hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

18. 02. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Sociálny štát, dôchodkový systém a dôchodková „reforma“

Michal Polák

Esej sa zaoberá jednak dôchodkovým systémom ako jedným z dôležitých prvkov sociálneho štátu, a jednak neoliberálnym útokom naň v podobe tzv. dôchodkovej „reformy“. Opisuje „štylizované fakty“ historického vývoja starobného zabezpečenia od najjednoduchších ľudských spoločností cez predkapitalistickú vývojovú fázu až po vývoj systému dôchodkového zabezpečenia v pravom slova zmysle, ktorý vzniká v modernom kapitalizme ako výsledok antikapitalistických zápasov organizovaného hnutia práce. Esej ďalej rozoberá hlavné charakteristiky priebežného (pay-as-you-go, PAYG alebo PAYGO) štátneho dôchodkového systému a jeho najrozvinutejšej formy. Pokračuje analýzou návrhov „reformy“, teda privatizácie dôchodkového zabezpečenia, presadzovaného najmä Svetovou bankou, a podrobne rozoberá hlavný argument „reformátorov“, že privatizácia je nevyhnutná v dôsledku tzv. demografického problému. Kritickou analýzou tohto argumentu sa dospieva k záveru, že „reforma“ ako taká sa v skutočnosti „demografického problému“ nedotýka; identické výsledky by bolo možné dosiahnuť aj v štátnom priebežnom systéme. Na záver dokumentuje, že skutočné problémy systému dôchodkového zabezpečenia nie sú ekonomické, ale politické, týkajúce sa pomeru síl v spoločnosti, a že podoba riešenia prípadných ťažkostí systému nutne závisí od toho, aké práve je toto rozloženie síl.

(12. 05. 2005)



Linka na dnes



Post-Autistic Economics Network

Hnutie za „post-autistickú" ekonómiu sa začalo petíciou francúzskych študentov, podľa ktorých je moderná neoklasická ekonómia odtrhnutá od reality, posadnutá matematikou, ktorú nepokladá za nástroj, ale cieľ sám o sebe a bráni pokroku poznania tým, že vytláča alternatívne prístupy. Hnutie za pluralistickú a nedogmatickú ekonómiu odvtedy prilákalo viaceré zvučné mená (James K. Galbraith, Sheila Dow, Geoffrey Hodgson) a rozhodne sa ho oplatí sledovať.


Komentáre
k článku: List Američana slovenským študentom
(zo dňa 13.05.2004, autor článku: Joseph Grim Feinberg)

Komentár zo dňa: 14.05.2004 16:10:55
Autor: miriam
Titulok: pravda?
Predpokladam, ze moj nazor nebude cool. Napriek tomu mi neda, aby som ho nenapisala: nedavno som v hlavnych slovenskych laviciarskych novinach citala kriticky clanok o vysokych cenach americkeho skolstva. Pisalo sa v nom aj to, ze Harvardska univerzita sa rozhodla znizit cenu pre najchudobnejsich studentov a nespravodlivost celeho systemu bola dolozena vyrokom jedneho z chudobnych ("chudobych") harvardskych studentov: (Parafrazujem) "Konecne budem mat viac casu na studium, doteraz som musel stale zhanat, kde prenesiem nejake skatule, aby som si na seba zarobil." Nie ze by som bola za to, aby nadani studenti stracali cas manualnou pracou, ked ho mozu ovela lepsie vyuzit v knizniciach. Ale myslim, ze ani autor tohto hyperkritickeho clanku si neuvedomil, co z neho vlasten vyplyva: Niekto si "prenasanim skatul" zarobi na univerzitu ako Harvard. V Bratislave, ktora je na Slovensku ekonomickym rajom s ukazovatelmi hodnymi porovnania so "zapadom", mozem ako studentka prenasat krabice vo dne v noci a budem rada, ak sa budem moct vybrat raz za mesiac do kina. Ktora krajina je slobodnejsia, ta, v ktorej si aj ilegalny pristahovalec z platu ciernej prace (nic moc, vazne) moze dovolit zaplatit kurz anglictiny, alebo ta, kde kurz anglictiny stoji viac ako mesacny plat lekara a kde kurz slovenciny stoji 3000 Euro za rok? Akou pracou si moze (ktokolvek, odhliadnuc od toho, ze student) zarobit na naucenie sa po slovensky? Napriklad tak, ze si skoci na leto do USA, predavat do McDonalda? Nechat sa vykoristovat? Lebo ja som sa velmi rada vykoristovat nechala, ked som potom z nadobudnutych penazi zivila cely rok dvoch ludi. Nemam preco pisat clanky o Amerike, bola ku mne laskava. Ale viem, preco mam hnev, skutocnu horku zlost na moju krajinu, ktora ma nuti, aby som ako studentka takzvanej prominentneh skoly musela zarabat (nacierno) v kapitalisticky neslobodnej cudzine (vyskusala som si to vselikde), a nemozem aspon ostat doma a zarabat si, bars aj prenasanim skatul. A okrem toho sa este obavat o svoju buducnost, lebo s mojim vzdelanim v mojej krajine nevyzijem... a dobre viem, preco sa tolki moji kolegovia chystaju do usa.

Reakcia na komentár
"pravda?"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.