hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

16. 10. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Anarchizmus ako možná alternatíva

Daniel Novák

Chcel by som reagovať na článok Martina Škabrahu "Anarchismus je potlačená pravda západní civilizace". Myslím, že autor sa tu venuje skutočne dôležitému rozporu nielen v anarchistickom myslení, ale v spoločnosti vôbec – vzťahu medzi slobodou a mocou. Podľa môjho názoru sa však vyjadril k veľa veciam príliš jednostranne a anarchizmus, hoci má k nemu isté sympatie, stavia do pozície nereálneho ideálu – namiesto síce optimistickej, ale možnej alternatívy spoločnosti. Ako anarchista by som chcel s niektorými jeho východiskami polemizovať a predostrieť niektoré praktické možnosti anarchizmu.

(25. 10. 2005)



Linka na dnes



Marathon

Český internetový časopis snažiaci sa na hlboko odbornej úrovni zaoberať jednak krachom sovietskeho systému a jednak východiskami pre budúcnosť. Jeho základným presvedčením je podľa všetkého viera v nutnosť spojenia marxizmu a trhovej ekonomiky.


Komentáre
k článku: Náš protest je sporom o budúcnosť Slovenska
(zo dňa 06.05.2004, autor článku: Michal Feik)

Komentár zo dňa: 12.05.2004 19:49:40
Autor: Jozef (@)
Titulok: poznámka
Súhlasím doslova s nadpisom a v podstate aj s obsahom článku. Malá poznámka k organizácii budúcich protestov. Výzva k nim by nemala byť adresovaná iba vysokoškolákom, ale aj k rodičom. Rodičom detí v školskom veku, s ktorých budúcnosťou sa tu hazarduje.

Reakcia na komentár
"poznámka"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.