hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 12. 2018 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



„Mala som pocit, že byť ženou je obmedzujúce”

Ľubica Lacinová

Ľuba Lacinová: Ako si objavila feminizmus?
Jana Cviková: Bola som už dlhšie nespokojná, mala som pocit, že byť ženou je obmedzujúce. Snažila som sa zistiť, prečo to tak pociťujem. Odpoveď som našla najmä cez knihy.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Streetparty.sk

Na protivojnovej demonštrácii 15. februára 2003 sa podaktorí účastníci rozčuľovali, prečo sa v rámci nej koná streetparty a nie „pouličná oslava". Myslím, že na názve až tak nezáleží, aj keď angličtina poukazuje na fakt, že tento spôsob zábavy - ale aj politiky! - k nám prišiel z Veľkej Británie. Streetparty už tohto roku u nás oslávi štvrtý ročník a je to veru záležitosť bohumilá.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 03.03.2005 09:12:11
Autor: nick (nick-sloter@azet.sk)
Titulok: Moj prispevok
„Sociálne cítenie“ je politickým zaklínadlom našej doby. Napríklad poslankyňa Katarína Tóthová pri pokuse o odvolanie ministra Kaníka povedala, že „minister práce musí mať sociálne cítenie“. Prezident Gašparovič založil zase svoju kampaň na tvrdení, že má nielen „sociálne“, ale aj „národné cítenie“. Bez „sociálneho cítenia“ a veľkého volva sa nezaobíde ani Róbert Fico.
týchto okolností sa aj „pravicoví“ ministri a poslanci boja vyjsť na ulicu bez „sociálneho cítenia“. Politici neváhajú kedykoľvek svoje „sociálne cítenie“ vytiahnuť na verejnosti a pred celým národom si premeriavať, kto ho má väčšie. No patrí to vôbec do politiky? A čo to vlastne je? .cítenie versus súcitPojem „sociálne cítenie“ zaviedli socialisti, aby z vedomia spoločnosti vytlačili starý dobrý kresťanský súcit s chudobnými a trpiacimi. Kresťanský súcit s trpiacimi apeluje na svedomie jednotlivca, aby vlastnými silami pomohol zmierniť alebo aspoň finančne odstrániť bolesť okolo seba a uľahčiť menej šťastným ich údel. Aj „sociálne cítenie“ je apelom na naše svedomie. No nevyzýva nás k priamej pomoci, ale k tomu, aby sme zvolili do verejných funkcií ľavicových politikov, ktorí to vo svojej nekonečnej osvietenosti vybavia za nás. Politici so „sociálnym cítením“ rozšíria moc štátu nad našimi životmi, zdania bohatých (a ak bohatí v krajine nie sú, tak aj chudobných) a pod vábivým heslom „sociálneho cítenia“ začnú rozhadzovať cudzie peniaze. Samozrejme, vynucovanie „sociálneho cítenia“ štátom naozaj zabíja spoločenskú zodpovednosť bohatých, aj všetkých ostatných. Sťažujeme sa, že podnikatelia dávajú na dobročinnosť málo. Ale prečo by mal podnikateľ podporovať charitu, keď štát mu pod zámienkou páchania dobra berie pätinu príjmov? Prečo by mali bohatí pociťovať zodpovednosť za spoločnosť, keď štát im vysokými odvodmi bráni vykonávať prospech, ktorý vyplýva priamo z podstaty ich činnosti, čiže zamestnávania ľudí?! Následky spolitizovaného „sociálneho cítenia“ sú veľmi rozpačité. Ako je to s jeho pôvodom? .o pôvode „sociálneho cítenia“Súdiac podľa toho, čo sa píše v euroústave, sme všetci na „sociálne cítenie“ odsúdení. Socialisti radi o sebe vyhlasujú, že práve prenikanie štátu do všetkých oblastí ľudskej činnosti je „pokrokové“ a každý, kto s týmto trendom nesúhlasí, je „reakcionár“. Rakúsky filozof a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Friedrich August von Hayek, však na základe moderných antropologických poznatkov odhalil, že „sociálne cítenie“ v skutočnosti nie je nič nové. Naopak, je to čosi veľmi staré. Hayek o tom hovorí vo svojej teórii kultúrnej evolúcie. Medzníkom jeho teórie je neolitická revolúcia, ktorá sa odohrala pred vyše desaťtisíc rokmi. Pred ňou žili ľudia milióny rokov v tlupách lovcov a zberačov, vždy s konštantným počtom približne 30 jedincov. V podobných spoločenstvách žijú dodnes aj vyššie primáty. Aby skupina prežila, musela byť jej morálka prísne rigidná a kolektivistická. Tlupe dominuje veľký samec, všetko je v nej spoločné a celá skupina zdieľa rovnaké ciele, ktoré majú zaručiť jej prežitie. Keďže spoločenstvo je malé, každý člen má dokonalú predstavu o charaktere a pohnútkach ostatných, a tak môžu všetci navzájom uspokojovať svoje potreby. Súkromie v takejto tlupe neexistuje a podriadenie sa spoločným cieľom kolektívu je takmer úplné. Neposlušnosť by znamenala vylúčenie zo skupiny a následne smrť. Osobné mechanizmy majú za úlohu nasmerovať vrodenú agresivitu von, smerom k členom iných skupín. Milióny rokov viedli takéto skupiny boj o prežitie s prírodou i s inými tlupami. Bol to čas biologickej evolúcie a skupinového výberu. V boji o život víťazili vynaliezavejšie spoločenstvá, čo viedlo k prežitiu a výberu tých s väčším mozgom. Asi pred stotisíc rokmi sa začala vyvíjať ľudská reč. Tá umožňuje ľuďom ako skupine učiť sa z chýb a podávať svoje skúsenosti ďalej. Ešte aj v tomto období tlupa naďalej nemilosrdne vyháňa každého, kto má odlišný názor na jej smerovanie. Zdá sa však, že niektorí disidenti opakovane dokázali nadchnúť pre svoju inováciu časť tlupy. A ak sa inovácia osvedčila, začalo ich spoločenstvo rásť, čo sa dialo nielen zvýšením pôrodnosti, ale aj napodobňovaním alebo prilákaním členov z iných skupín. .neolitická a kultúrna revolúciaTakto sa ľudstvo dostalo k neolitickej revolúcii, ktorá je predelom medzi biologickou a kultúrnou evolúciou. Pred desaťtisíc rokmi sa ľudstvo postupne usádza, začína sa živiť poľnohospodárstvom a jeho počet narastá. Vzniká veľká spoločnosť, v ktorej už nie je možné zachovať si prehľad o motívoch všetkých ostatných. Z toho dôvodu sa morálny systém rozdvojuje. Vzniká súkromná a verejná sféra, veci už nie sú spoločné, objavuje sa súkromné vlastníctvo. Kolektivistická prerozdeľovacia morálka a osobné regulačné mechanizmy zdedené po malých tlupách lovcov a zberačov existujú aj naďalej. Majú však zmysel len tam, kde si jednotlivec môže udržať prehľad o osobných vlastnostiach a cieľoch ostatných. To znamená v rodine, v spoločenstve priateľov, v práci, alebo v bezpečnostných zložkách (kde je takéto poňatie nevyhnutné). Tam má „sociálne cítenie“ miesto. No veľká, anonymná spoločnosť – ak sa má rozvíjať – musí fungovať podľa iných pravidiel. Normatívny systém nesmie byť osobný, ale slepý a abstraktný. Aby veľká spoločnosť prežila, musia sa jej členovia čo najviac líšiť v schopnostiach. To vedie k narastajúcej deľbe práce a výmennému obchodu. Ten postupne prerastá osadu, región i hranice krajiny. Dnešná globalizovaná ekonomika je len pokračovaním tohto vývoja na celosvetovej úrovni. Množstvo obyvateľstva veľkej spoločnosti je možné uživiť len vďaka trhovému poriadku. Jedine systém trhových cien totiž dáva odpoveď na otázku čo, ako a pre koho vyrábať a vedie k optimálnej alokácii vzácnych zdrojov. Trhový poriadok je však neustále ohrozovaný atavizmom „sociálneho cítenia“, čo nie je nič iné ako ozvena dávnych čias v našom vnútri, ktorá nás tlačí k zviazaniu veľkej spoločnosti morálkou primitívnych spoločenstiev lovcov a zberačov. Ďalším rušivým prvkom sú naše vrodené násilné sklony a schopnosť konať zlo. Rozšírená spoločnosť musí teda neustále človeka obklopovať písanými i nepísanými pravidlami, ktoré umožňujú mierovú koexistenciu v nej. Podľa Hayeka je kultúrna evolúcia výberom skupín, ktoré sa riadia lepšími pravidlami. V kultúrnej evolúcii víťazia skupiny, ktorých morálny systém lepšie sankcionuje mierovú spoluprácu, dôveru a predovšetkým inštitúcie rodiny, zmluvy a súkromného vlastníctva. Aby sa morálka rozšírenej spoločnosti presadila proti našim vrodeným atavizmom, musí byť metafyzicky ukotvená a nábožensky zdôvodnená. Rozšírenie a materiálny blahobyt západnej civilizácie svedčia o tom, že najlepšie dokáže inštitúcie trhového poriadku garantovať kresťanské náboženstvo. .volanie pravekuTo, po čom dnes voláme ako po „sociálnom cítení“, je v skutočnosti volaním pravekého človeka v nás. Morálka malej skupiny má miesto v malých spoločenstvách. Od nášho dieťaťa by sme asi nemali pýtať nájomné, a ak sa na nás obráti s prosbou o radu priateľ, asi by sme si za ňu nemali pýtať peniaze. Môžeme tiež poukázať peniaze cirkvi alebo obľúbenej charite, o ktorej vieme, že naloží s našimi peniazmi dobre. No do politiky „sociálne cítenie“ nepatrí. Jeho vynucovanie prostredníctvom progresívnych daní a vysokej miery prerozdeľovania totiž narúša krehký a komplexný spontánny trhový poriadok, ktorý veľkej spoločnosti umožňuje, aby milióny navzájom neznámych ľudí mohli v mieri uspokojovať svoje materiálne potreby. Spoločnosť si nemá klásť ušľachtilé ciele (ako sa o to snaží napr. euroústava), naopak, má umožňovať každému jednotlivcovi, aby v živote sledoval vlastnú predstavu o šťastí, ak tým neohrozuje iných ľudí. Komunizmus a národný socializmus boli pokusom natiahnuť kolektivistickú morálku malého spoločenstva lovcov a zberačov na modernú anonymnú spoločnosť. Obe ideológie boli antikresťanské a takmer úplne potlačili spontánny trhový poriadok, aby na jeho mieste nastolili akýsi vedome skonštruovaný, dokonalejší. Jediné, čo dosiahli, však bolo, že veľká spoločnosť sa začala riadiť primitívnou morálkou malých spoločenstiev. Nie je náhoda, že Hitlerovo Nemecko, Stalinovo Rusko, či Maova Čína sa vyznačovali presne tými normami, ktoré sú vyššie uvedené ako normy poriadku v tlupe lovcov a zberačov. .potreba kritického racionalizmuHayek popiera možnosť vymeniť tradičný poriadok západnej civilizácie za nejaký lepší, skonštruovaný za zeleným stolom. Hlási sa k myšlienke, že spoločnosť je v zásade nepoznateľná vo všetkých detailoch jej fungovania. Poznanie o prebiehajúcich trhových procesoch je roztrúsené medzi jednotlivými aktérmi trhu a pre centrálnu plánovaciu autoritu neuchopiteľné. Nám sa ukáže až v podobe trhových cien. Nie je náhoda, že väčšina obetí komunistov nezahynula v gulagoch či v pivniciach tajnej polície, ale zomreli od hladu, lebo štát si namýšľal, že dokáže vzácne zdroje alokovať lepšie ako trh. Dnešné volanie socialistov po „sociálnom cítení, spravodlivosti, kohézii“ ako „celospoločenských“ cieľoch je len odvarom toho, čo robili komunisti a národní socialisti. Tí sa pod ľúbivými heslami „sociálneho“ a „národného cítenia“ pokúsili o rýchle a dokonalé odstránenie krehkého spontánneho poriadku. Dnešní ľavičiari ho demontujú pomaly a nenápadne. Výsledkom centrálneho plánovania boli milióny zabitých hladomorom. Výsledkom volania po „sociálnom cítení“ zo strany našich politikov bude „len“ chudobnejšie Slovensko a národ, ktorého občania nevedia prevziať zodpovednosť za seba a svojich blízkych. Veď štát sa postará...

Reakcia na komentár
"Moj prispevok"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.