej armády, ktorého citovala agentúra Reuters).

Obe operácie sú súčasťou zvýšeného úsilia Američanov vykoreniť posledné zvyšky odporu nepriateľských živlov, vzhľadom na to, že od 1. mája, keď prezident George W. Bush vyhlásil faktický koniec vojny v Iraku, zahynulo už viac ako 40 amerických vojakov.

Vedúci americký predstaviteľ v Iraku Paul Bremer obvinil z pokračujúcich útokov na americké vojská organizovaný odpor starých štruktúr strany Baath. (...)

Armáda USA sa samotná vyjadrila, že tohtotýždňové operácie sú súčasťou „pokračujúceho úsilia vykoreniť staré štruktúry strany Baath, polovojenské skupiny a iné podvratné živly.“

Podľa amerických veliteľov sú nepriateľom drobné skupiny na miestnej úrovni, nie koordinované celoštátne hnutie.“

Čo si o tom máme myslieť? Trocha svetla do toho možno vrhnú slová novinára Roberta Fiska, dlhoročného blízkovýchodného spravodajcu londýnskeho denníka The Independent. Fisk sa nedávno vrátil z Iraku, v ktorom prežil celé obdobie vojny a poskytol rozhovor Amy Goodmanovej v americkej rozhlasovej relácii Democracy Now. Novinár v ňom hovorí, že ešte nevidel „jasnejší príklad armády, ktorá sa považovala za osloboditeľku a stala sa z nej armáda okupačná“:

„Myslím, že tí najvyššie postavení v Pentagone od začiatku vedeli, že to nebude tak, že sa skončí s porušovaním ľudských práv, vojakov zasypú kvetmi, bude vyhrávať hudba a všetci budú milovať Ameriku a žiť šťastne, dokým nepomrú. Možno si spomínate, že keď minister obrany Rumsfeld navštívil prvýkrát Bagdad – na čo si váš prezident nakoniec netrúfol – on sám chcel nad ním radšej len preletieť.

Rumsfeld mal vtedy dosť hrozivý prejav vo veľkom hangári na bagdadskom letisku, ktorý mi pripadal veľmi zaujímavý. Povedal, že ešte stále musíme poraziť zvyšky Saddámovho režimu a teroristov v Iraku – a ja som si pomyslel, no moment, a to má byť kto? Trvalo mi pár minút, kým mi došlo, o čo tu beží – že Rumsfeld chce pripraviť pôdu pre budúci výklad odporu voči Američanom. Čiže, keď sa bude na Američanov útočiť, najprv sa to bude vykladať ako zvyšky Saddámovho režimu, podobne ako sa hovorí o zvyškoch Talibanu (ktorých sa po Afganistane, mimochodom, teraz podľa všetkého potulujú celé regimenty, ale to teraz nechajme). Ďalší krok je obviniť z toho al-Kajdá, takže Amerika zase bojuje proti svojim starým nepriateľom. Všetko dobre známe.

Lebo totiž, ak by človek naznačil, že v krajine existuje hnutie odporu, po arabsky harakat muqawama, to by naznačovalo, že ľudia v Iraku nemajú dojem, že boli oslobodení – a samozrejme, všetci mierumilovní ľudia dobrej vôle musia veriť, že ich Američania oslobodili, nie okupovali.“

Ak čítame správu BBC v tomto svetle, slová o „zvyškoch Saddámovho režimu“ či „starých štruktúrach strany Baath“ už neprekvapia. Čudné nie je ani to, že ich stanica pripisuje najmä samotným predstaviteľom USA. Kto však vlastne na Američanov v Iraku útočí, to sa z tejto správy ani z drvivej väčšiny iných mediálnych zdrojov nedozvieme. Pravda vyjde najavo až v priebehu nasledujúcich mesiacov a rokov - ak vôbec niekedy.

Jedno je však tak či onak isté. Vojna v Iraku sa neskončila – tak, ako sa neskončila vojna v Afganistane, či na druhej strane v Čečensku. Ale nemýľme sa – z hľadiska vládnucich tohto sveta to vôbec nie je neprijateľný výsledok. Zaručuje totiž, že „vojna proti teroru“ bude nekonečná. Tá či oná okupácia bude stále znova vyvolávať partizánsky odpor a tak neustále vyrábať nových „teroristov“, proti ktorým bude treba brániť „západnú civilizáciu“. Z hľadiska vládnucich, ktorí tak budú môcť neustále udržiavať domáce obyvateľstvo v strachu a pomocou neho ho ovládať, sú to skvelé vyhliadky.

Na doplnenie obrazu dnešnej situácie v Iraku pripájame aj ďalšie časti z rozhovoru s Robertom Fiskom:

„ ... Medzi Američanmi sú dobrí i zlí, tak ako v každej armáde, ale ľudia, s ktorými som sa rozprával, seržanti, kapitáni atakďalej – väčšina z nich priznala, že niekde sa stala chyba, že to tam nie je dobré.

Jeden chlapík mi povedal: "zakaždým, keď tu ideme dole k rieke" – hovoril o riečnej oblasti vo Falludži, o prítoku Tigrisu – "je to tam ako v Somálsku. Zakaždým po nás strieľajú a zakaždým po nás hádžu kamene." Niektorí z vojakov hovorili veľmi otvorene o situácii v Bagdade. Jeden z nich mi povedal – už predtým som to dvakrát počul v samotnom Bagdade, raz od jedného diplomata zo štátu Britského spoločenstva národov a raz od pomerne vysokopostaveného predstaviteľa Dočasnej koaličnej správy (CPA) – všetci hovorili, že irackí ostreľovači po tieto dni pália každú noc z okraja pristávacích dráh na bagdadské letisko. Dvaja z nich mi povedali, že zakaždým, keď v noci pristáva vojenské lietadlo, strieľa sa po ňom. Niektori z amerických pilotov sa dokonca vrátili k starej taktike z Vietnamu a pristávajú úzkou špirálou nad letiskom, namiesto aby normálne postupne klesali nad otvorenou krajinou – pretože sa na nich toľko strieľa.

Američania to stále oficiálne nazývajú zvyškami Saddámovho režimu alebo teroristami.

V skutočnosti je ale jasné, že narastá organizovaný odpor a to nielen u ľudí, ktorí boli v Saddámových silách, v strane Baath alebo medzi Saddámovými fedajínmi.

Narastá aj hnev v šiítskej komunite, medzi tými, ktorí boli samozrejme najväčšmi proti Saddámovi. Zdá sa mi, v Iraku vidno náznaky, že tieto skupiny sa začínajú navzájom ovplyvňovať. Sklamaní šiíti, ktorým sa nezdá, že by boli oslobodení, ktorí strávili dlhý čas v Iráne a teda už aj tak nemajú Američanov v láske. Sunnitskí moslimovia, ktorí sa cítia šiítmi ohrození, bývalí Saddámovi papaláši, ktorí prišli o válovy. Nespokojní Kurdi – tí všetci nachádzajú medzi sebou spojenie a to je práve začiatok ozajstného hnutia odporu, veľkej hrozby pre Američanov.“

Moderátorka "Democracy Now" Amy Goodmanová: „Na titulnej stránke New York Times je dnes článok od Michaela Gordona pod názvom „Nepriateľ bez tváre v irackom meste stopuje po nociach amerických vojakov“ – opisuje v ňom, ako v noci ožíva organizovaný odpor. Podľa neho je jasné, že niektoré z týchto útokov sú dopredu pripravené, že na nich spolupracujú malé skupinky bojovníkov a že majú vlastný signalizačný systém: keď sa objavia vojská, vystreľujú sa červené, biele a modré svetlice a potom sa začnú útoky.

Robert Fisk: Áno, počul som o tom. Viem aj o tom, že napríklad vo Falludži sa používa systém trúbenia áut: keď sa priblíži americký konvoj, zatrúbi sa na klaxón raz. Keď okolo toho istého miesta prejde posledné vozidlo konvoja, zatrúbi sa dvakrát. Ide o to, zistiť časový rozdiel medzi prvým a druhým zatrúbením, lebo vďaka tomu vedia, či je ten konvoj dosť malý na to, aby sa naňho dalo zaútočiť. To mám od seržanta vojenskej polície vo Falludži, ktorý sa zúčastnil na samotnej tejto operácii.“

Podľa Roberta Fiska sa dopustil americký predstaviteľ v Bagdade Paul Bremer celej hromady chýb:

„Po prvé rozpustil irackú armádu. Isteže, neviem si predstaviť armádu, ktorá by si to viac zasluhovala. Ale znamená to, že štvrť milióna ozbrojených mužov zo dňa na deň prišlo o platy a sociálne istoty. No a čo sa asi stane, keď máme štvrť milióna ozbrojených Iračanov, ktorí zrazu prestanú dostávať plat a všetci sa navzájom poznajú? No zrejme sa z nich sformuje nejaká utajená, skrytá sila. Bude sa o nich hovoriť, že sú to teroristi, ale s tým asi rátajú – a začnú ľuďom hovoriť: „Pridajte sa k nám!“

Bolo veľmi zaujímavé, keď za mnou z obchodu vyšiel mladý muž, hneď potom, ako v tom obchode skončili Američania prehliadku, a povedal mi, že pred pár dňami za ním večer prišli nejakí ľudia z odporu a vyzvali ho, aby sa k nim pridal. Spýtal som sa, čo on na to a on odvetil, že také niečo by nebol spravil. „Ale teraz,“ dodal, „teraz by som sa na to už možno pozeral inak.“

(...)

Moderátorka Amy Goodmanová: Robert, z toho, čo hovoríte, sa zdá, ako keby sa mnohé útoky na americké sily v správach vôbec nespomínali.

Robert Fisk: Mám napríklad kolegu, ktorý šiel do Falludže pred incidentom, ktorý som spomínal. ... Na ceste späť prechádzal cez mesto Abu Garab, dosť nepríjemné miesto s obrovským väzením, v ktorom Saddám popravil toľkých väzňov, vrátane novinára z londýnskeho Observeru koncom osemdesiatych rokov.

Keď tento kolega prechádzal mestom, videl, ako zrazu vyšiel z davu mladík a hodil granát do amerických vojakov.

Netrafil, granát vybuchol v kanáli a zranil šesť irackých detí. Zavolal som koaličným silám – telefón nikto nedvíhal, to sa stáva dosť často. A neobjavila sa o tom nikdy nikde žiadna správa, okrem mojich vlastných novín.

Takéto malé incidenty sa stávajú znova a znova – ako keď vojaci ohrozujú ľudí v rade na benzín za to, že sa predbiehajú alebo kradnú – a to sa v koaličných záznamoch o udalostiach v Iraku jednoducho neobjavuje. Nejde ani tak o to, že to nehovoria nám, lebo my si to ako novinári môžeme zistiť aj sami. Ide o to, že samo americké vedenie v Bagdade a samozrejme najmä v Bielom dome a v Pentagone samo nevie, čo sa deje.“

(Krátené a upravené)


Pôvodné zdroje:

US hunts down ´Saddam loyalists´ (správa BBC)

Záznam rozhovoru Amy Goodmanovej s Robertom Fiskom v programe Democracy Now

Prepis rozhovoru (ZNet)









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.