hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

21. 02. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Emancipační strategie – hlas minulosti?

František Šamalík

J. Palas v deníku Právo z 8.1. 2005 vybízí ČSSD, aby se učila u britských labouristů „lidské řeči“ v komunikaci s občany – voliči. Zdůvodňuje to tím, že hlavním tématem příštích voleb a strategickou vizí SD bude „pozitivní evropanství a modernizace naší společnosti“. Jaká poučení můžeme čerpat z Blairova „nového labourismu“, který zvětšil tradiční odlišnost labouristů od „klasického“ sociáldemokratismu evropského a vydal se „třetí cestou“ po převzetí thacherovského restauračního dědictví, včetně důsledků drtivého vítězství Thatcherové nad odbory? A který, jako Británie vůbec, má sníženou socializační energii, takže v EU nejednou zaznělo znepokojení z možné dvouproudové, rozbíhavé sociální politiky?

(23. 02. 2005)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.


Komentáre
k článku: O chudobe, farebných televízoroch a reve vôd
(zo dňa 05.02.2004, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 27.07.2004 20:41:04
Autor: Michal Polak (hejrup@hejrup.sk)
Titulok: Jurovi D.
Ahoj Duro,

Nechcem, aby to vyznievalo velmi osobne, ale ked vravis, ze "to podla mna touto cestou nejde" (teda cestou organizovania chudobnych vrstiev samotnych), neda mi, aby som sa Ta nespytal: skusil si to? Prilozil si akymkolvek sposobom ruku k dielu? Skusal si niekedy hlasat princip organizovania medzi tymi najnizsimi vrstvami?

Odhadnem, ze nie. Lenze v tom pripade mi Tvoja istota, ze "zivot chudobnych sa tymto sposobom nezlepsi" pripada silne pochybna. Moja istota, ze iny sposob neexistuje, prameni z historickej skusenosti. Ani len to hlasovacie pravo, ktore sa povazuje za samu podstatu liberalnej demokracie, majetni chudobnym nedarovali, museli si ho tvrdo vydobyt. Tvrdo: ked v Londyne niekolko remeselnikov koncom osemnasteho storocia zalozilo "korespondencnu spolocnost", aby ziadalo reformu volebneho prava (reformu! nie revoluciu), boli jej organizatori obzalovani z vlastizrady. Ich kolegov v Skotsku odsudili na tresty vyhnanstva, v ktorych za niekolko mesiacov zahynuli. O masakroch pri demonstraciach ani nehovorim. (Podobne priklady by sa samozrejme nasli aj u nas; zial, niet u nas dnes historikov, ktori by sa im systematicky venovali.)

Ze u nas sa ludia takto neorganizuju? No isteze nie. Mame strnast-patnast rokov po pade "komunizmu". Po vacsinu minuleho storocia bolo u nas samostatne organizovanie tvrdo postihovane. Nemali sme cas naucit sa, co sa naucili na Zapade. Ani tam to nebolo nikdy az take samozrejme, ako sa dnes zda - isty vyznamny kulturny kritik citil potrebu napisat v roku 1968(!) clanok o tom, preco chodi na demonstracie - ktore vacsina "mienkotvorcov" povazovala v demokracii za akosi nepatricne (to je prekvapenie, co?) Predsa len vsak maju pred nami urcity naskok.

Tvrdit vsak, ze "my sme ini" a ze u nas sa to nepodari je najistejsi sposob, ako tomu zabranit. Pravda, len do casu. Vidiet ludi len takych, aki su dnes, je nedostatocne rozhladenym pristupom. Na zaklade tohto pristupu by pozorovatel v roku 1987 musel absolutne vylucit, ze niekedy pride rok 1989. A ten rok 1989 zase pre Cesko-Slovensko dlhe roky pripravovali v Polsku, kde prave a jedine samo-organizovanim, vyslovne nezavislym od vtedajsich mocnych, dosiahli nakoniec prelom. Znova: inak to nejde.

Vies, kedy budes mat uspech s presviedcanim o "nasej" spravodlivosti? Ked zrazu pre najvyssie vrstvy nebudu alternativami neoliberalizmus a socialna demokracia, ale bud socialnodemokraticka "spravodlivost", alebo spravodlivost ovela tvrdsia. Vtedy zrazu bude socialnodemokraticky pristup pre majetnych zaujimavy. Dnes ich nezaujima ani len na Zapade - soc. dem. je uz len prazdna supka, naplnena uplne protichodnym obsahom. Vid Schroeder a "Agenda 2010", vid Blair a "Tretia cesta".

Nazyvat ma revolucionarom mas sklon uz dlhsie. No prosim, ak by bola na spadnutie nejaka revolucia, ktora by za to stala, bez mihnutia oka by som sa k nej pridal. Ty nie? Nazyvat sa revolucionarom dnes mi pripada trocha nabubrele. A ak sa tak niekedy nazvem, potom vtedy, ked si budem moct obsah tohto slova zvolit sam, nie ked to ma byt nalepka od druhych.

Tato nasa diskusia sa zacala davno a hned tak neskonci. Nakoniec nerozhodnu ani tie najbrilantnejsie argumenty, ale iba vyvoj. Uvidime. Aj ja Ti drzim palce... :)

Reakcia na komentár
"Jurovi D."

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.