Demografická „kríza“ a dôchodková „reforma“

Autor: Ivan Lesay-Miroslav Spišák (mailto:@), Téma: Dôchodková deforma
Vydané dňa 07. 07. 2005 (13029 × prečítané)




Jednou z najčastejšie uvádzaných oficiálnych príčin dôchodkovej „reformy“ je tzv. demografická kríza. Spomína sa prakticky v každom vládnom materiáli. Podľa propagačných brožúr ministerstva práce sa rodí málo detí a ľudia žijú dlhšie, takže sa zvyšuje počet dôchodcov a znižuje počet pracujúcich, ktorí financujú ich dôchodky. V programovom vyhlásení vlády sa v podobnom duchu uvádza, že cieľom reformy je zastaviť demograficky podmienené zvyšovanie vnútorného dlhu priebežne financovaného dôchodkového systému.

Ako sme naznačili už pred týždňom, demografický problém sa netýka súčasnosti, je založený na prognózach vývoja do budúcnosti. Slovenskí demografi očakávajú v najbližších desaťročiach úbytok obyvateľstva a jeho starnutie. V praxi by sa spomínané prognózy mohli premietnuť do skutočnosti, že v roku 2055 budú na jedného dôchodcu pripadať len dvaja obyvatelia v produktívnom veku, kým v roku 2002 to boli šiesti.

Na čo sa zabudlo

Demografické prognózy založené na reálnych štatistických údajoch treba, samozrejme, brať vážne. Zároveň však treba byť obozretný a nezabúdať na to, že sú to len prognózy pravdepodobnosti, a nie reálny stav, ktorý v budúcnosti s určitosťou nastane. Boris Vaňo z Výskumného demografického centra píše, že všetky predpoklady vychádzajú zo súčasného stavu poznania. Pri demografických procesoch však nemožno vylúčiť ani veľmi neočakávané zmeny, ktoré sa nedostanú do predpokladov prognózy. Podľa neho je dobrým príkladom súčasný vývoj, ktorý určite nikto pred päťdesiatimi rokmi neočakával a ani neprognózoval.

Ďalším nedostatkom vládnych prognóz vývoja dôchodkového systému, ktoré majú opodstatniť nevyhnutnosť jeho radikálnej „reformy“, je, že berú do úvahy iba demografické prognózy alebo vývoj iných relevantných faktorov podhodnocujú. Katastrofickým scenárom finančnej neudržateľnosti dôchodkového systému tak možno vyčítať, že vôbec neberú do úvahy vývoj faktorov, ako je nezamestnanosť, produktivita práce a pod. Napríklad ťažiskom demografického argumentu je predpokladaný úbytok obyvateľov v produktívnom veku v pomere k dôchodcom. Vôbec celá argumentácia demografiou ako keby automaticky rátala s tým, že každý občan v produktívnom veku aj pracuje. Ako však vieme, nie je to tak – na Slovensku sa podľa rôznych metodík nezamestnanosť od roku 1999 stabilne pohybovala nad a okolo 15 %. Problémom teda nie je nedostatok ľudí v produktívnom veku – tých je dosť, problémom je nedostatok pracovných miest.

Čaká nás iba demografická kríza?

Dôležitým faktorom pre udržateľnosť priebežného systému vyplácania dôchodkov v budúcnosti je rast HDP. Tento faktor vláda SR pri predpovedi budúceho vývoja (ne)solventnosti dôchodkového systému, nevedno na základe akých predpokladov, dosť podhodnotila. V koncepcii dôchodkovej reformy predpokladá na roky 2010 až 2085 v optimistickom variante vývoja priemerný rast HDP vo výške 1,9 %. Takéto tempo rastu zaznamenali napr. USA v tridsiatych rokoch minulého storočia, teda v období veľkej hospodárskej krízy! Len o niečo nižší rast – 1,82 % – zaznamenalo Slovensko podľa najkonzervatívnejších odhadov Svetovej banky v období rokov 1985 až 1990. Toto obdobie sa všeobecne považuje za obdobie hlbokej stagnácie.

Podľa optimistického variantu nás teda čaká takmer storočie krízy a stagnácie, porovnateľnej s obdobiami americkej hospodárskej krízy a úpadku československého komunistického režimu. Ťažko veriť tejto prognóze a len pri o trochu väčšom optimizme sa dá ľahko vypočítať, že dôchodkovému systému aj pri nepriaznivých demografických vyhliadkach žiadna väčšia kríza nehrozí. Keď však berieme do úvahy oficiálne predpoklady vlády SR, do hlbokých problémov by sa dostala celá spoločnosť a kríza dôchodkového systému by bola iba ich podružným symptómom.

„Reforma“ nás nezachráni

Ako by riešila dôchodková reforma situáciu, keby sa naplnili nepriaznivé prognózy slovenských demografov a keby tempo rastu slovenskej ekonomiky bolo v priemere 1,9 % ročne? Za východiskovú si vezmime situáciu v budúcnosti, keď bude podľa predpokladov počet produktívnych ľudí nízky v pomere k dôchodcom. Tí si na svojich osobných účtoch odkladali počas života peniaze a chcú za ne dôchodok. Objem výroby produktívnej generácie je však v dôsledku jej nízkeho počtu tiež nízky, presne ako pri zachovaní priebežného systému.

Keď majú úspory dôchodcov peňažnú podobu, nadmerný dopyt dôchodcov presiahne ponuku nepočetnej generácie na trhu výrobkov a spôsobí cenovú infláciu, čím sa zníži kúpna sila vyplatených dôchodkov i miezd v hospodárstve. V prípade, že dôchodcovské úspory budú mať nepeňažnú podobu (napr. vo forme majetku), ich cena v dôsledku nedostatočného dopytu produktívnej generácie klesne, čo opäť zníži reálnu hodnotu dôchodkových úspor.

Ako oba možné prípady ukazujú, podstatná nie je demografia a nominálne veličiny, ale celkový ekonomický výstup spoločnosti, teda reálne veličiny. Každý dôchodkový systém sa zakladá na prevode skutočného príjmu od produktívnej k neproduktívnej časti obyvateľstva. Dôchodcovia môžu konzumovať len z toho, čo sa v danom čase vyrobí. Preto reforma, ktorá iba obmieňa spôsob prevodu, ale nezvyšuje úroveň celkového príjmu spoločnosti, nemôže riešiť demografický problém.

Diskutabilné riešenie

V odborných kruhoch sa hovorí ešte o jednej možnosti, ako by sa dôchodkový systém mohol vyhnúť dôsledkom nepriaznivých demografických trendov – investovaním dôchodcovských úspor do reálnej ekonomiky štátu s priaznivou demografickou štruktúrou.

Tento argument v prospech kapitalizačného dôchodkového systému sa zdá byť opodstatnený, neradno však zabúdať na jednu skutočnosť. Starnutie populácie je celosvetový fenomén a prekvapujúco platí aj pre tzv. menej vyspelé krajiny. Ešte podstatnejšie však je, že platnosť argumentu uvedeného v predchádzajúcom odseku možno pokojne z národnej úrovne rozšíriť na úroveň medzinárodnú, pretože predpoveď demografickej krízy sa s minimálnymi odchýlkami týka všetkých krajín tzv. západného sveta.

Rozvojové krajiny s pomerne lepšou demografickou štruktúrou zase zväčša majú nevyspelú ekonomiku a sú problematické z hľadiska nedostatočných inštitucionálnych predpokladov na investovanie. Investovanie dôchodcovských úspor do reálnej ekonomiky štátu s priaznivou demografickou štruktúrou preto ostáva diskutabilným riešením.