hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

17. 01. 2018 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Dlh horší ako smrť

Barbora Černušáková

Susan Georgová žije v Paríži. Jej slovám o ľuďoch, ktorých súčasný systém jednoducho nie je schopný integrovať, a tak sú odkázaní žiť v sociálnom vylúčení, tieto dni [písané počas francúzskych nepokojov] dodávajú obzvlášť hrozivú príchuť. „Trh vedie k stratégii pevnosti. Znamená to, že ak nedokážeme rýchlo zdokonaliť technológiu a zabrániť ďalšej ekologickej degradácii, možno očakávať, že o dvadsať rokov, budú vylúčením zo systému trpieť dve tretiny obyvateľov tejto planéty.” Výsledkom stratégie nebude len pevnosť, ale čosi ďaleko horšie. Obraz života detí imigrantov na parížskom predmestí, aký v roku 1995 ponúkol režisér Mathieu Kassovitz vo filme Nenávisť je obrazom dnešného Paríža.

(21. 12. 2005)



Linka na dnes



Egon Matzner

Nedávno predčasne zosnulý profesor Matzner (manžel bývalej rakúskej veľvyslankyne na Slovensku) sa vo svojej práci zaoberal dôsledkami monopolárneho svetového poriadku, globalizáciou kapitálových trhov a privatizáciou. Bol jedným z mála predstaviteľov „oficiálnej ľavice", ktorí nepodľahli presvedčeniu, že vyhrať sa dá len opustením princípov.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 26.10.2017 22:31:11
Autor: (smithf913@gmail.com)
Titulok: Re:
Your style is really unique compared to other folks I've read stuff from. geaekkfekkafkeee

Reakcia na komentár
"Re: "

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.