hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 05. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Nemali sme NATO?

Michal Polák

„No to hádam ani možné nie je!“ skríkol som na obrazovku televízora. Bolo jedenásteho mája, vyše dvoch týždňov do začiatku Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave, a nemenovaná spravodajská stanica práve odvysielala šot o tom, ako je polícia „pripravená“ na demonštrantov. Na obrazovke bolo vidieť „výcvik“ – hradbu ťažkoodencov s plastikovými štítmi, oproti ktorým sa hnali v úlohe demonštrantov policajti v akýchsi poľných uniformách, hádzali dlažobné kocky a unikali pred striekajúcimi vodnými delami. Spravodajca vážnym hlasom varoval, že „slovenskí anarchisti“ si zavolali na pomoc kolegov zo zahraničia; policajný dôstojník v odpovedi na spravodajcovu otázku označil za najnebezpečnejších Talianov, pretože údajne majú špeciálny výcvik, ako postupovať proti zásahovým jednotkám...

(07. 06. 2004)



Linka na dnes



Jedlo miesto zbraní

Ľudia, ktorí kŕmia hladných. Nie, naozaj. Slovenská „pobočka" Food Not Bombs, organizácia, či skôr veľmi voľné združenie, ktorá vyvára vegánsku stravu pre ľudí žijúcich na ulici či inak postihnutých, aj ako výraz odporu voči vojne.


Komentáre
k článku: Táto vojna proti
terorizmu je podvod
(zo dňa 11.09.2003, autor článku: Michael Meacher)

Komentár zo dňa: 09.08.2015 00:59:55
Autor: (johnb56@aol.com)
Titulok:
Very nice site! [url=http://apeoixy2.com/tqssvv/2.html]cheap goods[/url]

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.