hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

15. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Smrt, za kterou mohou sociální demokraté

Vladislav Černík

Téměř bez povšimnutí v mediích proběhlo 5. 3. výročí 135 let od narození jedné zajímavé historické postavy, německé levicové socialistky Rosy Luxemburgové (1871 -1919). Samotné její jméno bylo v BL několikrát zmíněno a tudíž není čtenářům neznámé. Nicméně, schvalování tzv. antikomunistických zákonů jak na národní úrovni u nových států EU, tak i na úrovni RE se děje za minimálně vlažného přístupu stran sociální demokracie a někdy i za aktivistických prohlášení jejich představitelů, že za jejich vlád nikdy nikde nedošlo k nějakým nezákonnostem. Proto stojí za to si připomenout osobnost Rosy Luxemburgové a okolnosti její násilné smrti.

(07. 03. 2006)



Linka na dnes



Allin Cottrell

Profesor Allin Cottrell je šéfom Ekonomickej fakulty americkej Wake Forest University. Je jedným z mála ekonómov, ktorí sa vážne zaoberajú rozpracovávaním marxovskej tradície v modernom svete. Pozor, je to seriózny výskum, nemá nič spoločné s niekdajším „vedeckým komunizmom" reálnosocialistických scholastikov. Spolu s W. Paulom Cockshottom napísal knihu Towards a New Socialism, v ktorej predstavujú nesovietsky model kybernetickej post-kapitalistickej ekonomiky.


Komentáre
k článku: Normálny život v strachu
(zo dňa 21.08.2003, autor článku: Miroslav Tížik)

Komentár zo dňa: 28.10.2004 13:58:16
Autor: Mayflower (mayflower421@yahoo.com)
Titulok:
Ale čo s tým?
Niekedy mi až lezie na nervy, ako sa všetci sťažujú, v lepšom prípade to konštatujú, v ešte lepšom sa snažia nájsť príčiny tohto stavu, ale hľadá tu esšte vôbec niekto riešenie?
Pocit, že každý si môže za svoju situáciu, teda každý je strojcom svojho šťastia, má jednu výhodu, a to, že niektorých dokáže zmobilizovať k nejakej aktivite. Keď sa všetko hovorí v neurčitku - že to tak je, lebo spoločnosť je taká, a situácia je taká - ľudia sa správajú alibisticky a pasívne. A čakajú na nejakého spasiteľa. Väčšinou sa dočkajú, no keď mu zveria do rúk svoju dôveru, zistia, že sa z neho stal obyčajný tyran, diktátor, atď. Však príkladov máme dosť v minulosti, v prítomnosti a asi ich ešte bude dosť.
Podľa mňa treba mať pocit, že keď sa mám zle, som to ja, kto pre to môžem niečo urobiť. Keď sa to trochu preženie, nemalo by to byť na škodu, hlavne nie tu na Slovensku. Jasné, že prílišný pocit viny ešte viac ubíja a zbezmocňuje, čo hrá do karát tým chamtivcom pri koryte. Ale ako povedal niekto, koho potom citoval Michael Kocáb, ľudia majú presne takú vládu, akú si zaslúžia. Lebo keby používali mozgy, určite by by sa tie naše "politické špičky" (ale ani politické spodky :-) dlho vo svojích kreslách neohriali, už aj keby boli zvolení.
Takže tak nám treba za našu lenivosť! :-)

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.