Náš protest je sporom o budúcnosť Slovenska

Autor: Michal Feik (mailto:@), Téma: Deforma školstva, Zdroj: STOP poplatkom za VŠ, 6. mája 2004
Vydané dňa 06. 05. 2004 (10522 × prečítané)




Akokoľvek môžu naši oponenti namietať, že demonštrácia na ulici študentom neprislúcha a je potrebný konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva, stredňajší protest študentov bol o základnom ústavnom práve - slobode prejavu. Nebolo to len NIE spoplatneniu štúdia, ale predovšetkým o tom, že my, študenti, si reformu vysokého školstva predstavujeme inak.

Vzdelanie je ľudské právo a investícia štátu do budúcnosti krajiny. Vzdelanie by sa nemalo preto riadiť trhovými princípmi a malo by byť dostupné pre všetkých nadaných študentov bez ohľadu na ich sociálne postavenie. Ak hovoríme o reforme školstva, v popredí nesmie byť otázka či zaviesť alebo nezaviesť školné, ale otázka ako zvýšiť kvalitu vzdelávania.

Navrhovaná zmena sociálneho systému je jedna z najrozsiahlejších svojho druhu na Slovensku vôbec. Napriek tomu však vláda dala na jej pripomienkovanie len pár dní. Ak nebude do reformy plnohodnotne zapojená aj akademická obec, ťažko to môže byť v jej prospech. Osobne nechcem takú reformu, ktorá vznikne v kancelárii ministra a obsahuje pasáže navrhnuté uznávanými svetovými teoretikmi, ktoré nikdy nebudú v praxi fungovať.

Možno minister tvrdí, že počet a objem štipendií sa zvýši, žiada sa však aj dodať, že nejde o nič iné len o presúvanie prostriedkov z internátov. Hoci bude tridsať percent študentov poberať sociálne štipendiá, ďalšej polovici budú tieto peniaze chýbať. Treba sa spýtať či je spravodlivé, aby sa dvaja študenti skladali na štipendium tretiemu.

Nemyslím si, že zrušenie dotácií na internáty niečo vyrieši. Dajme radšej možnosť študentom a školám kontrolovať nakladanie s prostriedkami, aby sme obmedzili korupciu a nevýhodné výberové konania.

Reforma vysokého školstva je nepochybne potrebná, treba však odmietnuť ultimátum, že sa uskutoční len vtedy, ak bude zavedené školné. Zavedenie poplatkov nikde v Európe neprinieslo zlepšenie ani financovania ani kvality vysokého školstva. Vždy to bola len politická otázka a prístup ku vzdelaniu bol sa znížil.

Ústava garantuje vzdelanie na vysokých školách ako bezplatné podľa schopností jednotlivca a možností spoločnosti. Nazdávam sa, že možnosti spoločnosti na financovanie školstva vyčerpané neboli. Dokonca aj najnovšie skúsenosti z USA dokazujú, že aj nízke školné sa stáva prekážkou pre chudobnejších adeptov vysokoškolského štúdia. Počet študentov, ktorí tento rok nastúpili na vysoké školy bol o šokujúcich 100 tisíc mladých ľudí nižší, než štát pôvodne predpokladal.

Naša demonštrácia bola predovšetkým za kvalitné vysoké školstvo. Bola o tom, že chceme mať dobrých učiteľov a chceme, aby boli dobre zaplatení. Chceme bývať na slušných internátoch, kde nezateká počas každej búrky. Chceme, aby počítače a internet neboli výsadou len pre pár zamestnancov a vedenia fakulty. Chceme, aby mladí ľudia nemuseli odchádzať za štúdiom do zahraničia, ale aby zahraniční študenti chodili k nám. Navyše, je nevyhnutné, aby študenti mali možnosť ovplyvňovať kvalitu vzdelania.

Som presvedčený o tom, že naše požiadavky sú sporom o budúcnosť Slovenska. Všetky vládne reformy sú totiž zamerané výlučne na ekonomickú sféru a absentuje v nich rozmer vzdelania, výchovy a kultúry. Vzdelanie nie je trh s televízormi či práčkami, kde rozhoduje cena a solventnosť zákazníka.

Náš protest stredou 5.5. nekončil. Preto - hovorte o vlastnej reforme vysokých škôl, diskutujte, podpisujte, pripomienkujte – čokoľvek, najmä nezostávajte v pasivite.