Ľudské práva, bieda a trosky

Jozef Spáčil

Hodí sa desať ľudí do hlbokej vody a zvolá sa: „Plávajte!“

Deviati sa utopia, jeden pláva. Naň sa ukáže prstom: „Vidíte, naučili sme ho plávať. Je živým dôkazom úspešnosti nášho postupu. Navyše sa to naučil sám – my sme mu len vytvorili vhodné podmienky pre plávanie. Nijako sme ho neobmedzovali v tom, čo má robiť.“ Ako evidentne nevhodné sa však ukázali podmienky pre deviatich utopených. Že sa nesťažovali? A veď sa mohli, slobodne – napríklad takto: „Prepáčte prosím, je sa momentálne topím, neviem si rady, som vo veľmi neistej situácii...“ (A napríklad s takouto odpoveďou: „Dajte nám to písomne, budeme sa vašou záležitosťou v blízkej dobe zaoberať...“) Nuž – topiaci sa nesťažuje. Topiaci volá o pomoc.

(21. 03. 2005)

Jedlo miesto zbraní

Ľudia, ktorí kŕmia hladných. Nie, naozaj. Slovenská „pobočka" Food Not Bombs, organizácia, či skôr veľmi voľné združenie, ktorá vyvára vegánsku stravu pre ľudí žijúcich na ulici či inak postihnutých, aj ako výraz odporu voči vojne.