hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

18. 10. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Lekcia, ktorú Európa potrebovala

Eduard Chmelár

Z európskej politiky sa vytratil étos a dôvera. Dôvera nielen medzi politikmi a voličmi, ale aj medzi členskými krajinami. Na počiatku veľkolepého integračného projektu stáli Robert Schuman a Jean Monnet, ktorí mali víziu. Nebola to nejaká hmlistá predstava o spolupráci národov či dokonca rovnováhe suverénnych štátov, ako to dnes prekrúcajú konzervatívni odporcovia integrácie. Slávna Schumanova deklarácia jasne hovorí, že „tento návrh bude prvým konkrétnym základom európskej federácie, ktorá je nevyhnutná na udržanie mieru“. Áno, celkom prirodzene – federácie – to bolo od začiatku jediné logické zavŕšenie integračného procesu.

(02. 06. 2005)



Linka na dnes



Jedlo miesto zbraní

Ľudia, ktorí kŕmia hladných. Nie, naozaj. Slovenská „pobočka" Food Not Bombs, organizácia, či skôr veľmi voľné združenie, ktorá vyvára vegánsku stravu pre ľudí žijúcich na ulici či inak postihnutých, aj ako výraz odporu voči vojne.


Komentáre
k článku: Štrajkový výbor študentov pokračuje
(zo dňa 01.06.2004, autor článku: Štrajkový výbor študentov)

Komentár zo dňa: 09.08.2019 22:17:17
Autor: (gretaro3@yuji23.dev256.xyz)
Titulok:
Daily updated super sexy photo galleries
http://bbw.porn.relayblog.com/?fatima

matsui porn porn star scarlet hot teen amature iphone porn free teen oprn dog licks pussy old mature granny porn

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.