Kaníkove lži odhaľuje realita

Autor: Alena Behúnová (mailto:@), Téma: Ostatné
Vydané dňa 26. 11. 2004 (11356 × prečítané)




Počet zamestnaných ľudí na Slovensku nerastie. Nepomohli ani opatrenia nového zákona o službách v zamestnanosti. Päť mesiacov platnosti tohto „reformného“ zákona ukázali, že o mnohé príspevky na podporu zamestnanosti nie je takmer žiadny záujem. Vyplýva to zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR v 1. polroku, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR).

Lži hneď od začiatku. Minister Ľudovít Kaník sa pravdepodobne spoliehal na to, že pri rozsiahlych dokumentoch si čitateľ prečíta len úvod. Pozitívnej prezentácii dosiahnutých výsledkov hneď na začiatku venoval takú pozornosť, že si nevšimol evidentné protirečenia na rôznych stránkach tohto istého materiálu. „Očakávaným výsledkom rozsiahlej reformy (sociálnej politiky a politiky trhu práce) v previazaní s ďalšími reformnými krokmi je vyšší udržateľný rast sprevádzaný rastom zamestnanosti a reálnej životnej úrovne pre široké vrstvy obyvateľstva,“ píše sa v prvých riadkoch materiálu. O pár strán ďalej sa však dozviete, že „vývoj zamestnanosti v 1. polroku 2004 môžeme považovať za stagnujúci.“ Takýto trend potvrdilo výberové zisťovanie pracovných síl Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), podľa ktorého zamestnanosť v prvom polroku v porovnaní s minulým rokom klesla o 10 tisíc osôb. Potvrdzujú to aj údaje z podnikového výkazníctva. Výrazné zlepšenie sa podľa prognózy nepredpokladá ani v druhom polroku, pokles počtu pracujúcich v hospodárstve SR bude v rozsahu 2 –5 tisíc osôb oproti predchádzajúcemu roku.

Kaníkove výmysly... Veľké nadšenie sprevádzalo predstavovanie nového zákona o službách zamestnanosti. Ministerstvo pripravilo pre nezamestnaných niekoľko nových „aktívnych opatrení na trhu práce,“ od ktorých si sľubovalo rast zamestnanosti: príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na sťahovanie či rôzne príspevky pre zdravotne postihnutých. V prvom prípade ide o podporu zamestnávateľa, ktorý zamestná napríklad absolventa školy, človeka staršieho ako 50 rokov alebo osamelého rodiča dieťaťa do desať rokov. Jeho výška sa odvíja od miery nezamestnanosti: od 40 tisíc korún pre okresy s nižšou mierou nezamestnanosti, až po 78 tisíc pre okresy s vysokou mierou. V druhom prípade ide 10 tisíc korún. „Môže ísť o výdavky na prvé nájomné, telefónny účet alebo električenku,“ prezentoval pred rokom jednu z noviniek štátny tajomník MPSVR Miroslav Beblavý. „Sú to sumy, o ktorých dúfame, že budú motivovať nezamestnaných, aby tam, kde sa to dá, začali podnikať a aby hľadali možnosti,“ vysvetľoval výšku príspevkov.

... a tvrdá realita. Aj keď sa pozitívne i negatívne efekty reformy môžu prejaviť v plnom rozmere až s určitým časovým odstupom, už aj 5 mesiacov všeličo naznačuje. „Motivačné“ novinky nemotivujú. Príspevok na sťahovanie v prvom polroku využilo iba 16 ľudí! Firmy zamestnali 629 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Príspevok na prevádzku alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti dostalo len 27 zdravotne postihnutých a príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pomohol vytvoriť sotva 40 pracovných miest. Príspevok na činnosť pracovného asistenta dokonca využili len dvaja ľudia. V 1. polroku 2004 síce aktívnymi opatreniami podporil štát takmer 140 tisíc uchádzačov o zamestnanie, no len 3 029 ľudí sa skutočne zamestnalo. V prípade 90 % uchádzačov išlo o aktivačné práce, ktoré nevytárajú dlhodobé pracovné miesta. Ministerstvo na tieto aktivity minulo bezmála 600 miliónov korún. „Problém je v tom, že finančné prostriedky na aktívnu politiku trhu práce v štruktúre, ktorú navrhlo dnešné ministerstvo, sa nedajú efektívne minúť,“ komentuje túto situáciu bývalý riaditeľ Národného úradu Jaroslav Šumný. Podľa neho chýbajú aktívne opatrenia, ktoré by vytvárali dlhodobé pracovné miesta. „Problém je nielen v komplikáciách pri realizácii zákona o službách zamestnanosti, ale aj v spôsobe financovania a motivácie zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta.“

Čo sa Kaníkovi chcelo, to sa mu aj snilo. Odborníci už v minulom roku upozorňovali, že ani stotisícové príspevky od štátu nemusia nezamestnaným pomôcť nájsť si prácu, prípadne úspešne rozbehnúť podnikanie. Na Slovensku totiž chýba dopyt po nových výrobkoch či službách. „Nebude pre koho robiť, načo budú nezamestnaným príspevky na podnikanie, keď o ich výrobky nebude záujem,“ upozorňoval Peter Staněk z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Aj v prípade príspevku na presťahovanie muselo byť ministerstvu jasné, že pri dnešnom nedostatku bytov, ich vysokej cene za prenájom je toto smiešne a formálne opatrenie len zbytočným paragrafom v zákone. Výhovorka, že zlepšenie bytovej politiky ministerstvo práce riešiť nemôže jednoducho neobstojí.

Nepravdivé znižovanie nezamestnanosti. Už dlhodobo sa vedú diskusie o rozdielnom vykazovaní miery nezamestnanosti na Slovensku. Kým ŠÚ SR vykázal v júni nezamestnanosť 18,5 %, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) len 13, 9 %. Problémom je používanie rozdielnej metodiky. Preto majú ich údaje aj rozdielnu vypovedaciu hodnotu. Zjednodušene možno povedať, že pri výpočte nezamestnanosti je podľa Štatistického úradu nezamestnaný každý, kto nemá prácu, ale podľa rezortu práce je nezamestnaný len ten, kto môže hneď nastúpiť do zamestnania. Počet nezamestnaných ÚPSVR pri výpočte znižuje o ľudí, ktorých má v evidencii, ale sú na rekvalifikačných kurzoch, dočasne pracovne neschopní alebo na materskej dovolenke.

Kaník zahmlieva skutočnosť. Údaj o nezamestnanosti sám o sebe, či už z dielne Štatistického úradu alebo z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny nie je najlepším ukazovateľom reálneho vývoja sociálnej situácie občanov. Lepšiu vypovedaciu hodnotu má ukazovateľ zamestnanosti, ktorý podstatne jasnejšie hovorí o tom, či sociálny vývoj v krajine napreduje. A to v správe o sociálnej situácii priznáva aj samotné ministerstvo. Minister Ľudovít Kaník o zamestnanosti však radšej mlčí a mesiac čo mesiac prezentuje len tie „krajšie“ údaje, ktoré mu ponúka jeho „podriadený“ orgán. Veď by si len dovolili ponúkať pravdu... Okrem personálnych čistiek by možno multimilionár v ministerskom kresle aspoň na chvíľu stíchol a prestal klamať verejnosť.