hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

10. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Multikultúrny večer o Sudáne

Amnesty International

Milí priatelia a priateľky, pozývame vás na multikultúrny večer organizovaný Amnesty International, ktorý bude zameraný na Sudán.

(21. 04. 2005)



Linka na dnes



Sociálne diskusné fórum

Zaujímavá, informatívna webstránka - fórum o témach sociálnej politiky. Oficiálne nestranná a nestranícka, ale určite užitočná pre tých, ktorí sa o tieto témy zaujímajú skôr zo sociálneho, ako "antisociálneho" uhla. Sponzorované nadáciou nemeckej sociálnej demokracie Friedrich Ebert Stiftung.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 15.11.2004 10:27:50
Autor: OnMi (omiliczki@yahoo.com)
Titulok: Prečo ľavica?
S ľavicou na politickej scéne som mal doteraz len negatívne skúsenosti - viď SDĽ, SDA, Smer - a skôr som nachádzal možnosť slobodne rozmýšľať v okruhu ľudí napravo od stredu. Myslím si, že aj pravičiar môže byť sociálne cítiaci človek. Niektoré vyjadrenia z úvodníku mi až príliš povedome pripomínali myslenie spred 20 rokov, kedy všetko, čo sa vyznačovalo ideálmi pravice zaváňalo zbohatlíctvom, sebectvom, buržoáziou. Nemyslím si, že všetko, čo je konzervatívne či liberálne je dobré. Myslím si len, že keď niekto verejne vyhlasuje, že chce slobodne myslieť a myslí si , že slobodne môže myslieť iba socialisti tak je poriadne mimo; mimo "slobodného" i mimo "myslenia".

Reakcia na komentár
"Prečo ľavica?"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.