Ten skvelý a hrozný rok šesťdesiaty ôsmy...

Autor: (mailto:@), Téma: Rok 1968
Vydané dňa 21. 08. 2003 (13760 × prečítané)




Rok 1968 nebol významný len pre Česko-Slovensko. Celým svetom vlastne prebehla vlna zmien, podobne ako po vojne v roku 1945 a neskôr v roku 1989. Napriek rozhodnému vystúpeniu obyvateľstva v mnohých častiach sveta však boli demokratizačné snahy prakticky všade potlačené. Pretrvali len ako spomienka a zárodok premien, ktoré dozreli až oveľa neskôr. O tom, čo všetko sa toho zázračného roku vo svete udialo, vypovedajú nasledujúce riadky.

5. januára

Na januárovom pléne Ústredného výboru KSČ (ktorej sa v priebehu roka bude na Slovensku hovoriť KSČS) je Antonín Novotný donútený odstúpiť z funkcie generálneho tajomníka. Jeho miesto zaujme Alexander Dubček. „Januárom“ sa začína česko-slovenský „obrodný proces“.

31. januára

Na vietnamský sviatok Tet sa začína obrovská ofenzíva Národnooslobodzovacieho frontu (NLF) i severovietnamskej armády proti Južnému Vietnamu. Ofenzíva je vojensky porazená, ale politicky víťazí. Americká verejnosť pravdepodobne práve od tohto okamihu prestáva veriť, že vojna vo Vietname sa dá vyhrať.

29. februára

V Česko-Slovensku začínajú vychádzať Literární listy ako pokračovateľ predtým zastavených Literárních novin. V priebehu februára bola zrušená cenzúra.

15. marca

V Londýne demonštruje pred americkým veľvyslanectvom asi 80 000 protestujúcich proti vojne vo Vietname. Medzi demonštrantmi a policajtmi nastanú zrážky, pri ktorých sú zranené desiatky ľudí na oboch stranách. 300 ľudí je zatknutých.

16. marca

Robert F. Kennedy, brat zavraždeného amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, oznamuje, že chce kandidovať za Demokratickú stranu na rovnaký úrad.

16. marca (ten istý deň)

Odohrá sa masaker v juhovietnamskej dedine My-Lai. O tomto prípade zverstva amerických vojsk vo Vietname sa verejnosť dozvie až neskôr. V priebehu troch hodín je zavraždených viac ako 500 dedinčanov. Na Američanov pred masakrom ani počas neho nikto ani raz nestrieľa.

22. marca

Antonín Novotný po odchode z funkcie generálneho tajomníka KSČS stráca aj post prezidenta. Na druhý deň sa v Drážďanoch schádzajú najvyšší predstavitelia ZSSR, Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska a ČSSR. Česko-slovenských predstaviteľov varujú pred „krízovým vývojom“. Je to len jeden z mnohých pokusov týchto štátov zasiahnuť v priebehu roka 1968 do čs. vývoja.

1. – 5. apríla

Zasadanie ÚV KSČS, na ktorom bol schválený Akčný program strany, základná platforma reformného komunizmu. Predpokladá rozsiahlu demokratizáciu politického života a zavedenie prvkov trhovej ekonomiky.

1. apríla

Vodca nenásilného hnutia za občianske práva černochov v Spojených štátoch Martin Luther King varuje pred vznikom fašizmu v USA.

4. apríla

Martin Luther King je zavraždený. V nasledujúcich dňoch prepukajú rasové nepokoje v 125-ich mestách Spojených štátov, vrátane Chicaga, Washingtonu, Baltimoru a Detroitu.

11. apríla

V Západnom Berlíne je postrelený Rudi Dutschke, jeden z vodcov študentského hnutia, čo vyvolá demonštrácie a nepokoje po celej krajine. Vo Frankfurte sa významnými vodcami stanú Daniel Cohn-Bendit a Joschka Fischer. „Červený Danny“ zohrá o niekoľko týždňov dôležitú úlohu vo Francúzsku, kde študuje. Obaja sa neskôr stanú významnými politikmi nemeckej Strany zelených.

5. júna

Vražda demokratického kandidáta na prezidenta USA Roberta F. Kennedyho.

4. mája

Česko-slovenskí predstavitelia Dubček, Smrkovský, Černík a Biľak v Moskve, kde im sovietske vedenie vyčíta pravicové tendencie v KSČS a narastujúcu kontrarevolučnú činnosť v Česko-Slovensku.

6. mája

Parížsky „krvavý pondelok“. Počas desaťtisícového pochodu študentov Latinskou štvrťou prepukne tvrdá bitka s represívnymi zložkami. Na uliciach vyrastú barikády, polícia zasahuje slzným plynom a obuškami, študenti dlažobnými kockami. Zranených je vyše tristo policajtov, viac ako sedemsto demonštrantov a vyše štyristo ďalších je zatknutých. Sympatie verejnosti sú na strane študentského hnutia.

11. mája

Hlavné francúzske odborové zväzy vyhlasujú na 13. mája generálny štrajk.

13. – 22 mája

Študenti okupujú Sorbonnu i ďalšie francúzske univerzity. Generálny štrajk, na ktorom sa zúčastní až desať miliónov pracujúcich, úplne ochromí krajinu. Študenti požadujú, aby všetku moc v krajine prebrali rady pracujúcich. Komunistická strana varuje pred „dobrodruhmi“, zabraňuje pomocou svojich odborov študentom v kontaktoch s robotníkmi a smeruje štrajkové hnutie k požiadavkám za vyššie mzdy a zlepšené pracovné podmienky.

29. mája

Prezident Charles de Gaulle sa počas tajnej návštevy na francúzskej základni v Západnom Nemecku uisťuje o vernosti francúzskej armády v prípade vojenského zásahu proti študentom a štrajkujúcim robotníkom. Deň potom sa vracia do Francúzska, rozpúšťa parlament, vyhlasuje nové voľby a varuje pred „totalitným komunizmom“.

27. júna

V Česko-Slovensku vyšlo vyhlásenie „Dvetisíc slov“, ktorého autorom bol Ludvík Vaculík a ktoré podpísali tisíce ľudí. Predsedníctvo ÚV KSČS k nemu zaujalo kritický postoj, keďže zachádzalo za rámec politiky strany a vyzývalo k príliš samostatnej aktivite občanov.

14. – 15. júla

Vo Varšave sa zišli predstavitelia ZSSR, Poľska, NDR, Bulharska a Maďarska, aby bez účasti zástupcov ČSSR opäť prerokovali situáciu v Česko-Slovensku. Zaslali ÚV KSČS ďalší list, v ktorom okrem iného tvrdili, že rast kontrarevolučnej aktivity už nie je len vnútornou záležitosťou Česko-Slovenska.

21. augusta

Vojská Varšavskej zmluvy nadránom prekračujú hranice Česko-Slovenska. Reformátorov vo vedení strany a štátu unesú sovietski výsadkári na Ukrajinu. Objavuje sa pokus zostaviť „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“ stalinistického krídla KSČS. Snaha rozdrviť česko-slovenský reformný proces však v danom okamihu neuspeje, v dôsledku živelného masového odporu obyvateľstva. Situácia sa „normalizuje“ až v priebehu rokov 1969-70.

22. augusta

Improvizovaný mimoriadny 14. zjazd KSČS v Prahe vo Vysočanoch. Delegáti odmietnu okupáciu, potvrdia vo funkcii Dubčeka, zvolia do vedenia ďalších reformátorov a odstránia konzervatívcov.

23. – 26. augusta

Rokovanie čs. delegácie v Moskve – niektorí z jej členov patria k uneseným spred niekoľkých dní. S výnimkou F. Kriegla všetci nakoniec podpíšu tzv. moskovské protokoly, ktorými príjmu okupáciu krajiny a zaviažu sa zrušiť výsledky mimoriadneho „vysočanského“ zjazdu.

2. októbra

Vrcholiace študentské hnutie proti diktatúre strany PRI v Mexiku je ubité krvavým kúpeľom v štvrti Tlatelolco v hlavnom meste. V priebehu šiestich hodín zavraždí armáda a polícia na obkľúčenom námestí stovky prodemokratických demonštrantov. Tlatelocký masaker je pre mnohých Mexičanov dôkazom, že demokratické zmeny v krajine sa nedajú dosiahnuť pokojnou cestou. Povedie k vzniku viacerých ozbrojených skupín, vrátane predchodcov dnešnej Zapatistickej armády národného oslobodenia (EZLN) v štáte Chiapas.

12. októbra

Desať dní po masakri sa v Mexicu City začínajú olympijské hry. Na protest proti účasti Juhoafrickej republiky ich bojkotuje 32 afrických štátov. Dvaja černošskí americkí medailisti vyvolajú škandál, keď na stupni víťazov počas americkej hymny zdvihnú päsť v pozdrave hnutia „čiernej moci" (black power), radikálneho černošského hnutia, ktoré sa dostáva do konfliktov s americkým štátom.

5. novembra

V amerických prezidentských voľbách víťazí Richard Nixon – najtesnejším rozdielom od r. 1912 (0,7%), pravdepodobne vďaka svojmu prísľubu ukončiť vojnu vo Vietname. Nixonova vláda sa bude vyznačovať prvkami smerujúcimi až k pravicovej diktatúre (zoznamy „vnútorných nepriateľov“ pre tajnú políciu, odpočúvanie politických protivníkov). Vojna vo Vietname bude pokračovať ešte ďalších päť rokov, na čom bude mať významný podiel Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger.

17. novembra

Ulicami severoírskeho Derry pochoduje 10 000 demonštrantov za práva katolíkov v protestantmi ovládanom Severnom Írsku. Neúspech nenásilného hnutia za občianske práva povedie v nasledujúcich rokoch k oživeniu Írskej republikánskej armády, vstupu britských vojsk do Severného Írska a stovkám obetí na oboch stranách.

2. decembra

Valné zhromaždenie OSN žiada všetky štáty a organizácie o vyhlásenie sankcií proti rasistickému režimu v Juhoafrickej republike. Ide o významné víťazstvo síl bojujúcich proti apartheidu, ktoré nakoniec otvorí Nelsonovi Mandelovi brány doživotného väzenia a v konečnom dôsledku cestu do prezidentského paláca.