hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

11. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Matka všech protiválečných hnutí

Naomi Kleinová

Ve filmu Fahrenheit 9/11 je pozoruhodná scéna, ve které Lila Lipscombová mluví s protiválečným aktivistou před Bílým domem o smrti jejího 26ti letého syna v Iráku. Kolemjdoucí proválečná sympatizantka jí zaslechne a říká: „Je to všechno jenom divadlo!“ Paní Lipscombová se otočí k ženě, její hlas se třese hněvem a říká: „Takhle o mém synovi nemluvte. Byl zabit 2. dubna v Karbale. To není divadlo. Můj syn je mrtev.“ Potom odchází a pláče: „Potřebuji svého syna.“

(24. 08. 2004)



Linka na dnes



Green Socialist Network

Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".


Komentáre
k článku: Normálny život v strachu
(zo dňa 21.08.2003, autor článku: Miroslav Tížik)

Komentár zo dňa: 28.10.2004 13:58:16
Autor: Mayflower (mayflower421@yahoo.com)
Titulok:
Ale čo s tým?
Niekedy mi až lezie na nervy, ako sa všetci sťažujú, v lepšom prípade to konštatujú, v ešte lepšom sa snažia nájsť príčiny tohto stavu, ale hľadá tu esšte vôbec niekto riešenie?
Pocit, že každý si môže za svoju situáciu, teda každý je strojcom svojho šťastia, má jednu výhodu, a to, že niektorých dokáže zmobilizovať k nejakej aktivite. Keď sa všetko hovorí v neurčitku - že to tak je, lebo spoločnosť je taká, a situácia je taká - ľudia sa správajú alibisticky a pasívne. A čakajú na nejakého spasiteľa. Väčšinou sa dočkajú, no keď mu zveria do rúk svoju dôveru, zistia, že sa z neho stal obyčajný tyran, diktátor, atď. Však príkladov máme dosť v minulosti, v prítomnosti a asi ich ešte bude dosť.
Podľa mňa treba mať pocit, že keď sa mám zle, som to ja, kto pre to môžem niečo urobiť. Keď sa to trochu preženie, nemalo by to byť na škodu, hlavne nie tu na Slovensku. Jasné, že prílišný pocit viny ešte viac ubíja a zbezmocňuje, čo hrá do karát tým chamtivcom pri koryte. Ale ako povedal niekto, koho potom citoval Michael Kocáb, ľudia majú presne takú vládu, akú si zaslúžia. Lebo keby používali mozgy, určite by by sa tie naše "politické špičky" (ale ani politické spodky :-) dlho vo svojích kreslách neohriali, už aj keby boli zvolení.
Takže tak nám treba za našu lenivosť! :-)

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.