hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 09. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Do mesta stále ďalej

Gabriela Rothmayerová

V polovici júla, keď sme tu, v Bratislave neustále čakali, kedy dorazí spolu s lastovičkami leto, pobrala som sa na svoj rodný Spiš. Ani tu nebolo inak – leto uviazlo vo vrchoch. V noci však práve doznieval spln a okolo desiatej doobeda sa zo Slovenských Cechov vracali do mesta chlapi s košíkmi ale aj umazanými plátenými taškami plnými dubákov, kozákov, brezákov a kuriatok, v kanvičkách, zavesených na opasku, alebo aj vo vedrách v ruksaku niesli maliny, čučoriedky. Les ľudí bohato hostil.

(07. 11. 2005)



Linka na dnes



Rifondazione comunista

Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.


Informačný e-mail

Článok: Levice v postrevoluční době

E-mail príjemcu: 
E-mail odosielateľa: 

Správa

Prostredníctvom tohto e-mailu môžete upozorniť kamaráta, či kolegu, že tento článok by ho mohol zaujímať. Musíte vyplniť adresu príjemcu aj odosielateľa. E-mailové adresy nesledujeme, ani nezaznamenávame.



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.