hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 02. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Ten skvelý a hrozný rok šesťdesiaty ôsmy...

Rok 1968 nebol významný len pre Česko-Slovensko. Celým svetom vlastne prebehla vlna zmien, podobne ako po vojne v roku 1945 a neskôr v roku 1989. Napriek rozhodnému vystúpeniu obyvateľstva v mnohých častiach sveta však boli demokratizačné snahy prakticky všade potlačené. Pretrvali len ako spomienka a zárodok premien, ktoré dozreli až oveľa neskôr. O tom, čo všetko sa toho zázračného roku vo svete udialo, vypovedajú nasledujúce riadky.

(21. 08. 2003)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.


Komentáre
k článku: Honza Pavel Superstar
(zo dňa 12.04.2005, autor článku: Martin Škabraha)

Komentár zo dňa: 15.04.2005 08:49:36
Autor: Peter Gürtler (@)
Titulok: Bude stacit ´rozum ´ ?
Z clanku zavial prijemny psychoanalyticky vanok, ale kedze v tomto psychoterapeutickom (okrem ineho) smere nie som doma a sfera podvedomia ci nevedomia mi je dost neznama, skusim radsej o inom:

Co dnes mozno dodat k socialno-ekonomickej teorii o konci dejin (v jej roznych podobach) a jej imanentnej politickej sucasti o nemoznosti zvratit demokraticko-liberalny (empirio-kriticisticky ci ´rozumejuci´)nadych (ci podstatu ?!?) zapadnych spolocnosti ? Asi len to, ako hlboko (a vo svojich dosledkoch tragicky) sa jej tvorcovia a vykladaci mylili.

...V zasade suhlasim so vsetkým...
Vadia mi vsak dve veci:

- autor jednoznacne odmieta civilizaciu zalozenu na laske a sucite, kedze to „je infantilny ulet, ktory je v skutocnosti proticivilazacny, pretoze v sladkastom gyci univerzalnosti zakryva bytostnu rozpornost sveta a rozdielnost kazdeho jedneho z nas.“ Tymto vsak autor nevdojak pritakava tomu, ze lasku a sucit mozno chapat iba v katolickom duchu (resp. v duchu a dosledkoch praxe katolickej cirkvi) – s cim vsak (zrejme spolu s autorom) zasadne nesuhlasim. Ako vychodisko a alternativu autor ponuka ´rozumejúci´ a ´chápajúci´ rozum. Dobre, suhlasim – nie je to vsak malo ? Predsa sam autor v uvode spomina, ze bytostnou urcenostou cloveka nie je iba rozum. Jednoducho, myslim si, ze emocionalitu a citovost (a tym nemyslim predovsetkym nejaku pudovost) nemozno vylucit z hry – nejde to, resp. rozum nikdy u cloveka nebude ´rozumejuci´ a ´chapajuci´, ak sa budeme snazit v cloveku totalne potlacit ci eliminovat emocionalitu.
A, co vyplyva z bytostnej rozpornosti sveta a rozdielnosti kazdeho jedneho z nas ? Dufam, ze nic podobne tomu, že „nieco take ako spolocnost neexistuje“.
Alebo ideme hladat moralku mimo (tzv. tradicneho) dobra a zla ?
A vobec, platila (realizovala sa) niekedy ozajstna krestanska moralka ?

- co je to ta „neosobna autorita prepracovanych institucii“, za ktoru sa stale oplati bojovat ? Ano, ducha tejto myslienky chapem a vrele ho podporujem (t.j. zalezi samozrejme nielen na ludoch, ktori posobia v instituciach, ale rovnako i na strukture, charaktere a sposobe fungovania institúcie). Avsak opat, nechceme od cloveka privela, resp. nehrozi potom opat zo strany takychto perfektnych (dokonale organizovanych a fungujucich) institúcii pre jednotlivca ci cele skupiny hrozba (kedze i tieto perfektne institucie by vytvorili a predstavovali iba ludia) ?

Reakcia na komentár
"Bude stacit ´rozum ´ ?"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.