hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

15. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Naše výhrady k návrhu ministra Fronca

Štrajkový výbor študentov

Členovia Štrajkového výboru študentov (ŠVŠ) z principiálnych dôvodov nesúhlasia s platením školného na vysokých školách. Toto opatrenie je základným prvkom návrhu zákona o študentských pôžičkách, ktorý je na verejnosti prezentovaný ako „reforma vysokého školstva“, preto sme nútení sa k nemu vyjadriť. Zároveň týmto chceme upozorniť aj na závažné nedostatky, ktoré tento návrh obsahuje, spôsobené jednak nekompetentnou prácou ministerstva školstva, jednak nepriaznivým vplyvom zasahovania ministerstva financií do celého procesu. Celkovo sa dá povedať, že „reforma“ sa zameriava takmer výlučne na ekonomické stránky fungovania vysokého školstva a nijako alebo takmer nijako nepostihuje zásady jeho fungovania. Zámerne sa tu pritom ignoruje fakt, že slovenské vysoké školstvo je výrazne podfinancované a disponuje zrejme najmenšími prostriedkami v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie alebo krajinami OECD.

(26. 02. 2005)



Linka na dnes



Vysokoškoláci.sk

Stránka slovenského študentského hnutia. Informácie o pokusoch ministra Martina Fronca deformovať slovenské školstvo, argumenty proti zavedeniu školného, články z tlače, diskusia o pripravovaných akciách atď. Vrelo odporúčané.


Komentáre
k článku: Odpoveď Michalovi Kaščákovi
(zo dňa 13.07.2004, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 15.07.2004 11:25:07
Autor: Michal Polak (hejrup@hejrup.sk)
Titulok: Michalovi Kascakovi
Mily Michal,

dakujem za chvalu, ale je nezasluzena. O ziadny reklamny tah v mojom pripade neslo – jednoducho som napisal svoj nazor, tak ako uz na iks inych veci; mozno o nieco ostrejsie, ako obycajne. Tot vsjo. Moj clanok potom prebral Changenet a ja uz som sa nestacil cudovat. Desiatky ohlasov – zvacsa riadne nastvanych – zdvojnasobena navstevnost, a nakoniec dokonca uznal moj clanocek za hodny pozornosti sam organizator Pohody! Fuf! Otvorena spolocnost v akcii. Vsetku moc internetu!

Ziadny tajny plan to vsak samozrejme nebol. Nemal som potuchy, ze sa dotykam narodnej ustanovizne – lebo Pohodu ma ocividne velke mnozstvo ludi naozaj hlboko rado, na rozdiel povedzme od Narodneho divadla, ktore je narodne skor formalne. Aj preto je zjavne, ze o ziadnu strategiu neslo. Viem si totiz predstavit, s akymi komentarmi si ludia linku na moj clanok preposielali a pravdupovediac, nebol som tym nadseny. Nakoniec, nic ine, ako clanok o Pohode drviva vacsina novoprislych na stranke necitala.

To je prave ten rozdiel. Marketingove agentury a reklamne oddelenia spotrebuvaju pri svojej praci neuveritelne mnozstvo casu, energie a penazi. A nezaoberaju sa pritom nicim inym, nez rozhutovanim, ako co najprefikanejsie zautocit na pudy a co najsikovnejsie ludi obalamutit – s cielom ziskat ziskat z investicie co najvyssie vynosy.

Pripad glosicky o Pohode je asi tak o stoosemdesiat stupnov opacny. Jedneho neskoreho vecera, po prestudovani plagatu Pohody, kam som sa chystal ist – odtial „nacasovanie“ – som jednoducho spakruky napisal to, co mi prave lezalo na srdci. Neslo a nejde mi o ziadny prijem. Nelamal som si do polnoci nad hektolitrami kavy hlavu tym, ako ludom co najprepracovanejsie zakryt, co je mojim skutocnym zamerom. Naopak, chcel som a chcem, aby som ja i ini ludia, ktorych nazory sa momentalne v tejto spolocnosti nenosia, mohli tie nazory otvorene vyjadrit. Otvorene, a dosledky nech berie cert.

<b>„Vadi Vam, ze hladame na festival partnerov? Vadi Vam, ze pracujeme na tom, aby sme mohli urobit kulturne podujatie za menej penazi od ludi?“</b> Hm. No radost z toho nemam. Pochopme sa: co mi vadi, co je mi luto a co ma stve, je to, ze podujatia ako Pohoda, ktora maju tiez zdanlivo spontanny, opravdivy ludsky charakter, sa v tomto systeme nedaju robit bez toho, aby sa z toho nestal obrovsky biznis. Preto by som sa ja osobne do niecoho takeho asi pustat nemohol.

Chapem vsak cloveka, ktory si povie, ze to za to stoji. Ze radsej takto fungovat bude a nieco pre ludi urobi, aj za cenu toho, ze sa zapletie do tohto sukolia. Uz menej pochopenia mam pre toho, kto pritom odmieta vidiet, ze ten biznis je zase len „nutnym zlom“, rakovinovym nadorom nabobtnanym na tej opravdivej ludskej pohode. A uz vobec ziadne pochopenie nemam pre toho, komu samemu ide predovsetkym o dobry biznis.

To samozrejme nema byt urazka. Nepozname sa a ja netusim, do ktorej kategorie patrite. A vobec, preco by Vam nakoniec malo zalezat prave na mojom nazore?

Ze ludia maju vlastnu hlavu? Isteze maju. Lenze reklama predsa neutoci na hlavu, ale na srdce a na rozkrok. Vyrobcovia sice dokazu ludom poskytnut maximalne tak mrtvu hmotu, ale v reklame im slubuju lasku, sex, priatelstvo, adrenalinove zazitky, uznanie v spolocnosti, rodinnu pohodu. Ked na cloveka kazdodenne posobi sustredena palba tychto vtieravych prislubov, len tazko sa voci nim dokaze branit – a to aj ked si rozumovo velmi dobre uvedomuje, o co kraca.

Naozaj si myslim a nijako ma to netesi, ze bezny clovek toto proste neriesi – ze sa dennodenne nezaobera mentalnym subojom s chrobakmi, ktore sa mu firmy od rana do vecera snazia nasadit do hlavy. Fakt ma za tento nazor chcete vyhlasovat za zakomplexovaneho namyslenca? Moje lavicove srdce by len zaplesalo, keby ste naozaj mali pravdu Vy. Ale bohuzial, prijmy reklamnej branze i propagovanych firiem naznacuju, ze nemate. Reklama funguje. Funkcionari kapitalizmu predsa nie su ziadni hlupaci. Keby ludia vedeli reklamu tak lahko odburat, sotva by do nej tito pani (povacsine to pani su) investovali miliardy. Ale opakujem sa.

Vo svojej druhej reakcii mate sklon vymyslat si veci, ktore som nepovedal, a na zaklade tychto vymyslenych veci sa potom rozculujete (napr. ze mi vadia ludia s protichodnymi nazormi, ze vidim za vsetkym sprisahanie zahranicnych monopolov, atd.) Nechcem Vam to nejako zvlast vycitat – nahodou viem, ake to je, ked clovek musi frcat prakticky dvadsatstyri hodin denne, ako momentalne frcite Vy. Ale k veci takyto sposob diskusie velmi nie je a ja verim, ze v pokojnejsich casoch by ste sa aj Vy hovorili inak.

Napriek tomu, tema sa zacala armadou, a tak sa k niektorym Vasim otazkam vo veci armady vyjadrim. Preco je armada nutnym zlom? Nuz poprve preto, ze jej poslanim je zabijat. Mozno, ze niekedy je zabijat nutne – ako pri obrane, alebo vo Vasom priklade osloboditelskej armady. Je to teda opravnene, alebo ospravedlnitelne. Ale stale to nie dobre. Dobre by bolo, keby sme sa vedeli zaobist bez toho zabijania. Pretoze vo vojne zomieraju ludia, ktori sa nemaju preco nenavidiet – na obidvoch stranach, na utociacej i braniacej sa. (Ba ano, ani len sest milionov mrtvych Nemcov z druhej svetovej vojny neboli vsetko sadisticki esesaci.) Za konflikt su zodpovedni ti, ktori ich do tej vojny nahnali – a prave tym sa malokedy nieco stane.

A v tom je druhe zlo armady. Na to, aby fungovala, musia vojaci predovsetkym prestat mysliet sami za seba a poslusne plnit rozkazy. Lebo keby rozmyslali sami, co keby prisli na to, ze prave teraz a prave z tychto dovodov sa im zomierat nechce? Opat, moze byt, ze v pripade vojenskej cinnosti sa takto superautoritarsky jednoducho postupovat musi. OK – tak to je ta „nutnost“ zo spojenia „nutne zlo“. Nutne ale neznamena dobre. Aj amputovat nohu je niekedy nutne. Ale dobre?

Zachranne akcie? Liecenie ranenych? Ano – lenze na to vsetko bud mame, alebo by sme mohli polahky mat ine institucie. Armady taketo bohumile veci robia takpovediac ako „pridruzenu vyrobu“. Ked sa to raz stane hlavnym ucelom ich existencie, potom svoj nazor na ne zmenim.

Nuz, myslim, ze asi stacilo. Dufam, ze Vam nebude pripadat velmi nefer, ze aj ked Vy teraz nemate cas, pokracoval som v dialogu. Nakoniec, neviem, ci si tuto siahodlhu reakciu niekedy precitate. V kazdom pripade, zdravim a chcem verit, ze Vy v Pohode vidite napriek vsetkemu povedamu predsa len viac tej ludskej bezprostrednosti, ako dobreho biznisu.

Reakcia na komentár
"Michalovi Kascakovi"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.