hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

24. 10. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Úvahy o terore

Michal Polák

Vo chvíľach najčiernejšieho pesimizmu ma ovládne istota, že súčasná anglo-európska civilizácia si privodí vlastnú záhubu. Že päť miliárd ľudí, ktorých každodenný život sa rovná väčšiemu či menšiemu utrpeniu, to tej šiestej – našej – miliarde raz spočíta. Do tých piatich miliárd patria národy čiernej Afriky, ktorých kultúru, civilizáciu i spôsob života na prach rozmetalo päťsto rokov koloniálneho panstva, v rôznych podobách pretrvávajúceho dodnes. Patrí do nich ľud moslimských štátov, prebíjajúci sa životom v diktatúrach, ktoré sú zabetónované západnými peniazmi i vojenskou silou. Patria k nim všetci ostatní tí najchudobnejší, v Indii, v Latinskej Amerike, všade tam vo väčšinovom, tzv. "treťom" svete, ktorých drvia domáce "elity", len aby si mohol západný svet voľkať v konzumnom luxuse, ktorý by sa bez ich lacných surovín nezaobišiel. Nadobúdam vtedy presvedčenie, že všetci títo "hladom mučení" (často doslova) raz povstanú, dajú sa do pohybu, zaplavia metropolitné centrá a zničia ich. A že nič iné si ani nezasluhujeme. Len mi nebolo jasné, ako to dokážu, keď nemajú ani len dosť prostriedkov na slušný život, nieto ešte na takúto krížovú výpravu. Po utorkových udalostiach mi to však už jasné je.

(13. 09. 2001)



Linka na dnes



Ľudia proti rasizmu

Známa slovenská protirasistická mimovládka, bezpochyby jedna z najviditeľnejších súčastí neziskového sektora. Mnohým radovým občanom iste svojimi kampaňami lezie na nervy... čo bude najmä tým, že tne do živého.


Komentáre
k článku: Folk ľuďom a ľudovky folku
(zo dňa 25.10.2005, autor článku: Joseph Grim Feinberg)

Komentár zo dňa: 01.11.2005 20:03:04
Autor: alino cisar (invencia@atlas.sk)
Titulok: Ideme po stopách predkov
V osemdesiatich rokoch v Martine organizovali mladí ľudia Folkfórum. Spievalo sa tam odušu, chodil tam pravidelne Karel Plíhal, obohatil nás Slnovrat, nezabudnuteľné vystúpenia tam mal Juro Bindzár, Sklo a desiatky ďalších. Ba objavili sa speváci aj z východu, z Ruska. V tom čase sa uchytili na folkovej scéne mnohí noví národní umelci. Nie, nedostali ten titul, ale boli to národniari - mladí ľudia oddaní svojej krajine. Vyrástli tu, témy si brali z tejto zeme, z jej stromov, slnka, vody, zvierat a najmä ľudí. Tuším to bolo rok pred Novembrom... Sklo spievalo pieseň Vy páni zemani, my sme vaši poddaní - a diváci sa postavili a spievali so Sklom! Vždy keď si spomeniem na tie valašky, ktoré sme držali v hrsti, verím v ľud tejto malej krajiny... Asi to bude tá viera v lepšie časy, v krásno, ktoré naše pramatere vkladajú do našich kočíkov.
Do Hrušova sa na Hontiansku parádu každoročne prihrnie desaťnásobne viac ľudí ako je obyvateľov obce. Tohtoročný regionálny festival Honťanov bol opäť čistučký, všetko voňalo, alebo aspoň zaváňalo ľudovou tvorbou, šikovnosťou, elánom a krásou. Neveríte? Hľadajte. Tak ako ten mladý Američan. Zastavte sa u múdrych tetiek v podhorských chalupách, či domoch. Skúste chvíľu počúvať a potom napíšete nie referát, článok, ale možno pesničku alebo báseň. Lebo verte tomuto: naše pramene ešte nevyschli. Viem to, pretože mnohí z nás z nich pijú. A som rád, keď sa pri studničke pozriem okolo seba. a vidím veľa mladých tvárí... To je to bohatstvo, ktoré sa nedá kupovať. A myslí si, že je to to čo by malo dostať širší priestor vo výchove, v kluboch, domoch mládeže...

Reakcia na komentár
"Ideme po stopách predkov"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.