hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 07. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Desatoro prikázaní ako návod na vzburu

Carl G. Estabrook

Konzervatívci obhajujú umiestnenie desiatich prikázaní v amerických vládnych budovách v Kentucky a v Texase s odôvodnením, že desatoro „bolo základom americkej právnej tradície“. Liberáli na druhej strane tvrdia, že toto umiestnenie je „zlučovaním náboženstva a štátu“, v protiklade k prvému dodatku ústavy. V skutočnosti sa obe strany mýlia: desatoro prikázaní je vo svojom historickom kontexte revolučným manifestom s poslaním zvrhnúť tradičnú autoritu a náboženstvo.

(01. 04. 2005)



Linka na dnes



Priatelia Zeme - CEPA

Zo slovenských MVO asi najnadupanejší odporcovia dnešnej podoby globalizácie i domácej „transformácie". Rozbory CEPA týkajúce sa zahraničných investícií u nás, privatizácie vodární či dopadu činnosti MMF a Svetovej banky nemajú chybu ani konkurenciu. Čítajte, šírte a podporujte.


Komentáre
k článku: Čo sa to stalo so slovenskou ľavicou?
(zo dňa 15.08.2003, autor článku: Joseph Grim Feinberg)

Komentár zo dňa: 23.11.2005 13:38:54
Autor: Občan SR (beno6@post.sk)
Titulok: Iný pohľad na neúspech ľavice v SR
Na tému prepadu slovenskej ľavice sa už popísalo veľa, ale doterajšie analýzy obchádzajú jadro problému, akoby ho ani nevideli, respektive ho nechceli vidieť. Politická scéna na Slovensku nie je totiž podmienená klasickou polaritou typu pravica - ľavica. Slovenskej politickej scéne dominuje celkom iný typ politickej polarity: národný - občianský (princíp). A práve tento typ polarity rozhodujúcou mierou vtláča pečať neštandardu slovenskej politike a to vo všetkých smeroch. Polarita typu pravica - ľavica je pri dominujúcej polarite typu národný - občianský na slovenskej politickej scéne len vedľajšia, sekundárna.
O čo ide. Slováci vtedy, keď o niečo ide, reagujú spravidla tak, že sa rozdelia na dva zhruba rovnako početné tábory - jedni za a jedni proti. Rozhodujúca je polarita medzi stranami presadzujúcimi v politike národný princíp (označované tiež ako neštandardné) a stranami preferujúcimi občianský princíp (označovanými tiež ako štandardné, demokratické). Špecifikou tejto politickej polarity je skutočnosť, že ak v demokratických voľbách zvíťazia v SR strany preferujúce národný princíp, pre druhý politický tábor to znamená koniec demokracie na Slovensku. Poraziť, politicky vytesniť vo voľbách v r. 1998 strany presadzujúce národný princíp, sa dalo iba za cenu pospájania programovo protichodných politických strán do nesúrodého celku, ktorý de facto pohromade držalo spojenectvo voči jednej osobe a strane (hnutiu). Aké bolo miesto vtedajšej slovenske ľavice (odhliadnúc od KSS) v tomto polickom zápase. Internacionalistická slovenská ľavica bola v tomto politickom zápase, v takomto type politickej polarity tým najprirodzenejším spojencom občianskej pravice. Preto v roku 1998 ľavicové strany (SDĽ, SDSS, SOP) tak ochotne vstúpili do vlády s občianskou pravicou. Pre porovnanie: v ČR republike nestojí v politike národný princíp proti občianskému, preto keď tam prvýkrát zvíťazila ČSSD, malé pravicové strany sa do koalície s ČSSD nehrnuli a aj ODS sa tomu elegantne vyhla tzv. opozičnou zmluvou. V SR bola situácia celkom odlišná a SDĽ, SDSS a SOP ochotne vstúpili do vlády. A práve tým si de facto znemožnili možnosť realizovať svoj volebný program. Vstup do koalície s programovo protichodnými stranami je totiz mozný len na úkor možnosti realizácie vlastného programu. To je známa politologická skúsenosť. A práve toto sa stalo SDĽ osudným. Práve od postoja SDĽ záviselo v r. 1998, ku komu sa pridá. Vstúpila do širokospektrálnej vláde pravica - ľavica - slovenskí internacionalisti - maďarskí nacionalisti. Zákonite hrala v tejto vláde druhé husle, pravicové strany ich využili, vyšťavili a rozdrvili. Ľudia práce, potenciálni voliči ľavicových strán, sa postupne presviedčali o tom, že lídrom ľavicových strán ide o výnosné miesta, funkcie, atď. A zákonite sa to muselo prejaviť na klesajúcich preferenciách ľavicových strán. Asi posledným klincom do rakvy SDĽ sa stala jej účasť na schvaľovaní privatizácie SPP.
Polarita slovenskej politiky po línii typu národný verzus občianský sa prejavuje aj napr. na fakticky nulovej akceptácii strany sociálnodemokratického typu (SDSS). Kým v ČR je takáto strana (ČSSD) vládnou stranou, v SR sociálna demokracia živorí niekde na okraji politického diania. Preto, keď si niektorí lídri SDĽ založili tzv. Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA), bola to cesta na slepú koľaj slovenskej politiky. Slovenský volič takúto stranu jednoducho neakceptuje. Rozhodujúci politický zápas slovenskej politiky sa vedie po línii národný občianský (princíp), nie po línii pravica ľavica.
Tak to bolo aj vo voľbách v r. 1992. Ľavica síce vypadla z parlamentu, opäť však bolo treba politicky poraziť stranu spájanú s národným princípom. SNS sa medzitým vyradila sama samozničujúcim zápasom dvoch frakcií v strane. A zase pohotovo ochotne vstúpili do takejto širokospektrálnej vlády pre zmenu tentoraz liberáli (ANO). A opätovne sa spojili programovo protichodné strany: namiesto pravice s ľavicou tentoraz liberáli s kresťanskými demokratmi. Osud ktorý posihol ľavicové strany vo voľbách v r. 2002 sa môže znovu zopakovať vypadnutím ANO (aj SF) z parlamentu.
Politickej scéne na Slovensku dominuje spoločenská polarita typu národný - občianský nie polarita typu pravica - ľavica. Táto skutočnosť má jeden dopad. Ak obe politické tábory (bazírujúce na národnom alebo občianskom princípe) pôsobia v politickom protismere, miesto toho, aby pôsobili spoločne a vo vzájomne sa vyvažujúcej súčinnosti, vytvára sa v dôsledku toho prostredie sebazničenia. A toto sa stalo politicky osudným aj ľavicovým stranám v r. 1998, kedy sa rozhodli vstúpiť do širokospektrálnej vlády s pravicou. Teda s programovo celkom protichodnými stranami. Namiesto toho, aby si ľavicové strany ujasnili, čo chcú v koalícii s pravicou robiť, čo presadiť zo svojho volebného programu a eventuálne z takejto - pre ne nevýhodnej koalície vystúpili, zotrvávali tam až do trpkého konca, vypadnutia z parlamentu. Nasledovalo živorenie na periférii politického diania bez nádeje na revitalizáciu a neskorší zánik SDĽ ako strany. Na príklade politického osudu SDĽ majú politológovia možnosť si dobre a názorne overiť, študovať, ako pôsobí ten mechanizmus sebazničenia, ktorý sa vytvára v dôsledku politického zápasu programovo protichodných táborov. Čosi také nejestuje zrejme nikde inde vo svete a doteraz viac-menej všetko svedčí v prospech toho, že ide o čisto slovenské špecifikum. Politický osud ľavice sa zrejme vo volebnom 2006 roku môže zopakovať pre zmenu na liberáloch.

Reakcia na komentár
"Iný pohľad na neúspech ľavice v SR"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.