Prestaňme driemať a začnime myslieť

Autor: Andrej Sablič (mailto:@), Téma: Ostatné, Zdroj: Britské listy, 4. októbra 2004
Vydané dňa 06. 10. 2004 (9719 × prečítané)




Z toho, čo som si prečítal o Českom sociálnom fóre, považujem za najdôležitejší príspevok Ondřeja Slačáleka s jeho pracovným názvom "proč jsme sto let za opicemi", a to z dôvodu, že na tomto fóre a svojom diskusnom príspevku postavil na piedestál dňa pre ľavicu i sociálne myslenie citát od Karla Kosíka, ktorý znie: "Socialistické hnutí je a musí být v krizi, protože se pohybuje uvnitř vládnoucího paradigmatu, dějinně vyčerpaného, sterilního, bezduchého, a chybí mu nejen odvaha, ale také imaginace k jeho překroucení a prolomení."

Kdesi som čítal, že Achillovou pätou ľudstva je jeho nevedomosť. Poslaním ľavice je túto nevedomosť odstraňovať a hľadať nové poznanie ktoré by krok za krokom alebo skokmi (revolúciami) posúvali ľudstvo vpred v poznaní i konaní. Ak sa pozeráme na dnešnú ľavicu, tak taká ľavica na Slovensku neexistuje a v Českej republike by som sem zaradil iba Stranu demokratického socializmu. Všetkým ostatným stranám neide o nové poznanie, ale o podiel na moci, napriek tomu, že nemá pre takúto moc žiadne nové teoretické východiska a ponúkajú už historický opotrebené spoločenské formy.

Nepoznám poznanie, z ktorého výrok Karla Kosíka vyplynul a nechcem ani polemizovať či sa stotožňovať s jeho výkladom od Ondřeja Slačáleka, ale pokúsim sa vysvetliť historické a ľudské omyly, ktoré k tomuto stavu viedli.

Svet vyzerá ináč, ak sa naň pozeráme zo zeme a ináč, ak sa naň pozeráme z nebies, ináč vyzerá z pohľadu triedy ovládanej a ináč z pohľadu triedy vládnucej. Likvidácia kapitalizmu a nástup socializmu neodstránil triedne rozdelenie spoločnosti, základne delenie spoločnosti na triedu vládnucu a ovládanú ostalo, len príslušnosť k triede vládnucej neplynula z vlastníctva kapitálu (výrobných prostriedkov) ale postavenia v ekonomickom riadení spoločnosti.

Marx nikdy nepovedal, že beztriednu spoločnosť ľudstvo dosiahne jedným jediným revolučným krokom, ale komunisti si to vysvetlili po svojom a prehlásili, že od chvíle keď sú oni pri moci spoločnosť je beztriedna. Až do tejto chvíle bolo komunistické hnutie najľavicovejšou politickou silou sveta, malo svoje teoretické východiska, ktoré mali (alebo takmer) vedecký charakter.

Po prevzatí moci sa komunisti stali najsilnejšou organizovanou ochranou politickej moci (vládnúcej triedy) na svete, a tým aj najreakčnejšou (pravicovou) politickou silou. Toto neznamená, že najreakčnejšou silou v ľudskom poznaní všeobecne, pretože v ekonomickej oblasti pokračovali podľa programu (socializmus = spoločenské vlastníctvo), ktorý im vypracoval K. Marx.

Vzhľadom na to, že prechodom do ríše moci si zlikvidovali spojenie s bázou, z ktorej toto učenie vzniklo (ovládanou triedou) prestalo sa aj ich učenie (ľudské poznanie) rozvíjať, až prišla chvíľa (koniec 80 rokov, v ČSR r. 1988) keď sa historický vyčerpalo, a tak ho vyhodili na smetisko dejín vrátane svojho vlastného decka - socializmu.

Vizuálny pobyt najreakčnejšej politickej sily sveta na mieste ľavicového lídra ľudského poznania, zmiatol túto spoločnosť na 70 rokov a dodnes sa z toho nevie vysomáriť. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby ľudské poznanie a teda aj ľavica sa vrátila späť do roku 1917 a dôsledne oddelila to, čo je marxistické (vedecké), a teda komunistické, od toho, čo je "komunistické", teda sformované na obranu politickej moci komunistov.

Ľavica a s ňou aj "celospoločenské poznanie o sebe" sa dnes nachádza v najhlbšej kríze za posledných 100 rokov. Liberalizmus, ktorý v spoločenskom konaní dostal celosvetovo zelenú, nie je nič iné ako rezignácia spoločenského ducha (človeka) a uznanie produktu primitívneho človeka - "TRH-u" za všemocného boha, ktorému sa máme klaňať.

Napriek jednoznačným štatistickým dôkazom, že TRH je otcom celosvetovej nespravodlivosti, biedy a terorizmu, ktorý nám naháňa strach, spoločnosť čoraz viac a viac pred ním ustupuje a "modli" sa k nemu namiesto toho, aby hľadala cesty, ako ho odstrániť.

Áno, existujú rôzne konferencie a fóra od národných po celosvetové na ktorých sa pár ľudí vyspovedá, pomodli či predvedie v novom "spoločenskom šate", ale v skutočnosti tým len problém znejasní a predĺži agóniu, v ktorej sa "spoločenské poznanie o sebe" nachádza. Ak České sociálne fórum nechce byť takouto dymovou clonou, potom by malo hľadať cestu ako pomôcť pri obnove dôvery spoločenskému mysleniu vo vlastné sily a k hľadaniu cesty na jeho aplikáciu do praxe. Jednou z ciest by mohla byť diskusia pripadne verejná podpora reálnej politickej sile či teoretickému produktu, ktorý sa dnes vymyká zo šedého priemeru celospoločenskej agónie "spoločenského poznania o sebe".

Ako príklad uvediem málo vnímanú (alebo zámerne zaznávanú) Stranu demokratického socializmu (ďalej SDS), ktorá za základ svojho programu považuje "budovanie socializmu v ČSR medzi rokmi 1945-48", teda celospoločenské (väčšinové) myslenie a konanie spoločnosti v danom období, nedeformované "komunistickou" ideológiou.

SDS je "politickou pannou" nedeformovanou (neskorumpovanou) ešte účasťou na politickej moci. Čo takto verejne diskutovať o jej programe prípadne i ceste ako ho realizovať tak, aby sa tento subjekt nenakazil politickou mocou a tým sa neodsúdil na "vedecké" živorenie, ako sa to stalo mnohým pred ním (kresťania, komunisti, "sľúbili sme si lásku", atď., atď.) a zároveň dokázal posotiť spoločnosť vpred do novej spoločensko-ekonomickej dimenzie?

Myslím si, že Česi i Slováci majú naviac, ako byť len otrokmi celosvetovej skepsy a vedeckej pasivity. Naši dedovia a otcovia to dokazovali počnúc husitstvom cez roky 1848, 1945, 1968 atď. pravidelne, tak prestaňme driemať a začnime myslieť.

V Michalovciach 3.10.2004