hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

12. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Postavenie ženy v 19. storočí

Zuzana Pinčíková

Až do začiatku 20. storočia bola žena nesvojprávna a nesamostatná bytosť. Do sobáša za ňu zodpovedal otec, potom manžel. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža. Bola vnímaná ako jeho dcéra, manželka, matka. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. Predstavy o jedinom prirodzenom povolaní žien – materstve sa snažili limitovať jej pole pôsobenia na rodinu.

(28. 11. 2004)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.


Komentáre
k článku: Odpoveď Michalovi Kaščákovi
(zo dňa 13.07.2004, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 20.07.2004 03:18:09
Autor: povodeň (@)
Titulok: Re: Ad hominem, ad hominem
jednoznačne, na povodne by som navrhovala povodníkov a na zemetrasenie zemtrasníkov.....
.....a pre paranoikov je tu psychiatrická liečebňa, našťastie...
PS: Niekto sa rád blysne informáciami o oponentch, niekto základnými znalosťami latinčiny krížovkárskej úrovne. Každému, čo jeho je...

Reakcia na komentár
"Re: Ad hominem, ad hominem"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.