hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

11. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Volebné gýče 2006

Barbora Černušáková

Symbolom šťavnatého lákadla je mrkva, ktorou prefíkaný roľník hompáľa pred hlavou somárika. Hoci sa zdá, že je už-už na dosah, zviera ju spravidla nedosiahne. A tak ho možno donekonečna manipulovať. Angličtina používa mrkvu v manažérskom pravidle, ktoré poznáme ako cukor a bič. Netreba však odpútavať pozornosť od somárika samotného - do akej miery sa naozaj dá nachytať na čosi lákavé a netuší, že ide len o fintu? Mohli by sme mu mrkvu napríklad len nakresliť, alebo namiesto nej zavesiť umelú atrapu?

(01. 06. 2006)



Linka na dnes



Post Keynesian Thought Internet Archive

Vydaním Všeobecnej teórie zamestnanosti, úroku a peňazí sa v tridsiatych rokoch začala nová éra ekonómie, známa pod menom „keynesiánska revolúcia". Tak ako každá revolúcia, aj táto sa dočkala zvratu, či skrotenia, v podobe konvenčného modelu známeho ako IS-LM, ktorý sa napokon stal obeťou monetarizmu a „novej klasickej ekonómie". Post-keynesiáni nemajú s týmto stredoprúdovým vývojom veľa spoločného. Sú pokračovateľmi pôvodných myšlienok, ktoré zároveň s Keynesom objavil aj Poliak Michal Kalecki, ďalej diela „sekery na všetky ortodoxie" Joan Robinsonovej a obnovy ricadiánskeho projektu Piera Sraffu.


Informačný e-mail

Článok: Odborári a Zóna A

E-mail príjemcu: 
E-mail odosielateľa: 

Správa

Prostredníctvom tohto e-mailu môžete upozorniť kamaráta, či kolegu, že tento článok by ho mohol zaujímať. Musíte vyplniť adresu príjemcu aj odosielateľa. E-mailové adresy nesledujeme, ani nezaznamenávame.



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.