Oligarchovia alebo ako sa z panny stala fľandra

Autor: Uri Avnery (mailto:@), Téma: Ostatné, Zdroj: Counterpunch, 3. augusta 2004
Vydané dňa 20. 08. 2004 (13449 × prečítané)




Je to televízny seriál o Rusku. Ale rovnako dobre mohol byť aj o Izraeli. Alebo o Spojených štátoch. Volá sa Oligarchovia a momentálne beží na izraelskej televízii.

Niektoré z jeho častí sú jednoducho neuveriteľné – alebo by boli neuveriteľné, keby neprichádzali priamo z prvej ruky: od hrdinov príbehu, ktorí sa so škodoradosťou vystatujú svojimi výčinmi. Seriál vytvorili izraelskí imigranti z Ruska.

„Oligarchovia“ sú drobnou skupinkou podnikateľov, ktorá využila rozpad sovietskeho systému, aby sa zmocnila štátneho bohatstva a nahonobila korisť v hodnote stoviek miliárd dolárov. Aby si zabezpečili existenciu svojho biznisu, prevzali kontrolu nad štátom. Šesť zo siedmych sú Židia.

Ľudovo sa im hovorí „oligarchovia“, podľa gréckeho slova znamenajúceho „vládu niekoľkých“.

V prvých rokoch postsovietskeho ruského kapitalizmu boli oni tými obratnými odvážlivcami, ktorí vedeli, ako využiť ekonomickú anarchiu, aby za stotinu či tisícinu hodnotu získali nesmierny majetok: ropu, zemný plyn, nikel a ďalšie minerály. Využili každý možný trik, vrátane podvodov, korupcie a vrážd. Každý jeden z nich mal malú súkromnú armádu. V seriáli hrdo vykladajú, ako sa im to podarilo.

Najpozoruhodnejšia časť seriálu však rozpráva o tom, ako prevzali kontrolu nad štátnym aparátom. Po istom čase, keď bojovali proti sebe, sa rozhodli, že bude výnosnejšie, ak budú navzájom spolupracovať pri podriadení si štátu.

Prezident Jeľcin v tom čase prudko upadal. V predvečer nových prezidentských volieb dostával v prieskumoch verejnej mienky štyri percentá. Bol to alkoholik s ťažkou chorobou srdca, ktorý pracoval asi dve hodiny denne. Štátu fakticky vládol jeho telesný strážca a jeho dcéra; život sa niesol v znamení korupcie.

Oligarchovia sa rozhodli, že prevezmú moc skrz neho. Mali takmer neobmedzené financie, kontrolu nad všetkými televíznymi kanálmi a väčšinou ostatných médií. To všetko dali k dispozícii Jeľcinovej kampani za znovuzvolenie. Jeho protivníkom upreli čo len minútu televíznej reklamy a vložili do kampane obrovské peniaze. (Seriál však vynechal zaujímavú podrobnosť: potichu tiež priviedli do Ruska najvynikajúcejších expertov na voľby a slogany z Ameriky, ktorí použili metódy dovtedy v Rusku nevídané.)

Kampaň priniesla svoje ovocie: Jeľcina skutočne opäť zvolili. V ten istý deň mal ďalší infarkt a strávil zvyšok svojho volebného obdobia v nemocnici. V praxi vládli Rusku oligarchovia. Jeden z nich, Boris Berezovskij, zo seba urobil premiéra. Vznikol menší škandál, keď sa prišlo na to, že (tak ako väčšina oligarchov), nadobudol izraelské občianstvo, no potom sa jednoducho izraelského pasu vzdal a všetko bolo zase v poriadku.

Mimochodom, Berezovskij sa vystatuje, že vojnu v Čečensku, v ktorej zahynuli desaťtisíce ľudí a celá krajina bola zničená, zapríčinil on. Zaujímali ho tamojšie nerastné zdroje a možnosť umiestniť tam ropovod. Aby to mohol spraviť, skoncoval s mierovou dohodou, ktorá krajine poskytla určitú nezávislosť. Oligarchovia odstránili a zničili populárneho generála, ktorý dohodu dojednal, Alexandra Lebeďa, a odvtedy pokračuje vojna.

Reakcia sa nakoniec objavila: k moci sa dostal Vladimír Putin, zachmúrený, tvrdý bývalý agent KGB. Prevzal kontrolu nad médiami, jedného z oligarchov (Michaila Chodorkovského) strčil do väzenia, ostatní pred ním ušli (Berezovskij je v Anglicku, Vladimír Gusinskij je v Izraeli a o ďalšom, Michailovi Černom, sa tiež predpokladá, že sa tam skrýva).

Keďže vyčíňanie oligarchov bolo verejné, existuje nebezpečenstvo, že celá záležitosť zvýši v Rusku antisemitizmus. Antisemiti skutočne už tvrdia, že tieto činy potvrdzujú takzvané Protokoly siónskych mudrcov, vyfabrikované pred sto rokmi ruskou tajnou políciou, ktoré údajne odhaľujú židovské sprisahanie na ovládnutie sveta.

Keď však prejdeme z Ruska do Ameriky – to isté sa samozrejme dialo aj v Spojených štátoch, ale pred viac ako sto rokmi. V tom čase použili podobné metódy na nahonobenie kapitálu a moci veľkí „lúpežní baróni“, Morgan, Rockefeller a ďalší, všetko dobrí kresťania. Dnes to funguje oveľa rafinovanejšie.

V práve prebiehajúcej volebnej kampani kandidáti zozbierali stovky miliónov dolárov. George Bush a John Kerry sa obaja pýšia svojím talentom vyzbierať obrovské sumy peňazí. Od koho ich zbierajú? Od penzistov? Od bájnych „babiek demokratiek“? Samozrejme, že nie. Bude to od kliky miliardárov, obrovských korporácií a mocných lobistických skupín (obchodníkov so zbraňami, židovských organizácií, lekárov, právnikov ap.) Mnohí z nich dávajú peniaze obidvom kandidátom, ako poistku.

Ak bude ich kandidát zvolený, všetci samozrejme očakávajú štedrú odmenu. „Zadarmo ešte nikto neobedoval,“ ako napísal pravicový ekonóm Milton Friedman. Tak ako v Rusku, každý dolár (alebo rubeľ) múdro investovaný vo voľbách prinesie desať- či stonásobný zisk.

Problém tkvie vo fakte, že prezidentskí kandidáti (a všetci ostatní kandidáti na politické úrady) potrebujú čoraz väčšie množtsvá peňazí. Volebný boj sa vedie najmä v televízii a stojí obrovské sumy. Nie je náhodou, že všetci súčasní kandidáti v USA sú multi-milionári. Bushova rodina nahromadila úžasné bohatstvo vďaka ropnému biznisu (pričom samozrejme pomohli jej politické konexie). Kerry je ženatý s jednou z najbohatších žien Ameriky, ktorá bola kedysi manželkou kečupového kráľa, Henryho Johna Heinza. Dick Cheney šéfoval obrovskej korporácii, ktorá nazhŕňala v Iraku kontrakty za miliardy dolárov. John Edwards, kandidát na viceprezidenta, nesmierne zbohatol zo svojej právnickej činnosti.

Čas od času sa v Amerike hovorí o reforme financovania volieb, ale nič podstatné sa nikdy nestane. Žiadny z oligarchov nemá záujem na zmene systému, ktorý im umožňuje kúpiť si vládu Spojených štátov.

V Izraeli je tiež teraz v móde hovoriť o „peniazoch a moci“. Ariel Šaron a jeden z jeho dvoch synov sú podozriví, že prijali úplatky od realitného magnáta. Obžalobu zablokoval nový generálny prokurátor, ktorého zhodou okolností na vrchole aféry vymenovala Šaronova vláda. Ďalšie vyšetrovanie Šarona a jeho synov stále trvá. Zaoberá sa miliónmi dolárov, ktoré sa okľukou cez tri kontinenty dostali do jeho volebnej pokladnice.

Spojenia Šimona Peresa s multimilionármi sú dobre známe, tak ako sú známe aj obrovské sumy, ktorými americkí židovskí multimilionári financujú v Izraeli krajne pravicové skupiny. Jeden z ruských oligarchov je čiastočným vlastníkom druhého najväčšieho izraelského denníka.

Z politického škandálu okolo izraelského ministra infraštruktúry vyrástla aféra zahŕňajúca obrovské nadnárodné spoločnosti súťažiace o kontrakty na dodávku zemného plynu pre Izraelskú elektrárenskú spoločnosť, aféru miliardovú, v ktorej hrajú svoje úlohy postavy z podsvetia, politici i súkromní detektívi. Toto odhalenie Izraelčanom ozrejmilo, že aj tu politici toho najvyššieho rangu už dlho konajú ako žoldnieri mocných finančných záujmov.

Tieto fakty musia znepokojiť každého, komu leží na srdci demokracia – v Izraeli, Rusku, Spojených štátoch i všade inde. Oligarchia a demokracia sa nedajú spojiť. Ako to v televíznom seriáli povedal ruský komentátor o novej ruskej demokracii: „Z panny urobili fľandru.“